Potrebuje slovenský pracovný trh migráciu?

Na Slovensku už niekoľko rokov klesá nezamestnanosť a rastie počet voľných pracovných miest. Zamestnávatelia začínajú pociťovať nedostatok voľnej pracovnej sily a čoraz častejšie vyhľadávajú pracovníkov v zahraničí. V dôsledku starnutia obyvateľstva sa tento trend ešte zosilní. Účastníci spoločného seminára Zastúpenia Európskej komisie v SR a inštitútu INEKO preto diskutovali o potrebných zmenách v imigračnej politike, aby dokázala pružne reagovať na dopyt zamestnávateľov.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek poukázal na to, že v súvislosti s ekonomickým oživením, vysokou štrukturálnou nezamestnanosťou, veľkým odlivom pracujúcich a študujúcich Slovákov do zahraničia, ako aj v dôsledku demografického vývoja, bude obsadenie voľných pracovných miest na Slovensku narastajúcim problémom pre zamestnávateľov a brzdou ďalšieho rozvoja. Kým existuje viacero riešení tohto problému, väčšie otvorenie dverí kvalifikovaným pracovným migrantom a zahraničným študentom môže byť jedným z najrýchlejších a najefektívnejších opatrení. Skúsenosti zo zahraničia dokazujú, že prijatie kvalifikovaných a vzdelaných pracovníkov zo zahraničia má celý rad pozitívnych vplyvov na ekonomiku a dlhodobú udržateľnosť verejných financií hostiteľskej krajiny,“ vyjadril sa Chrenek.

Štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš upozornil, že počet uchádzačov o zamestnanie v prepočte na počet voľných pracovných miest sa za posledný rok prudko znížil vo všetkých krajoch. Najmenej uchádzačov na voľné pracovné miesto je v bratislavskom, trnavskom, trenčianskom a žilinskom kraji. Už v roku 2020 počet nových pracovných príležitostí prevýši počet absolventov prichádzajúcich na trh práce, čím sa problém s nedostatkom pracovnej sily ešte prehĺbi a už strednodobo treba podľa Ondruša otvoriť dvere aj pracovníkom zo zahraničia. Osobitným problémom je potreba generačnej výmeny v školstve a zdravotníctve. Ako zdôraznil, prioritou vlády je nasýtiť potrebu pracovného trhu najskôr z domácich zdrojov, kde sú hlavné výzvy riešenie dlhodobej nezamestnanosti a prepojenie vzdelávania s potrebami pracovného trhu. „Imigrácia nemôže byť zneužitá na zhoršovanie pracovných podmienok, vrátane odmeňovania,“ povedal Ondruš.

Poslanec NR SR za stranu SaS a bývalý minister práce Jozef Mihál oponoval, že pracovný trh je už dnes nasýtený a pre zamestnávateľov je ťažké nájsť kvalifikovaných ľudí. „Netreba sa báť diskusie o otvorení pracovného trhu pre kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín,“ povedal. Ako dodal, v dôsledku starnutia obyvateľstva bude nutné pustiť na Slovensko ekonomických migrantov.

Vedúca Úradu IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu v SR Zuzana Vatráľová upozornila, že Slovensko má už od roku 2011 definovanú migračnú politiku, ktorá dáva odporúčania na spružnenie ekonomickej migrácie. V praxi však tieto odporúčania nie sú realizované a pre cudzincov je ťažké dostať sa na náš pracovný trh. Kvôli zdĺhavým administratívnym opatreniam zamestnávateľ musí podľa nej čakať na zamestnanca z tretích krajín v priemere až 145 dní. Na Slovensko sa tak nedostanú aj cudzinci, ktorí by mohli vytvoriť nové pracovné miesta aj pre občanov Slovenska.

Ako uviedol Jiří Vyhlídal z Výskumného ústavu práce a sociálnych vecí v Brne, vo všeobecnosti platí, že prispievateľmi do verejných rozpočtov sú najmä vzdelanejší imigranti. Ku koncu roku 2011 pracovalo v Českej republike 311-tisíc cudzincov, z toho najviac, až 118-tisíc, zo Slovenska, nasledujú občania Ukrajiny, Vietnamu a Poľska. Imigranti zo Slovenska majú nadpriemerne vysoké platy, ide teda vo väčšej miere o kvalifikovaných ľudí. Od roku 2003 funguje v ČR projekt zameraný na výber kvalifikovaných zahraničných pracovníkov pre občanov Bulharska, Chorvátska a Kazachstanu, od roku 2006 aj pre občanov Ukrajiny.

