EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ĽUDIA / Najväčšia jadrová katastrofa v dejinách ľudstva: Černobyľ v číslach

Najväčšia jadrová katastrofa v dejinách ľudstva: Černobyľ v číslach

ČERNOBYĽ – V centrálnej jadrovej elektrárni v ukrajinskom Černobyle došlo pred 30 rokmi k výbuchu a k požiaru. Bolo to dovtedy najväčšie nešťastie v dejinách jadrovej energetiky. 

Príčina a priebeh

Explózii na štvrtom bloku elektrárne, ktorý mal byť odstavený, predchádzal bežný test núdzového fungovania turbíny. Technici chceli zmerať, či bude elektrický generátor (poháňaný turbínou) po rýchlom uzatvorení prívodu pary do turbíny schopný pri svojom zotrvačnom dobehu ešte asi 40 sekúnd, než sa spustia núdzové generátory, napájať čerpadlá havarijného chladenia.

Test sa mal uskutočniť 25. apríla 1986, začal sa ale 26. apríla o 01:23 hodine. Osudovej chyby sa operátori dopustili tým, že zablokovali havarijný signál, ktorý by pri uzavretí prívodu pary na turbínu automaticky odstavil reaktor.

Reaktor ďalej bežal, podstatne sa ale znížil prietok chladiacej vody, rástla jej teplota i tlak. Výkon reaktoru začal prudko rásť. To nevydržali palivové články a praskli. Ich úlomky spadli do chladiacej vody, ktorá sa zmenila na paru.

Výbuch pary zdvihol tisíctonové veko reaktoru a asi minútu po zahájení testov nastala prvá explózia. Z reaktoru začala unikať rádioaktivita a do vnutúra začala vnikať vzduch a začal horieť grafit. Kov palivových trubiek začal reagovať s vodou a vzniknutý vodík spôsobil druhú explóziu.

Menšie úniky pokračovali až do tej doby, než bol postavený betónový sarkofág. V súčasnosti sa buduje nový kryt, ktorý má byť dokončený zrejme v roku 2017.

Obete a počty zranených

Podľa správy Černobylského fóra z roku 2000 sa celkový počet ľudí, ktorí mohli alebo môžu v budúcnosti zomriet v dôsledku ožiarenia, odhaduje na štyri tisíc.

Syndróm akútneho ožiarenia (ARS) bol potvrdený u 134 pracovníkov elektrárne a hasičov. Z toho 31 ľudí zomrelo počas niekoľkých mesiacov po nehode (28 na následky ožiarenia), ďalších 19 ľudí z tejto skupiny zomrelo na následky ožiarenia v priebehu ďalších rokov.

Deväť detí zomrelo na rakovinu štítnej žľazy a odhadom 3 940 ľudí zomrelo alebo môže zomrieť na rakovinu spôsobenú ožiarením. Priamo pri explózii zahynuli dvaja pracovníci elektrárne.

Údaje ale vzbudili aj kritiku, pretože správa podstatne zmiernila všetky predchádzajúce údaje. Ukrajinskú úrady napríklad už skôr uvádzali, že v súvislosti s výbuchom zomrelo 125 000 ľudí.

Najvyšším dávkam radiácie bolo vystavených asi dvesto tisíc likvidátorov (záchranárov, vojakov a baníkov), 116 000 evakuovaných z uzavretej zóny a ďalších 270 tisíc osôb žijúcich v kontaminovaných oblastiach. Celkom teda približne 600 000 osôb. Celkom bolo za postihnutých označených päť až sedem miliónov ľudí v Bielorusku, Rusku a na Ukrajine.

Evakuácia

Mesto Pripjať s 50 tisíc obyvateľmi, ktoré sa nachádzalo tri kilometre od elektrárne, bolo celé evakuované počas 36 hodín po katastrofe. Počas nasledujúcich týždňov bolo z oblasti 30 kilometrov okolo elektrárne evakuovaných ďalších 70 tisíc ľudí.

Celkovo bolo pre katastrofu evakuovaných 330 000 osôb. Pre väčšinu obyvateľov Pripjati vláda postavila asi 50 kilometrov od elektrárne nové mesto Slavutič. Dnes je evakuovaná oblasť okolo elektrárne rozdelená na dve zóny. V tej prvej žije niekoľko stoviek ľudí, ktorí sa do oblasti dobrovoľne vrátili. Do druhej, takzvanej mŕtvej zóny majú prístup len vedci, pracovníci elektrárne a exkurzie.

