EuropskeNoviny.sk
Europoslankyňa Anna Záborská vidí v súčasnej situácii s utečencami viacero problémov. Možné riešenia a budúci vývoj výrazne ovplyvnila dohoda s Tureckom.
Ako by ste zhodnotili situáciu v Európskom parlamente, týkajúcu sa utečencov?
Diskusia okolo utečencov prechádza do racionálnej roviny. Oveľa viac hovoríme o číslach, termínoch, deadlinoch a tom, čo treba dokedy vyriešiť. Na druhej strane musím povedať, že hlavne tie termíny sa málokedy dodržiavajú a v poslednej dobe do hry viac vstúpilo Turecko.
Ako príchod Turecka ovplyvnil problém s utečencami?
Predtým sme skôr hovorili o tom, čo robiť v členských štátoch EÚ, o kvótach a podobne. Teraz môžem povedať, že Turecko trochu pritvrdilo. Ako keby chce využiť tú situáciu, že EÚ má problémy s menežovaním utečencov, ktorí denno denne prichádzajú. Turecko to možno chce využiť na zlepšenie podmienok v táboroch, kde utečenci žijú. Ja sa obávam, že tie návrhy, aby EÚ viac finančne prispela Turecku, nakoniec budú prijaté. Ťažko je povedať limit, ktorý povie Turecko.
Turecko už istý limit určilo. Myslíte, že sa bude navyšovať?
Pôvodná suma, ktorú Turecko chcelo bolo 20 miliárd. Tie nakoniec v tej prvej fáze skončili na troch miliardách. No už vieme z úst tureckých predstaviteľov, že navyšujú túto sumu. Dokonca v posledných dňoch povedali, že ak suma bude navýšená, a to je nové, zabezpečia aby z utečeneckých táborov v Turecku ľudia neodchádzali do EÚ, čo predtým prezident Erdogan nesľúbil. Je tam ešte jeden problém, ktorý je vážny a takisto sú informácie z posledných dní, že veľa utečencov v Turecku žije mimo utečeneckých táborov. Niektoré údaje dokonca tvrdia, že väčšina žije mimo táborov. Tie nie sú kontrolovateľné ani tureckou vládou.
Aké ďalšie problémy momentálne vidíte v tejto situácii?
Uvidíme ako zareaguje Turecko, ako bude nakoniec formulovať svoje záväzky. Má to celkom priamy súvis s Gréckom. Ozývajú sa hlasy o vylúčenie Grécka zo šengenského priestoru o istej, možno až nejakej kolaborácii s prechodom utečencov do EÚ. Je pravda, že tá situácia Grécka je ťažká, ale myslím, že niektoré prechody sú s tichým súhlasom gréckych úradov. Je bežne známe, že hliadkujúce lode nechávajú okolo seba prejsť člny plné utečencov, smerujúce do Grécka a vôbec nereagujú. Ešte jeden problém vidím ako vážny, a to je legitimizácia utečenca, ktorý príde na územie EÚ. Zaznievajú tu hlasy, že ten, kto sa nedokáže legitimovať, toho ani nepustíme. Málokto si uvedomuje, že títo ľudia nemajú doklady.
Z čoho plynie skutočnosť, že im chýbajú základné doklady?
Tí, ktorí museli utekať hlavne pred Daešom, pred islamskými radikálmi, museli všetky doklady nechať na mieste bydliska. Nevedia administratívne dokázať svoju identitu, lebo im bolo zabránené, aby si to zobrali so sebou. Ak my budeme striktne trvať na tom, že sa musia preukázať nejakým dokumentom, tak to budú falošné dokumenty, vyrábané či už v Turecku, alebo niekde v Sýrii. Údajne sú to tisíce falošných dokumentov, ktoré sa dávajú utečencom, utekajúcim z týchto území.
Môže tento fakt ovplyvniť snahu riešiť konkrétne problémy?
Mnohoráz sú tie prípady veľmi krikľavé a potom tlmočníci overujú, či ten človek skutočne vie jazyk krajiny z ktorej má identifikačnú kartu. Na jednej strane my žiadame, aby sa preukázali, ale na druhej strane objektívne mnohí z nich nemôžu mať právoplatný dokument. Toto považujem tiež za jeden z problémov, ktorý nám môže skomplikovať situáciu v najbližších dňoch.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europosankyňa Anna Záborská.
