EuropskeNoviny.sk
Charakteristickým znakom úspechu EÚ v priebehu predchádzajúcich desaťročí bolo prekonávanie rozdielov medzi záujmami a názormi členských štátov. Stefan Lehne sa v komentári Ako migračná kríza zmení Európu pýta, prečo sa Únii táto úloha nedarí v prípade utečencov?
1. Historický kontext
Dôležitým faktorom je historický kontext. Utečenecká kríza prišla v dobe, keď je solidarita medzi 28 štátmi EÚ na nízkej úrovni. Vďaka finančnej kríze zoslablo sebavedomie EÚ a a vzájomná dôvera medzi členskými štátmi. Pomalé oživenie ekonomiky, slabé politické vedenie, vzostup populistických strán vedie k malátnosti Únie a snahe riešiť problémy na národnej úrovni.
2. Asymetrický dopad krízy
Na rozdiel od krízy eura, dopadla utečenecká kríza na každý štát Únie iným spôsobom. To je ďalšia prekážka pre hľadanie konsenzu a súdržnú kolektívnu reakciu. Tranzitné krajiny sú v pokušení odkloniť prúd migrantov, krajiny prvého kontaktu zasa k prekonaniu dublinských obmedzení. Iné štáty považujú za najlepšie riešenie zatvoriť hranice. Krajiny, kde väčšina utečencov končí, by zasa chceli spomaliť ich príliv.
Kríza tiež odhalila obrovskú rozmanitosť spoločenských postojov k migrácii. Postoj spoločností západnej a severnej Európy, ktoré v minulosti hostili veľké komunity prisťahovalcov, je v ostrom kontraste so strednou Európou, ktorá žila desaťročia v izolácii a je oveľa menej pripravená vysporiadať sa s prílivom cudzincov.
3. Európe chýba vedenie
Európe chýba vedenie a nemá ani silné osobnosti, ktoré by ju dokázali viesť. Keďže neexistuje vedenie zo strany inštitúcií, prevzala hlavnú úlohu kancelárka ekonomicky najsilnejšej európskej krajiny, Angela Merkelová. Rovnako ako prevzala vedenie Únie počas krízy eura a gréckej alebo ukrajinskej krízy.
V utečeneckej kríze je ale Nemecko, s najväčším počtom žiadateľov o azyl, jednou z najviac postihnutých krajín a naliehavo požadovalo solidaritu od zvyšku EÚ. To, spolu s prehnanými vítacími gestami, vyvolalo výhrady po celej Únii a podkopalo pozíciu Nemecka ako lídra.
4. Slabé spoločné inštitúcie
Tak ako všetky predchádzajúce krízy, ukázal aj obrovský prílev migrantov nedostatok kompetencií spoločných európskych inštitúcií. Ukázalo sa, že Schengen je dobrý do pohody a už nie do nepohody. Aby fungoval, potrebuje byť podopretý funkčnou ochranou vonkajšej hranice EÚ, silnými spravodajskými službami a spravodlivým azylovým systémom.
V závislosti na tom, ako sa podarí Únii vyriešiť utečeneckú krízu a prekonať rozpory medzi členskými štátmi, sa bude uberať ďalší vývoj na kontinente. Pokračovanie – Najpravdepodobnejšie scenáre ako zmení utečenecká kríza Európu.