Kontaminácia a radiácia

Výbuch kontaminoval viac ako 200 tisíc kilometrov štvorcových v Európe, z toho asi 150 tisíc kilometrov štvorcových v Bielorusku, ktoré zasiahlo 70 percent rádioaktívneho spadu, ktorý unikol z elektrárne, Rusku a na Ukrajine.

Viac..  Koniec posúvania hodinových ručičiek. Striedanie času by sa malo v EÚ skončiť už budúci rok

V týchto troch štátoch bolo celkom 754 320 hektárov poľnohospodárskej pôdy vyňatých z užívania a bola zastavená ťažba dreva na 649 200 hektároch lesov.

Vietor zavial rádioaktívny spad aj do ďalších krajín Európy. V prvej vlne bolo najhoršie postihnuté Bielorusko, Baltské more, Švédsko, Fínsko, Rusko a Ukrajina. V druhej vlne zavial vietor rádioaktívny spad do Poľska, Českloslovenska, Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, Francúzska, krajín Beneluxu a Dánska. Tretia volna spadla na Rumunsko, Bulharsko a bývalú Juhosláviu.

Do ovzdušia uniklo asi päť percent rádioaktivity obsiahnutej v reaktore. Ak je priemerná “prírodná” radiácia 2,4 milisievertov(mSv) za rok a röntgenové snímky sa pohybujú v jednotkách mSv, u evakuovaných Ukrajincov bola hodnota v priemeru 17 mSv a u Bielorusov 31 mSv. U jednotlivcov sa dávky pohybovali od 0,1 až do 380 mSv. Niektorí likvidátori boli vystavení dávkam dokonca 500 mSv.

Pre plošné zamorenie sa užíva jednotka rádioaktivity (rovnajúca sa jednému rozpadu jadra za sekundu) Becquerel (Bq). Kontamináciu sa označuje výskyt viac ako 37 kBq na meter štvorcový 173 Cs (radioaktívne cesium). V takom zamorení stále žije niekoľko miliónov ľudí v Bielorusku, Rusku a na Ukrajine.

Z nich asi 400 tisíc žilo v oblastiach klasifikovaných sovietskymi úradmi ako oblasti so sprísnenou kontrolou (viac ako 555 kBq m2 137Cs). Účastníci záchranných prác a evakuovaní z najviac kontaminovanách zóbn ale boli vystavení depozícii viac ako 1480 kBq m2 137Cs.

Súdy

V júli 1987 bola odsúdená necelá desiatka vedúcich pracovníkov elektrární. Riaditeľ Viktor Brjuchanov dostal desať rokov za porušenie bezpečnostných pravidiel na prevádzke s možnosťou výbuchu a za zneužitie právomocí.

Desaťročný trest dostali spolu s Brujuchanovom ešte hlavný inžinier Nikolaj Fomin a jeho zástupca Mykola Djatlov. Brjuchanov bol prepustený v roku 1990 a ostatní odsúdení si odpykali polovicu trestu.

Fakty o elektárni

Leží 130 kilometrov severne od Kyjeva na rieke Pripjať niekoľko kilometrov od hraníc s Bieloruskom. Tri kilometre od elektrárne sa nachádzalo mesto Pripjať.

Mesto Černobyl, po ktorom je elektráreň pomenovaná, leží 18 kilometrov južne od elektrárne. Fungovali v nej štyri reaktory, každý s elektrickým výkonom tisíc MW (tepelný výkon bol 3 200 MW).

Prvý reaktor bol uvedený do prevádzky v septembri 1977, neskôr boli spustené ešte tri. Z toho aj štvrtý, ktorá vybuchol v októbri 1984.

Po spustení sa začalo so stavbou piateho a šiesteho bloku. Stavbu zastavili po havárii v roku 1986 a už ju neobnovili.

Ako prvý bol v roku 1991 uzavretý druhý blok, prvý blok uzavreli v roku 1996. tretí, posledný fungujúci reaktor vypli v októbri 2000. Pred uzavretím Černobyľ vyrábal v závislosti na ročnom období štyri až osem percent všetkej produkcie elektriny a pracovalo v ňom asi 12 tisíc ľudí.

Ostatné

Médiá vtedy predstavovali haváriu v duchu oficiálnych sovietskych správ ako bežnú poruchu a o radiácii sa hovorilo neurčito. Počas humanitárnej akcie, ktorú financovala najskôr federálna a neskôr česká vláda, bolo do českých krajín presunutých celkom 1 812 (niekde sa uvádza 1 806) ukrajinských Čechov z takzvanej zóny doporučenej evakuácie.

Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk

O dac

Odporúčame pozrieť

Lajcak

Minister Lajčák rokoval s predstaviteľmi OBSE o situácii na Ukrajine

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák rokoval s vysokými zástupcami Organizácie …