Poslanci navrhujú centralizovaný únijný systém spracúvania žiadostí o azyl s národnými kvótami

Doterajšia neschopnosť azylového systému EÚ vyrovnať sa s neustále rastúcim počtom prichádzajúcich migrantov si vyžaduje radikálnu reformu takzvaných dublinských pravidiel. Vyplýva to z návrhu nelegislatívneho uznesenia, ktoré v stredu schválil výbor EP pre občianske slobody. Poslanci navrhujú zriadenie centralizovaného systému zberu a rozdeľovania žiadostí o azyl fungujúceho na báze hotspotov, z ktorých by sa žiadatelia na základe kvót prerozdeľovali medzi členské štáty.

Uznesenie predznamenáva postoj Európskeho parlamentu k navrhovanej revízii nariadenia Dublin III, ktoré určuje členský štát zodpovedný za spracovanie danej žiadosti o azyl. Text uznesenia, ktorý bude predložený plénu EP na posúdenie, pripravili poslankyne Roberta Metsola (EPP, MT) a Kashetu Kyenge (S&D, IT). Výbor pre občianske slobody schválil ich návrh pomerom hlasov 44 (za): 11 (proti): 1 (zdržalo sa hlasovania).

„Situácia je nesmierne závažná. Minulý rok sa v našich moriach utopilo 3.771 osôb. Tento rok zahynulo už viac ako 450 ľudí vrátane 77 detí. My politici máme povinnosť zabezpečiť, že títo ľudia sa nestanú len bezmennými číslami. Ide o skutočných ľudí so skutočnými životmi. Všetci musíme zabrať, ľahostajnosť nie je riešením. Nastal čas na činy v každej oblasti a práve to toto uznesenie požaduje,“ uviedla poslankyňa Metsola.

„Európa musí zaujať globálny postoj k migrácii založený na princípe solidarity medzi členskými štátmi. Globálny prístup založený na princípe solidarity medzi krajinami, rovnomerne medzi ne rozdeľujúci zodpovednosť a kladúci hodnotu života a základných práv do centra týchto procesov, je nevyhnutný,“ dodala poslankyňa Kyenge.

Text uznesenia zdôrazňuje, že súčasný azylový systém neberie dostatočne do úvahy špecifické migračné tlaky, ktorým čelia členské štáty na vonkajších hraniciach EÚ. Poslanci požadujú zmeny, ktoré by zaistili spravodlivosť a zdieľanie zodpovednosti, solidaritu a rýchle spracúvanie žiadostí o azyl.

Predložený text uvádza, že v roku 2015 bolo pri pokuse o neregulárny prechod vonkajších hraníc EÚ odhalených 1,83 milióna osôb, čo predstavuje výrazný nárast oproti 282.500 osobám v roku 2014. Minulý rok bolo zároveň v rámci EÚ, Nórska a Švajčiarska podaných 1,4 milióna žiadostí o medzinárodnú ochranu, pričom tento počet od apríla neustále stúpal.

Povinné premiestňovanie a presídľovanie žiadateľov o azyl

Predložený text uznesenia vyzýva členské štáty, aby splnili svoje záväzky v oblasti núdzového premiestňovania (relokácie) žiadateľov o azyl. Do 3. marca 2016 bolo premiestnených iba 660 z celkového počtu 106.000 žiadateľov o azyl, ktorí čakajú na relokáciu z Talianska a Grécka do iných členských štátov EÚ.

V oblasti presídľovania (premiestňovanie žiadateľov o azyl z tretích krajín na územie EÚ) potrebuje Únia podľa poslancov záväzný a povinný legislatívny prístup, ktorý bude účinný iba za predpokladu, že zabezpečí presídlenie zmysluplného počtu osôb v porovnaní s celkovým počtom žiadateľov o azyl v Únii.

Výbor pre občianske slobody tiež v súvislosti so zriaďovaním hotspotov vyzýva na technickú a finančnú pomoc členských štátom, cez územie ktorých migranti prichádzajú na územie EÚ – napríklad Taliansku a Grécku. Táto asistencia by mala umožniť nárazníkovým štátom zaregistrovať všetkých migrantov. Poslanci zároveň tieto krajiny vyzývajú, aby ponúkanú pomoc prijali.

Poslanci výboru tiež poukázali na zraniteľnosť detí a mladistvých, najmä ak cestujú bez sprievodu. Predložené uznesenie v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie systému ochrany zameraného na deti s cieľom zabrániť ich zneužívaniu a vykorisťovaniu.

Obavy o Schengen

Uznesenie vyjadruje obavy v súvislosti s rozhodnutím niektorých členských štátov uzavrieť svoje vnútorné hranice alebo na nich zaviesť dočasné kontroly. Tieto opatrenia totiž podľa poslancov ohrozujú riadne fungovanie schengenského priestoru.

Celoúnijná návratová politika

Poslanci sa zasadzujú za nové celoúnijné readmisné dohody, ktoré by mali byť nadradené bilaterálnym dohodám medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ a tretími krajinami. Zdôrazňujú však, že migranti by mali byť navrátení iba za predpokladu, že daná krajina je pre nich bezpečná.

Ďalší postup

Predloženým textom uznesenia sa bude Európsky parlament ako celok zaoberať počas nasledujúceho plenárneho zasadnutia v Štrasburgu. Hlasovanie o jeho finálnej verzii je aktuálne naplánované na 13. apríla.