EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ČO NOVÉ VO SVETE / Čo nové vo svete? Prinášame vám prehľad uplynulého 14. týždňa 2016

Čo nové vo svete? Prinášame vám prehľad uplynulého 14. týždňa 2016

Britské firmy brzdia pred referendom svoje plány

VEĽKÁ BRITÁNIA: Veľké britské spoločnosti pred referendom o zotrvaní krajiny v EÚ odkladajú dohody a rozhodnutia o zamestnávaní pracovníkov. Vyplýva to z výsledkov prieskumu spoločnosti Deloitte. “Výsledky prieskumu ukázali, že až 75 % finančných riaditeľov firiem patriacich do indexu FTSE 350 a ďalších veľkých súkromných spoločností podporilo v 1. štvrťroku zotrvanie krajiny v EÚ. Vo 4. štvrťroku minulého roka to bolo 62 %. Prieskum však ukázal, že 83 % finančných riaditeľov vyjadrilo názor, že miera neistoty, ktorej čelí ich podnikanie, je vyššia ako za normálnych podmienok, prípadne vysoká alebo veľmi vysoká,” uviedol analytický tím Poštovej banky. Na konci roka 2015 malo tento názor 64 % účastníkov prieskumu. Aktuálny údaj je najvyšší za uplynulé tri roky. Britské referendum, ktoré sa uskutoční 23. júna, predstavuje najväčšiu samostatnú obavu pre spoločnosti, nachádza sa aj pred obavami z pomalého hospodárskeho rastu eurozóny. Údajne sa už ukazuje, že referendum už teraz k spomaleniu prispieva. Podľa šéfa spoločnosti Deloitte bol zaznamenaný pokles aktivity v oblasti fúzií a akvizícií, spoločnosti plány nateraz zastavujú. V menšej miere sa uskutočňujú aj plány v oblasti zamestnávania a kapitálových výdavkov.

SVET: Podľa riaditeľky Medzinárodného menového fondu [MMF] sa globálna ekonomika zotavuje, rast je však slabý a krehký, pričom riziká sa zvyšujú. Zároveň poznamenala, že MMF je rozhodnutý naďalej pomáhať Grécku. Počas minulého víkendu odmietla, že by MMF tlačil Grécko bližšie k platobnej neschopnosti. Reagovala tak na uniknuté prepisy rozhovoru medzi predstaviteľmi MMF, ktoré hovorili o spornej taktike ako dosiahnuť, aby Grécko uzavrelo dohodu s veriteľmi. Nemecká kancelárka Angela Merkelová po stretnutí s Lagardovou uviedla, že kým Grécko bude v eurozóne, škrty gréckeho dlhu nie sú možné.

Posun niektorých centrálnych bánk k negatívnym úrokovým sadzbám pomôže podľa MMF vytvoreniu dodatočných monetárnych stimulov a uvoľní podmienky úverovania. Šesť zo svetových centrálnych bánk, medzi nimi Európska centrálna banka [ECB] a japonská centrálna banka [BOJ], sa doposiaľ rozhodlo pre záporné úrokové sadzby. S negatívnymi úrokovými sadzbami majú tak v súčasnosti skúsenosti ekonomiky, ktoré tvoria približne štvrtinu rozsahu svetovej ekonomiky. MMF skonštatoval, že hoci skúsenosť s negatívnymi sadzbami je obmedzená, predbežne sa jeho predstavitelia domnievajú, že takéto úroky pomôžu k vzniku dodatočných monetárnych stimulov a k ľahším finančným podmienkam, ktoré podporujú dopyt a finančnú stabilitu. Negatívne sadzby ako prvá zaviedla švédska centrálna banka, nasledovali Dánsko a Švajčiarsko. Tieto centrálne banky sa tak snažili zastaviť posilňovanie ich mien voči euru. K zníženiu sadzieb sa pridalo aj Maďarsko. Kritici tvrdia, že tento krok, predovšetkým v Japonsku, je náznak zúfalstva. Japonsku sa nedarí posilniť hospodársky rast a zvýšiť rast cien. Podľa kritikov sú potrebné dodatočné vládne výdavky a nie voľnejšia monetárna politika. Navyše hovoria, že negatívne sadzby znamenajú riziko vzniku bublín na trhu a navyše ohrozujú zisky bánk. MMF uviedol, že dôkazy doteraz ukazujú, že negatívne sadzby podnietili investorov, aby investovali aj inde ako len do štátnych dlhopisov s nízkym rizikom. Taktiež sa znížili náklady firiem na požičiavanie si. V prípade bánk je obraz situácie zmiešaný. MMF však varoval, že efekt negatívnych sadzieb má limity.

Viac..  Briti si myslia, že bolo chybou odhlasovať v referende brexit

ROPA: Iránsky minister ropného priemyslu Bijan Zanganeh minulý týždeň vyhlásil, že iránska produkcia ropy dosiahne do marca 2017 objem 4 mil. barelov denne. Irán zvýšil svoju ťažbu ropy po tom, čo sa v januári voči nemu zrušili medzinárodné sankcie, keďže sa Teherán dohodol so svetovými mocnosťami, že obmedzí svoj jadrový program. Sankcie zredukovali iránsky export ropy z 2,5 mil. barelov denne, na ktorých kulminoval pred rokom 2011, na úroveň tesne nad 1 mil. barelov denne v posledných rokoch. Členské štáty Organizácie krajín exportujúcich ropu [OPEC] a ďalší poprední producenti majú tento mesiac v katarskej Dauhe rokovať o zmrazení ťažby s cieľom podporiť ceny ropy. Irán sa však zatiaľ odmieta pripojiť k dohode, keďže plánuje pokračovať v zvyšovaní ťažby a exportu ropy, kým nedosiahne takú pozíciu na trhu, akú mal pred uvalením sankcií. Zanganeh začiatkom marca uviedol, že Irán sa pridá k diskusii o možnom zmrazení ťažby ropy vtedy, keď jej produkcia v krajine dosiahne úroveň 4 mil. barelov denne.

O dac

Odporúčame pozrieť

May

Theresa May ustála hlasovanie o dôvere. Na vodcovskej stoličke zotrvá

LONDÝN / Britská premiérka Theresa May ustála hlasovanie poslancov svojej vlastnej Konzervatívnej strany o nedôvere. Rozhodovalo …