Viac..  Lexmann vyzýva Európsku komisiu obnoviť post vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu

Thomas Horvath z rakúskeho inštitútu WIFO povedal, že počet pracujúcich cudzincov v Rakúsku začal rýchlo stúpať po páde železnej opony a následne po rozšírení EÚ v rokoch 2004 a 2007. V dôsledku voľného pohybu osôb v EÚ môže vláda regulovať len toky pracovných imigrantov z tretích krajín, z ktorých si vyberá vysoko kvalifikovaných ľudí. Vzdelanie imigrantov podľa Horvatha úzko súvisí s ich úspešnosťou na trhu práce. Najvyššiu mieru nezamestnanosti spomedzi imigrantov majú Turci, z ktorých najväčší podiel má len základné vzdelanie. Počet občanov Slovenska pracujúcich v Rakúsku sa zvýšil z 10-tisíc v roku 2010 na 27-tisíc v roku 2015. V porovnaní s domácim obyvateľstvom majú imigranti z krajín začlenených do EÚ v roku 2004 v priemere vyššie vzdelanie a porovnateľnú mieru nezamestnanosti. Zvýšená imigrácia z krajín EÚ podľa Horvatha priniesla konkurenciu najmä pre skorších prisťahovalcov, napríklad z Turecka, ktorí majú v priemere nižšie vzdelanie. Celkovo však európska integrácia pomohla zvýšiť rast ekonomiky aj zamestnanosti v Rakúsku.

Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) na základe akademických štúdií vyvrátil mýty, že imigranti berú prácu domácemu obyvateľstvu a zneužívajú sociálny systém. Podľa medzinárodných skúseností imigranti naopak pracovné miesta vytvárajú, sociálne dávky poberajú menej často ako domáca populácia, prispievajú do verejných rozpočtov a majú pozitívny vplyv aj na rast HDP a zamestnanosti. EÚ aj Slovensko podľa neho potrebuje najmä kvalifikovaných imigrantov.

Starnutie obyvateľstva bude hlavným motorom otvárania pracovných trhov. Kým v súčasnosti na jedného človeka v dôchodkovom veku pripadá na Slovensku 3,22 osoby vo veku 18 rokov až dôchodkový vek, v roku 2068 to bude iba 1,67 osoby. Bez prijatia adekvátnych opatrení môže starnutie obyvateľstva vyvolať nedostatok pracovnej sily, ohroziť finančnú stabilitu dôchodkového systému, zdravotníctva a tým aj celých verejných financií. Tento vplyv by aspoň čiastočne mohli zmierniť imigranti.

Podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša je jedným z efektívnych spôsobov imigrácie príchod zahraničných študentov na vysoké školy. „Počas štúdia sa naučia jazyk, spoznajú kultúru domácej krajiny, získajú kontakty a majú čas na hľadanie si práce,“ uviedol Goliaš. Ako dodal, Slovensko napriek tomu študentov skôr vyváža, keď máme v EÚ najvyšší podiel vysokoškolských študentov, ktorí študujú v zahraničí (15,9 % v roku 2013). Súčasne na slovenských vysokých školách študuje len približne 6 % zahraničných študentov, čo je v medzinárodnom porovnaní podpriemer.

Pre ilustráciu, ak by sme chceli cielene dlhodobo zvýšiť podiel zahraničných študentov na 20 %, potrebovali by sme podľa INEKO každý rok prijať na naše vysoké školy ďalších približne 5 390 študentov s iným štátnym občianstvom. „Vďaka takto získaným imigrantom by bolo možné v roku 2068 vyplácať až o 13,5 % vyššie starobné dôchodky z prvého piliera oproti prípadu, ak by sme dodatočných imigrantov k sebe nepúšťali,“ uviedol Goliaš. Podiel takto získaných imigrantov na celkovej populácii SR by postupne rástol k 10 % v roku 2068.

O dac

Avatar

Odporúčame pozrieť

alkohol

Súkromné pálenie alkoholu sa rušiť nebude. Rezort dostal povolenie od Európskej komisie

Na Facebooku minister financií SR Eduard Heger informoval, že sa súkromné pálenie alkoholu na Slovensku …