EuropskeNoviny.sk
22. marca sa Brusel stal jedným z ďalších miest, ktoré si teroristi vybrali za svoj terč. Európania si tak znovu uvedomili, že štáty EÚ musia proti terorizmu bojovať spoločnými silami. A práve o to sa Parlament usiluje už dlhší čas. Už niekoľko rokov poslanci pracujú na legislatíve, ktorá by umožnila lepšiu spoločnú odvetu, vrátane lepšej výmeny informácií a spoločných krokov.
Tento týždeň bol prvý, kedy sa poslanci znovu stretli v Bruseli po tunajších teroristických útokoch. Na blížiacej sa schôdzi výboru pre občianske slobody vo štvrtok 7. apríla preto v reakcii na posledné udalosti rokovali o možnostiach boja proti terorizmu a potrebných opatreniach.
„Európski občania oprávnene očakávajú, že ich vlády i Európska únia prijmú konkrétne opatrenia na boj proti džihádistickému terorizmu,“ povedala podpredsedníčka EP Sylvie Guillaume (S&D, FR) v reakcii na mimoriadne zasadnutie európskych ministrov vnútra, ktoré sa konalo po bruselských útokoch.
Protiteroristické opatrenia EÚ
Hrozba terorizmu nie je nová. Európske vlády sa na ňu však začali viac sústreďovať po útokoch v Madride v roku 2004 a v Londýne v roku 2005. Na jeseň v roku 2005 bola prijatá stratégia EÚ na boj proti terorizmu.
O desať rokov neskôr – po útokoch v Paríži – sa boj proti terorizmu stal top prioritou a Európska komisia tu navrhla nové opatrenia, o ktorých Parlament momentálne rokuje. Jedným z týchto opatrení je smernica o boji proti terorizmu, ktorá okrem iného ustanovuje trestnoprávne postupy voči takzvaným zahraničným teroristickým bojovníkom, ktorí cestujú do zahraničia za účelom terorizmu a po svojim návrate do Európy predstavujú veľkú hrozbu. Okrem toho poslanci prerokúvajú i novelu smernice o nadobúdaní a držaní zbraní.
Zahraniční bojovníci
Spomínaní zahraniční teroristickí bojovníci predstavujú pre bezpečnosť Únie obrovské riziko. Počet občanov EÚ, ktorí odcestovali do Iraku alebo Sýrie, aby sa tam pripojili k teroristickým organizáciám, sa v súčasnosti odhaduje na 5000. Európsky parlament prijal v novembri minulého roku uznesenie, v ktorom požaduje spoločnú stratégiu EÚ na boj proti radikalizácii a náboru mladých Európanov. Poslanci tu navrhovali opatrenia proti šíreniu extrémizmu na internete alebo vo väzniciach. Požadujú napríklad to, aby boli ideologicky radikalizovaní väzni oddelení od tých ostatných, aby tak väznice neslúžili ako živná pôda pre extrémizmus.
Záznamy o cestujúcich
Poslanci opakovane apelujú na členské štáty, aby posilnili spoluprácu nielen medzi sebou, ale takisto i s tretími krajinami. Na konci minulého roku sa Parlamentu a Rade podarilo dohodnúť na návrhu smernice o zbere údajov o cestujúcich (PNR). Táto smernica vyžaduje systematické zhromažďovanie, využívanie a uschovávanie údajov o cestujúcich vrátane dátumov letu a ich trás, kontaktných informácií a informácií o spôsobe platby.
Návrh smernice ešte musí prejsť hlasovaním v pléne. Poslanci tu trvajú na tom, že je nutné nájsť rovnováhu medzi ochranou súkromia a bezpečnostnými kontrolami a zachovať tak rešpektovanie základných občianskych práv. Niektoré politické skupiny preto navrhujú, aby o smernici PNR Parlament hlasoval v tom istom čase ako o reforme ochrany údajov, ktorú má momentálne na stole Rada.
Ďalšie opatrenia
Počas májového plenárneho zasadnutia budú poslanci rozhodovať o posilnené kapacít európskeho policajného úradu Europol. V apríli budú hlasovať o navýšení počtu zamestnancov jeho protiteroristického strediska.
Boj proti terorizmu zostane politickou prioritou i neskôr. Parlament pripravuje svoje stanovisko k Európskeho informačnému systému registrov trestov (ECRIS) a k návrhu na posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach, ktorý sa týka schengenského hraničného kódexu.
