EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Ľubomír Galko: Takto to vidím ja
galko
Ľubomír Galko, podpredseda SaS. PHOTO: archív SaS.

Ľubomír Galko: Takto to vidím ja

Komentáre k vybraným častiam Programového vyhlásenia vlády – bezpečnostná a európska politika

Prerokovávanie PVV v NR SR sa blíži ku koncu. Aké sú jeho klady a nedostatky?

Orientácia SR, konflikty, európska politika

Národno-štátnym záujmom krajiny je jednoznačná kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenskej republiky, založená na širokej politickej zhode.

Paradox. Pretože táto zhoda sa za posledné štyri roky prvýkrát stratila nielen vďaka politike vlády ako celku, ale hlavne vďaka politike Roberta Fica ako osoby. Čiže ten, ktorý tú nezhodu zapríčinil, má v tejto dobe zabezpečiť jej opätovné obnovenie…

Slovenská republika vníma  ako najakútnejšie vonkajšie výzvy: pásmo pretrvávajúcej nestability na hraniciach EÚ, ozbrojené konflikty v susedstve EÚ, ktoré sú zdrojmi masovej migrácie a medzinárodného terorizmu, porušovanie či odklon od základných noriem medzinárodného práva a princípov povojnovej európskej architektúry, tradičné a nové hybridné formy hrozieb a snahy o oslabovanie národno-štátnej identity.

Všeobecné. Ktorá nestabilita? Rusko – Ukrajina? Ak áno, tak aký je postoj vlády? Ktoré konflikty? Aké formy hrozieb? Propaganda? Ak áno, koho? A aké opatrenia sú navrhované?

K hlavným cieľom zahraničnej a európskej politiky patrí zaistenie stability, bezpečnosti, prosperity a pozitívneho vnímania Slovenskej republiky vo svete. Vláda bude vychádzať z predvídateľnej, dôveryhodnej a transparentnej zahraničnej politiky a členstva v Európskej únii a NATO. Vláda bude podporovať rozvoj transatlantických vzťahov ako základný pilier zaručenia bezpečnosti a budovania prosperity SR. Za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny EÚ a spojencov v NATO.

Správny postoj. Len ho treba napĺňať v maximálnej možnej miere

NATO, EÚ a ochrana hraníc

Pre bezpečnosť SR majú zásadný význam systém kolektívnej  obrany  NATO a Spoločná  bezpečnostná a obranná politika EÚ. Vláda bude prispievať k zvýšeniu ich potenciálu a kredibility. V rámci NATO bude presadzovať ako prioritu kolektívnu obranu a odstrašenie pri zachovaní ich flexibility vo vzťahu k plneniu ostatných základných úloh. Podporí zvyšovanie ich pripravenosti a akcieschopnosti a dlhodobú adaptáciu. V rámci tvorby a realizácie Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ sa bude zasadzovať za zvyšovanie efektívnosti krízového manažmentu EÚ a prehlbovanie spolupráce členských štátov pri tvorbe ich civilných a vojenských spôsobilostí. Bude podporovať napĺňanie cieľov Globálnej stratégie EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a posilňovanie komplexného prístupu EÚ ku krízam a konfliktom s efektívnym využitím širokej škály nástrojov EÚ.

Nekonkrétne. Nie sú tam žiadne informácie o dianí v NATO, ale ani napríklad ani informácia o vojensky slabej EÚ a ona slabou skutočne je.

V reakcii na zmenu bezpečnostného prostredia, ktorá má dlhodobý a komplexný charakter, bude vláda v rámci bezpečnostnej politiky aktívne prijímať potrebné systémové a operatívne opatrenia, iniciovať príslušné legislatívne úpravy, spoluvytvárať a implementovať súvisiace rozhodnutia NATO, EÚ a širšieho medzinárodného spoločenstva.

Opäť nekonkrétne. Presne vieme, ktoré problémy máme, preto treba presne pomenovať opatrenia – napríklad základná legislatíva, legislatíva ohľadne nasadení vojsk, ohľadne prítomnosti a prechádzania cudzích vojsk cez naše územie v súvislosti s potrebami rýchleho nasadenia, atď.

