Hospodársky rast v Európe bude aj naďalej len mierny

Komisia očakáva v roku 2016 rast na úrovni 1,6 % v eurozóne a 1,8 % v EÚ.

Hospodársky rast v Európe bude podľa očakávaní aj naďalej len mierny, keďže výkonnosť kľúčových obchodných partnerov sa spomalila a niektoré doposiaľ priaznivé faktory začínajú slabnúť. Prognózy preto predpovedajú eurozóne na roky 2015 – 2017 pokračujúci mierny rast HDP. Vo svojej jarnej prognóze Komisia očakáva rast HDP v eurozóne na úrovni 1,6 % v roku 2016 a 1,8 % v roku 2017 po tom, ako v roku 2015 dosiahol úroveň 1,7 % (zimná prognóza: 2015: 1,6 %, 2016: 1,7 %, 2017: 1,9 %). Očakáva sa, že rast HDP v EÚ sa zmierni z 2,0 % v minulom roku na 1,8 % v roku 2016 pred tým, než v roku 2017 dosiahne úroveň 1,9 % (zimná prognóza: 2015: 1,9 %, 2016: 1,9 %, 2017: 2,0 %).

Veľmi ústretová menová politika vytvorila podmienky na oživenie investícií, keďže sa zjednodušil a zlacnil prístup k financovaniu. Očakáva sa, že fiškálna politika v eurozóne bude v tomto roku priaznivá pre rast. Hoci ceny ropy začiatkom roka 2016 opäť klesli, a umocnili tak nárast reálnych disponibilných príjmov, táto podpora by mala postupne slabnúť, keď začne cena ropy opäť rásť. Podobne platí, že hoci vývoz eurozóny ešte do istej miery profituje zo znehodnotenia eura v minulosti, nedávne posilnenie meny by mohlo eurozónu viac vystaviť účinkom pomalšieho vonkajšieho rastu.

Podpredseda Valdis Dombrovskis, ktorý je zodpovedný za euro a sociálny dialóg, uviedol: „Oživenie hospodárstva v Európe pokračuje, avšak globálne prostredie je preň menej priaznivé než v minulosti. Budúci rast bude čoraz viac závisieť od príležitostí, ktoré si sami vytvoríme. To si vyžaduje zintenzívniť naše snahy o štrukturálne reformy, ktoré by riešili dlhotrvajúce problémy v mnohých krajinách – vysoké úrovne verejného a súkromného dlhu, zraniteľnosť finančného sektora či klesajúcu konkurencieschopnosť. Prijímať rozhodné politické opatrenia zamerané na reformy a modernizáciu našich hospodárstiev je jediný spôsob, ako zabezpečiť silný a udržateľný rast, viac pracovných miest a dobré sociálne podmienky pre našich ľudí.“

Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici k tomu dodal: Rast v Európe pretrváva aj navzdory zložitejšiemu globálnemu prostrediu. Existujú náznaky, že vynaložené politické úsilie začína postupne vytvárať viac pracovných miest a podporovať investície. Musíme však ešte urobiť veľa, aby sme znížili nerovnosti. Oživenie v eurozóne je stále nerovnomerné, a to tak medzi členskými štátmi, ako aj medzi najslabšími a najsilnejšími skupinami v spoločnosti. Tento stav je neprijateľný a vyžaduje si rozhodné kroky zo strany vlád, či už individuálne alebo kolektívne.“

Najneskôr v roku 2017 by hospodárstva všetkých členských štátov mali rásť

Hospodársky rast sa počas prognózovaného obdobia zvýši alebo zostane v zásade stabilný vo väčšine členských štátov. Hospodárstva všetkých členských štátov budú podľa očakávaní budúci rok rásť, avšak očakávaný rast bude naďalej v EÚ rozložený nerovnomerne.

Čistý vývoz eurozóny bude podľa očakávaní v roku 2016 naďalej brzdou pre rast, až kým v roku 2017 nedosiahne vyrovnanú bilanciu. Rast bude preto závisieť od domáceho dopytu: investície sa podľa očakávaní v budúcom roku zvýšia na 3,8 % v eurozóne aj celej Európskej únii, pričom súkromná spotreba sa má zmierniť, keďže očakávaný nárast inflácie zmierni rast reálneho príjmu.

Zlepšenie na trhu práce má pokračovať

Mierne zlepšovanie na trhoch práce má podľa očakávaní pokračovať, a to vďaka oneskorenej reakcii na zlepšené cyklické podmienky a obmedzenému rastu miezd. V niektorých členských štátoch podporujú čistú tvorbu pracovných miest aj reformy trhu práce realizované v posledných rokoch a opatrenia fiškálnej politiky. Hoci rozdiely na pracovnom trhu budú ešte dlhší čas pretrvávať, nezamestnanosť v eurozóne podľa očakávaní poklesne na 10,3 % v roku 2016 a na 9,9 % v roku 2017, v porovnaní s 10,9 % v roku 2015. V EÚ ako celku sa očakáva pokles nezamestnanosti z 9,4 % v roku 2015 na 8,9 % v roku 2016 a na 8,5 % v roku 2017.

