Ako vyzerajú nové sprísnené pravidlá kontroly zbraní?

Po novembrových teroristických útokoch v Paríži prišla Komisia s návrhom sprísniť pravidlá ohľadne nadobúdania a držania zbraní, aby tak neskončili v tých nesprávnych rukách. V utorok o tomto návrhu rokovali členovia výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Na schôdzu si pozvali viacerých odborníkov, ktorí im vysvetlili, aký my mohli mať nové pravidlá dopad.

Parížske teroristické útoky v novembri minulého roku boli pre mnohých veľkým šokom. V záujme predísť ďalším podobným atentátom Komisia oznámila, že bude potrebné aktualizovať súčasné pravidlá ohľadne nákupu a vlastníctva zbraní. Tie pochádzajú z roku 1991, pričom obnovené boli naposledy v roku 2008. O tom, aký by mohli mať nové predpisy dopad, diskutovali v utorok poslanci s viacerými odborníkmi v tejto oblasti. Komisia totiž možný dopad vo svojom návrhu nespomína. Schôdzi predsedala predsedníčka výboru IMCO Vicky Ford (ECR, UK), ktorá zároveň dohliada i na vypracovanie správy k návrhu Komisie.

Podľa súčasných pravidiel sú automatické strelné zbrane vo všeobecnosti zakázané a na poloautomatické zbrane (ktoré pri stlačení spúšte vystrelia len raz) je potrebná autorizácia. Ostatné strelné zbrane, ako napríklad pušky, musia ich majitelia nahlásiť. Čo sa týka starožitných zbraní, súčasná legislatíva sa nimi nezaoberá.

To však neplatí o nových pravidlách, ktoré navrhuje Komisia. Tie by sa mali vzťahovať i na zberateľov a múzeá, ktoré by mali po novom zbrane buď nahlásiť, alebo na ne dostať povolenie. Automatické zbrane by mohli múzeá držať len vtedy, ak budú predtým deaktivované.

Podľa Edwarda Impeya, generálneho riaditeľa anglických kráľovských zbrojníc by však mala deaktivácia, čiže trvalé znefunkčnenie, na múzeá veľmi nepriaznivý dopad. „Deaktivácia je poškodenie, ktoré sa takmer rovná zničeniu,“ povedal. „Z takejto zbrane sa nikto nič nové nenaučí. Je to ako keby ste z historického auta odstránili motor,“ vysvetlil.

Súčasťou návrhu z dielne Komisie je aj to, aby sa záznamy o strelných zbraniach držali v národných registroch až dovtedy, pokiaľ nebudú zbrane zničené. Dnes sa mažú po 20 rokoch.

Philippe Nobles z francúzskej justičnej polície nie je proti. „20 rokov je veľmi krátka doba. Počas parížskych útokov boli použité zbrane z viacerých období, od roku 1942 do roku 1957. Uschovávanie údajov je preto veľmi dôležité,“ povedal poslancom.

Komisia chce po novom okrem automatických zbraní zakázať i poloautomatické zbrane, ktoré sa podobajú zbraniam s automatickým mechanizmom. Podľa Jeana-Luca Stassena, riaditeľa belgickej komisie pre skúšky zbraní je toto „veľmi subjektívne kritérium.“ Varoval pritom, že „by to mohlo viesť k rozdielom v interpretácii medzi členskými štátmi.“

Komisia okrem toho navrhuje aj spoločné predpisy na označovanie zbraní a prísnejšie pravidlá ich predaja cez internet. Výbor pre vnútorný trh by mal svoju správu k návrhu Komisie prijať koncom júna. Prvé čítanie v pléne je naplánované na jeseň tohto roku.