EuropskeNoviny.sk
Brexit by mohol britskú ekonomiku zmenšiť až o – 6 %
VEĽKÁ BRITÁNIA: V súvislosti s blížiacim sa britským referendom o zotrvaní v EÚ je Brexit stále horúcejšou témou. Britský minister financií Osborne, ktorý je stúpencom zotrvania v únii, sa cez víkend nechal počuť, že odchod z EÚ by trvalo poškodil ekonomiku jeho krajiny. Do roku 2030 by sa podľa jeho slov britská ekonomika zmenšila až o – 6 % v porovnaní so situáciou, ak by v únii zostala. „Tento pokles by bol spôsobený nižším objemom obchodu a investícií. Referendum sa uskutoční 23. júna a podľa prieskumov verejnej mienky bude výsledok tesný, zatiaľ však prieskumy napovedajú tomu, že Briti nakoniec zahlasujú za zotrvanie v únii. Na rozdiel od Osborna je najsilnejším zástancom Brexitu primátor Londýna Johnson. Ten navrhuje, aby Británia po vystúpení z EÚ uzavrela s úniou obchodnú dohodu, ktorá by jej zabezpečovala prístup na spoločný trh,“ uviedol analytický tím Poštovej banky. Na margo tohto Johnsonovho návrhu sa cez víkend vyjadril aj francúzsky minister hospodárstva Macron. Ten povedal, že Británia síce môže uzavrieť s EÚ obchodnú dohodu, ale nezíska tým úplny prístup na spoločný trh a bude musieť aj tak prispievať do rozpočtu EÚ.
Uplynulý týždeň bola tiež zverejnená štúdia pre lobistickú organizáciu TheCityUK, z ktorej vyplynulo, že ak by Veľká Británia odhlasovala svoj odchod z EÚ, mohlo by to v najbližších piatich rokoch znamenať stratu do 100 tisíc pracovných miest v britskom odvetví finančných služieb. Brexit by totiž viedol k menšiemu rastu a investíciám a podkopal by postavenie Londýna ako vedúceho centra obchodu. Finančné služby v súčasnosti tvoria asi 10 % britského hospodárstva, čo je väčší podiel ako v iných veľkých ekonomikách. Odchod z EÚ by podľa štúdie mohol zredukovať príspevok finančného sektora k hospodárstvu krajiny do roku 2020 o sumu do 12 mld. GBP.
EUROZÓNA: Medziročný pokles cien v eurozóne aj v rámci celej EÚ sa v marci zastavil. Medziročná inflácia v týchto zoskupeniach bola totiž na nulovej úrovni. Vyplynulo to z najnovších údajov Eurostatu. Medzimesačne sa ceny v eurozóne v marci zvýšili o 1,2 % a v rámci celej EÚ stúpli o 1,0 %. Na Slovensku sa medziročný pokles cien v marci prehĺbil na – 0,5 % z februárových – 0,3 %. V rámci EÚ evidovalo pokles 15 členských štátov. Najvýraznejšie sa ceny znížili v Rumunsku [o – 2,4 %], na Cypre [o – 2,2 %] a v Bulharsku [o – 1,9 %]. Najviac sa ceny medziročne zvýšili v Belgicku [o 1,6 %], vo Švédsku [o 1,2 %] a na Malte [o 1,0 %].
MMF: Medzinárodný menový fond [MMF] zhoršil prognózu rastu ekonomiky eurozóny. Hospodárstvo eurozóny by v tomto roku malo vzrásť o 1,5 % a v budúcom roku o 1,6 %. V januári pritom fond očakával, že rast dosiahne v oboch rokoch 1,7 %. Inflácia v eurozóne podľa MMF stúpne v budúcom roku na 1,1 %, v ďalších rokoch sa bude ale zvyšovať len pomaly. Fond zhoršil aj prognózu rastu svetovej ekonomiky. Tá by mala tento rok vzrásť o 3,2 %. Predošlá predikcia rátala s jej rastom o 3,4 %. Predpoveď rastu hospodárstva USA v tomto roku fond zredukoval na 2,4 % z 2,6 %. HDP Japonska sa podľa najnovšej predikcie v tomto roku zväčší iba o 0,5 %, čo je len polovičné tempo v porovnaní s predošlou predpoveďou.