Viac..  Dovoz zbraní do Európy sa za posledných päť rokov takmer zdvojnásobil

Fiškálna politika je naďalej ústretová; fiškálny výhľad sa zlepšuje

Celkový deficit verejných financií má podľa prognóz v tomto a budúcom roku v eurozóne aj v EÚ naďalej klesať v kontexte hospodárskeho rastu a nízkych úrokových sadzieb. Za predpokladu, že nedôjde k zmene politík, sa očakáva, že deficit verejných financií v eurozóne ako celku klesne z 2,1 % HDP v roku 2015 (2,4 % v EÚ) na 1,9 % v roku 2016 (2,1 % v EÚ) a na 1,6 % v roku 2017 (1,8 % v EÚ). Zámery fiškálnej politiky eurozóny budú v tomto roku podľa očakávaní mierne expanzívne. Zároveň platí, že pomer dlhu k HDP bude v eurozóne podľa prognóz naďalej postupne klesať – z 94,4 % v roku 2014 na 91,1 % v roku 2017 (85,5 % v EÚ).

Na infláciu majú naďalej hlavný vplyv ceny energie

Ceny ropy začiatkom roka 2016 opäť poklesli, čo dostalo mieru inflácie do záporných čísiel. Očakáva sa, že inflácia sa bude v blízkom čase naďalej pohybovať okolo nuly, keďže ceny energií sú nižšie ako pred rokom. Vonkajšie cenové tlaky sú takisto slabé v kontexte mierneho zhodnocovania eura a pomerne nízkych celosvetových výrobných cien. Inflácia by mala rásť výraznejšie v druhej polovici tohto roka, keď sa ceny energií postupne zvýšia a domáce ceny narastú v dôsledku posilnenia domáceho dopytu. Inflácia spotrebiteľských cien v eurozóne dosiahne podľa prognóz v tomto roku úroveň 0,2 % (0,3 % v EÚ) a v roku 2017 úroveň 1,4 % (1,5 % v EÚ).

Vyhliadky na celosvetový rast sú naďalej slabé

Tempo rastu mimo EÚ v minulom roku pokleslo pravdepodobne na svoju najnižšiu úroveň od roku 2009 (3,2 % v roku 2015), čoho príčinou bolo spomalenie na rozvíjajúcich sa trhoch. Vyhliadky na rast celosvetového HDP sa ešte viac oslabili, keď sa spomalil aj rast hlavných vyspelých ekonomík, pričom očakávanie mierneho nárastu je poznačené vysokým stupňom neistoty. Svetová ekonomika podľa očakávaní porastie o 3,1 % v roku 2016 a o 3,4 % v roku 2017.

Európsky hospodársky výhľad sprevádzajú značné riziká

Túto prognózu charakterizuje značná neistota. Vonkajšie riziká zahŕňajú aj možnosť, že pomalší rast na rozvíjajúcich sa trhoch (najmä v Číne) by mohol mať výraznejšie účinky presahovania alebo by sa mohol ukázať horší, než sa očakávalo. Neistota spojená s geopolitickým napätím zostáva vysoká a európske hospodárstva by mohla postihnúť viac, než sa v súčasnosti očakáva. Rast v Európe by mohli utlmiť aj náhle pohyby cien ropy alebo otrasy na finančných trhoch. Okrem toho naďalej existujú značné riziká spojené s domácim vývojom v EÚ, napríklad s ohľadom na tempo vykonávania štrukturálnych reforiem a na neistotu pred referendom v Spojenom kráľovstve o zotrvaní v EÚ. Na druhej strane sa môže stať, že pozitívny vplyv štrukturálnych reforiem bude nakoniec väčší, než sa odhadovalo, a premietnutie mimoriadne ústretovej menovej politiky do reálnej ekonomiky sa ukáže silnejšie, než sa očakávalo.

Súvislosti

V tejto prognóze sa zohľadňujú všetky relevantné údaje a faktory vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík, ktoré boli dostupné do 22. apríla 2016 (vrátane). Zahrnuté sú len dôveryhodne oznámené a dostatočne podrobne špecifikované politiky. V prognózach sa nepredpokladajú žiadne zmeny v relevantných politikách. Táto prognóza vychádza aj zo súboru vonkajších predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít. V použitých číslach sa odzrkadľujú očakávania trhu odvodené z derivátových trhov v čase vypracovania prognózy.

Táto hospodárska prognóza bude podkladom pre jarný balík európskeho semestra.

Komisia má svoju hospodársku prognózu aktualizovať v novembri 2016.

O dac

Odporúčame pozrieť

Lagardová: Hospodársky rast v eurozóne by sa mal v priebehu roka 2024 zrýchliť

Hospodársky rast v eurozóne by sa mal v priebehu roka 2024 zrýchliť najmä v dôsledku …

Consent choices