EuropskeNoviny.sk
Centralizovaný azylový systém by Európskej únii umožnil lepšie zvládať prílev migrantov a žiadateľov o azyl, uvádza sa nelegislatívnom uznesení, ktoré v utorok schválil Európsky parlament. Poslanci prostredníctvom prijatého textu požadujú vytvorenie bezpečných a legálnych spôsobov vstupu občanov tretích krajín na územie EÚ bez toho, aby museli riskovať svoje životy a obracať sa na pašerákov.
Poslanci v nelegislatívnom uznesení poukázali na neschopnosť súčasného azylového systému EÚ vyrovnať sa s rastúcim počtom prichádzajúcich migrantov a vyzvali na radikálnu reformu takzvaných dublinských pravidiel. Parlament navrhuje zriadenie centralizovaného systému zberu a rozdeľovania žiadostí o azyl, ktorého súčasťou by mohli byť aj kvóty pre každý členský štát EÚ. Tento systém by mal fungovať na báze vstupných centier – takzvaných hotspotov, z ktorých by sa žiadatelia prerozdeľovali medzi jednotlivé členské štáty.
Plénum schválilo uznesenie, ktorého autorkami sú poslankyne Roberta Metsola (EPP, MT) a Kashetu Kyenge (S&D, IT), pomerom hlasov 459 (za): 206 (proti): 52 (zdržalo sa hlasovania).
Európska komisia v súčasnosti pracuje na revízii takzvaného nariadenia Dublin III, ktoré určujú členský štát zodpovedný za spracovanie žiadosti o azyl. Legislatívny návrh reformujúci dublinské pravidlá sa exekutíva EÚ zaviazala predložiť ešte pred letom.
„Migrácia nemá rýchle východisko či zázračné riešenie. Nepotrebujeme ďalšie núdzové riešenia, potrebujeme udržateľný prístup do budúcnosti,“ uviedla poslankyňa Metsola.
„Migrácia by nemala byť potieraná, mala by byť riadená,“ dodala poslankyňa Kyenge zdôrazňujúc, že európske riešenie by malo byť založené na solidarite a spoločnej zodpovednosti.
Parlament zdôraznil, že súčasný azylový systém neberie dostatočne do úvahy mimoriadne migračné tlaky, ktorým sú vystavené členské štáty na vonkajších hraniciach EÚ. Reforma systému by podľa poslancov mala zaistiť spravodlivosť a spoločnú zodpovednosť, solidaritu a rýchle spracúvanie žiadostí o azyl.
Premiestňovanie a presídľovanie žiadateľov o azyl
Poslanci vyzvali členské štáty, aby splnili svoje záväzky v oblasti núdzového premiestňovania (relokácie) žiadateľov o azyl. Uznesenie pripomína, že doteraz došlo k premiestneniu len malej časti z celkového počtu 106.000 žiadateľov o azyl, ktorí čakajú na relokáciu z Talianska a Grécka do iných členských štátov EÚ.
V oblasti presídľovania (premiestňovanie žiadateľov o azyl z tretích krajín na územie EÚ) potrebuje Únia podľa poslancov záväzný a povinný legislatívny prístup.
Celoúnijná návratová politika
Poslanci sa tiež zasadili za nové celoúnijné readmisné dohody, ktoré by mali byť nadradené bilaterálnym dohodám medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ a tretími krajinami. Zároveň však zdôraznili, že migranti by mali byť navrátení iba za predpokladu, že daná krajina je pre nich bezpečná.
Reakcie slovenských poslancov
„Riešenie migračnej krízy môže byť len spoločné. Vidím zásadný pokrok v dohode s Tureckom, ktorá umožňuje lepšiu selekciu ekonomických migrantov a vojnových utečencov. Teraz je rad na členských štátoch, vrátane Slovenska, aby ukázali ochotu dobrovoľne pomôcť tým, ktorí to skutočne potrebujú,“ uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).
„Podľa indexu sociálneho pokroku regiónov, ktorý nedávno zverejnila Komisia, je kvalita života v tzv. nových členských štátoch EÚ, Taliansku a Grécku výrazne horšia, než v tzv. starých členských štátoch. Kritériá ako HDP, ktoré sa používajú pri určovaní kvót, neodrážajú realitu a chudobnejšia polovica Európy ich musí odmietnuť,“ uviedla poslankyňa Anna Záborská (EPP, SK).
„Návrh o jednotnej azylovej procedúre považujem za nepriechodný. Ľudia očakávajú posilnenie ochrany vonkajších hraníc a potrestanie pašerákov, ktorí sa obohacujú na nešťastí druhých. Dohoda s Tureckom dáva nádej, že sa príchod utečencov spomalí a zároveň poskytuje členským štátom priestor na dobrovoľné prijatie najzraniteľnejších,“ uviedla poslankyňa Jana Žitňanská (ECR, SK).
