Slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik objasnil najdôležitejšie témy Európskeho parlamentu, ktoré stále vyvolávajú otázky. Medzi nimi aj škandál Panama papers či novú azylovú dohodu s Tureckom, v ktorej si Turecko diktuje viaceré podmienky.
Aké najdôležitejšie témy rieši v súčasnosti Európsky parlament?
Okrem teroristických útokov, dohody s Tureckom o navrátení utečencov, okrem tém ako boj proti chudobe, zlepšenie štúdia pre učňov a technicky vzdelaných ľudí v rámci programu Erasmus plus sme mali aj diskusiu a hlasovanie o pravidlách výmeny informácií o leteckých pasažieroch. Pôvodne ľavicové strany boli prudko proti tomu, aby letecké spoločnosti vydávali citlivé informácie o pasažieroch orgánom činným v trestnom konaní. Medzitým sa stali útoky v Paríži a v Bruseli. Som rád, že pragmatický a vyvážený postoj Európskej ľudovej strany získal prevahu aj vo vyjednávaní Parlamentu s Radou, aj vo forme trilógov s Komisiou.
Ako sa prejavilo získanie tejto prevahy?
Presadili sme, že tieto údaje obsiahnuté v zázname o leteckej doprave, ktoré poskytujú leteckým spoločnostiam cestujúci v momente rezervácie letenky sú veľmi dôležité informácie. Môžu pomáhať pri vysledovaní teroristov pri ich pohybe či pred prípadným plánovaným teroristickým útokom voči nevinným obetiam, tak ako to bolo naposledy v bruselskom metre alebo na bruselskom letisku.
V mnohých krajinách bola posledné dni témou číslo jedna kauza Panama papers. Ako je to vnímané v Európskom parlamente?
Živo sa hovorilo o škandále úniku citlivých informácií Panama papers, kde vlastne zástupcovia Komisie aj Rady hovorili s poslancami o odhaleniach v súvislosti s viac ako dvestotisíc offshore spoločností, ktoré utajujú svoje príjmy. Podvádzajú daňové predpisy svojich vlastných členských štátov. Sú medzi nimi politici, celebrity, športovci, ale aj významní podnikatelia. Je to nemorálne a tieto veci Parlament rázne odsúdil. Volá po potrestaní ľudí, ktorí takýmto spôsobom obchádzajú daňové predpisy.
Čo je náplňou novej azylovej dohody s Tureckom?
Nová dohoda s Tureckom bola vyžiadaná každodennou praxou masívneho prítoku utečencov z táborov, ktoré sú väčšinou na území Turecka. Nachádzajú sa tam státisíce utečencov, ktorí prichádzajú z Iraku, zo Sýrie a z iných ohrozených území. Tok utečencov má byť regulovaný premyslenou politikou uznávania len tých migrantov, ktorí sú žiadateľmi o azyl a ktorým preukázateľne ide o život. Ostatní, ktorí sú len ekonomickí alebo účeloví migranti budú vymieňaní v spolupráci s Tureckom. Turecko si na to vyžiadalo finančnú pomoc od EÚ. Hovorí sa o troch miliardách eur a tiež si želajú si otvoriť ďalšie dve kapitoly v tzv. prístupovom procese Turecka na ceste k plnému členstvu v EÚ.
Aký je váš názor na dohodu?
Systematicky hlasujem proti tomu, aby sa Turecko stalo riadnou členskou krajinou EÚ. Majú problémy v oblasti ľudských práv, menšín, v oblasti nerešpektovania kresťanskej slobody či v oblasti nejasných transakcií s Islamským štátom, kedy od nich kupujú ropu za nižšie ceny. Turecko ani nie je európskou krajinou. Môže mať nadštandardné obchodné a privilegované styky, ale nesmie byť riadnym členom EÚ.
Otvárajú nové kapitoly o prístupe do EÚ, avizovali, že vyžiadané tri miliardy pravdepodobne nebudú stačiť a hovorí sa až o siedmich, či ôsmich miliardách. Nedá sa hovoriť o akomsi vydieraní Únie Tureckom?
EÚ je v istom zmysle v nevýhodnej negociačnej pozícii a s Tureckom, či chce alebo nie, vyjednávať musí. Tam je gro utečencov zhromaždených v utečeneckých táboroch, odkiaľ budú plynúť nové vlny smerom do Európy, a to sa musí zvládnuť. Je určitou výhodou Turecka, že si môže klásť podmienky, čo sa odráža v požiadavkách na finančné krytie a prípadné rozšírenie prístupových rokovaní o ďalšie kapitoly.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Miroslav Mikolášik.