EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / EKONOMIKA / Brusel potvrdil prognózy rastu ekonomiky Slovenska nad 3 percentá

Brusel potvrdil prognózy rastu ekonomiky Slovenska nad 3 percentá

BRATISLAVA – Slovenské hospodárstvo v najbližších rokoch porastie vyše trojpercentným tempom. Vyplýva to z jarnej prognózy Európskej komisie, podľa ktorej po 3,6-percentnom raste z vlaňajška v tomto roku rast ekonomiky Slovenska spomalí na 3,2 percenta a následne v roku 2017 dosiahne 3,3 percenta.

Oproti poslednej zimnej prognóze sa očakávania Bruseli týkajúce sa vývoja slovenskej ekonomiky príliš nezmenili. Kým pre rok 2015 komisia očakával rast o 0,1 percentuálneho bodu pomalší, prognóza na tento rok sa nemení a pre rok 2017 išla mierne, o 0,1 percentuálneho bodu, nadol.

Silný domáci dopyt

Prognózy komisie sú tak postavené na zhodných predpokladoch, ako pri iných relevantných inštitúciách. Vlaňajší rast potiahli najmä verejné investície súvisiace s ukončením programového obdobia eurofondov.

V nasledujúcich rokoch má ekonomiku nad 3-percentným rastom udržať najmä silný domáci dopyt. Rast investícií majú pritom podporovať najmä plánované veľké investície v automobilovom sektore. Výraznou podporou hospodárstva by v roku 2016 mali byť aj rastúce výdavky domácností. Výdavky verejného sektora by mali naopak po silnom roku 2015 klesnúť.

Oživenie inflácie

“Myslím si, že čísla, ktoré boli zverejnené pre Slovensko, sú veľmi pozitívne a v zásade sa zhodujú s odhadmi a prognózami, s ktorými pracuje rezort financií,”povedal v utorok v reakcii na zverejnené údaje komisie minister financií Peter Kažimír. Jeho rezort dokonca počíta s mierne vyšším rastom ekonomiky pre rok 2017 na úrovni 3,6 percenta.

Európska komisia zároveň potvrdzuje očakávania, že ani v tomto roku sa nepodarí oživiť rast spotrebiteľských cien. Tie by po vlaňajšom poklese o 0,3 percenta mali klesnúť aj v tomto roku o 0,1 percenta. Oživenie inflácie sa očakáva až v roku 2017 na úrovni 1,5 pecenta.

Nezamestnanosť 9,5 percenta

Ešte v zime pritom Brusel predpokladal, že tohtoročná inflácia dosiahne 0,3 percenta a v budúcom roku zrýchli na 1,7 percenta. “Celková inflácia by mala zostať v roku 2016 blízko nulovej úrovne, keď pokles cien energií a potravín bude kompenzovaný oživovaním cien v službách,” konštatuje sa v prognóze komisie.

Na pracovnom trhu Brusel predpokladá pokračovanie rastu zamestnanosti a poklesu nezamestnanosti. Tá by mala podľa jarnej prognózy komisie z minuloročných 11,5 percenta v tomto roku klesnúť na 10,5 percenta a v roku 2017 by mala dosiahnuť už 9,5 percenta.

Verejné financie

Hoci ide o solídny pokles, Európska komisia oproti zimnej prognóze tieto čísla upravila mierne smerom nahor. V tomto aj v budúcom roku zhodne o 0,2 percentuálneho bodu.

Viac..  Spoločnosť Airbnb sa zaviazala zlepšiť transparentnosť v oblasti cien

Pri verejných financiách je komisia tradične v odhadoch konzervatívnejšia ako slovenská vláda. Brusel totiž predpokladá, že pri nezmenených politikách dosiahne v tomto roku deficit verejných financií 2,4 percenta hrubého domáceho produktu, kým vládny plán podľa programu stability a schváleného rozpočtu počíta so schodkom 1,93 percenta výkonu ekonomiky.

Znížený schodok

V roku 2017 sa podľa komisie podarí schodok znížiť na 1,6 percneta hrubého domáceho produktu, kým plán vlády hovorí o deficite 1,29 percenta hrubého domáceho produktu.

Prognóza tohtoročného schodku na úrovni 2,4 percenta hrubého domáceho produktu podľa komisia zohľadňuje priaznivé ekonomické podmienky, boj proti daňovým únikom a rast daňových príjmov. Komisia však opäť očakáva, že prebytky samospráv budú vyššie, ako počíta schválený rozpočet. Vyššie tempo konsolidácie pritom podľa Bruselu spomaľujú aj opatrenia na zvyšovanie životnej úrovne, medzi ktorými uvádza napríklad vratky za plyn pre domácnosti.

Verejný dlh

V ďalšom roku komisia do prognózy zakalkulovala aj plánované zníženie korporátnej dane o 1 percentuálny bod na 21 percent, čo by však malo byť kompenzované pokračovaním v odvodoch regulovaných subjektov. Rizikom prognózy deficitu pre rok 2017 sú podľa komisie ďalšie opatrenia, ktoré môžu byť prijaté novou koalíciou.

Čo sa týka verejného dlhu Slovenska, jeho úroveň podľa najnovších očakávaní Bruseli v tomto roku stúpne o 0,5 percentuálneho bodu na 53,4 percenta hrubého domáceho produktu. O rok neskôr by mal zase klesnúť o 0,7 percentuálneho bodu na 52,7 percenta výkonu ekonomiky. V predošlej prognóze pritom komisia predpovedala rýchlejšie znižovanie dlhu na 51,9 percenta v tomto roku a 51,2 percenta v roku 2017.

Krištáľová guľa

Minister Kažimír v súvislosti s prognózami Bruselu o vývoji deficitu verejných financií hovorí o vlastnej “krištáľovej guli” komisie, z ktorej odhaduje výšku deficitov a dlhov.“Je to často otázka technických prepočtov z hľadiska vnímania rizík,” konštatoval s tým, že komisia zároveň odhaduje tieto údaje za predpokladu nezmenených politík. Ako jednu z rezerv na znižovanie verejných výdavkov však Kažimír označil vysoké preskripcie liekov v zdravotníctve. Práve touto témou by sa mala podľa neho vo forme zmeny legislatívy zaoberať čím skôr vláda a aj rezorty zdravotníctva a financií.

Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk

O dac

Odporúčame pozrieť

Komisia

Komisia podáva návrh na začatie konania proti Poľsku

Európska komisia sa rozhodla podať návrh na začatie konania proti Poľsku pred Súdnym dvorom EÚ …