V rámci európskych politík vláda považuje za kľúčové podporovať opatrenia, ktoré prispejú k lepšiemu manažovaniu vonkajších hraníc EÚ a funkčnému schengenskému priestoru ako pozitívnemu výdobytku európskej integrácie. Vláda je pripravená podporiť aj konštruktívne riešenia bezprecedentnej migračnej krízy so zachovaním špecifík a možností jednotlivých členských krajín.

Viac..  Európska komisia začala vyšetrovanie verejného financovania závodu Jaguar Land Rover na Slovensku

Tzv. „svetový mier“. Chýbajú popísané konkrétne riešenia.

Vláda bude dôsledne obhajovať dodržiavanie politiky ochrany vonkajších hraníc Európskej únie a bude sa aktívne zasadzovať za zvýšenie bezpečnosti schengenského priestoru.

Opäť chýbajú konkrétne riešenia a postupy.

Vláda považuje obranu štátu za svoju prioritu, na realizáciu ktorej bude v rámci zachovávania bezpečnosti občanov a štátu vytvárať podmienky zodpovedajúce zásadnej zmene bezpečnostného prostredia.

Áno. Toto treba podporiť. Ale: Ak došlo k zásadnej zmene bezpečnostného prostredia, chcelo by to zásadné opatrenia. Lenže o nich sa nič v PVV nedozvieme,

Modernizácia, obranný priemysel, zdrojové zabezpečenie

Vláda bude realizovať cielenú a dlhodobo udržateľnú modernizáciu a výmenu hlavných druhov výzbroje a techniky spolu s tvorbou zásob materiálu na rozvoj spôsobilostí ozbrojených síl v súlade s prijatými záväzkami SR. Dôraz položí na rozvoj spôsobilostí mechanizovanej brigády a síl použiteľných aj na boj proti terorizmu.

Máme mnoho rozpracovaných, predpripravených a naplánovaných projektov. V tejto časti by sa tiež žiadalo viac konkrétnosti, v ktorých projektoch sa bude pokračovať a v ktorých nie, prípadne ktoré pribudnú.

Vláda podporí zapájanie sa obranného priemyslu SR do zabezpečovania výzbroje, techniky a materiálu pre ozbrojené sily a uplatnenie sa jeho produktov v zahraničí.

Síce potrebná a oceneniahodná iniciatíva, ale len v deklaratórnej rovine. Opäť nie je uvedené, ako to bude zrealizované.

Vláda si je vedomá dlhodobých deficitov a rastúcich zdrojových nárokov pri zaručovaní obrany štátu. Vzhľadom na dlhodobý charakter úloh obrany štátu vláda zvýši predvídateľnosť vývoja obranných výdavkov vo viacročnom horizonte. V súlade so spojeneckými záväzkami SR zabezpečí postupný nárast obranných výdavkov SR.

Chýba explicitný záväzok navŕšiť postupne rozpočet MO na hodnotu 1,6% (do roku 2020) – záväzok z Walesu.

Vláda bude pokračovať v podpore veľkých strategických projektov modernizácie ozbrojených síl ich individuálnym schvaľovaním a financovaním.

Ak by bol vyššie uvedený záväzok 1,6% explicitne stanovený, tento odsek by bol bezpredmetný.

Zhrnutie

Časť PVV, týkajúca sa európskej a bezpečnostnej politiky určite patrí k tomu lepšiemu v porovnaní s inými kapitolami. Ani tu sa však vláda nevyhla viacerým nekonkrétnostiam a alibistickým deklaráciám. V zásade bude aj tak najdôležitejšie jeho plnenie a konkrétne kroky. Najbližšie budeme môcť konfrontovať vízie z PVV s postojmi Slovenska na summite NATO vo Varšave v júli 2016.

Celkové hodnotenie PVV v tejto časti : 3 (alebo dám 2-?)

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Ľubomír Galko, exminister obrany, podpredseda SaS.

O Ľubomír Galko

Ľubomír Galko
Ľubomír Galko - exminister obrany, tímlíder SaS pre vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť, poslanec NR SR.

Odporúčame pozrieť

migranti

Talianska pobrežná stráž: Zachránili sme 2200 ľudí, desiatim sa už nedalo pomôcť

Ďalších desať utečencov prišlo v piatok o život v oblasti Stredozemného mora pri pokuse preplaviť …