Tisíce eur
Denník Financial Times v tejto súvislosti píše o 250 000 eurách za každého žiadateľa o azyl, ktorého by štát odmietol prijať. Čiastku v podobnej výške ako možnosť potvrdili s tým, že na stredajšom rokovaní eurokomisárov môže návrh ešte prejsť zmenami.
Pokiaľ by vyplácanie bolo možné už napríklad vlani v decembri, kedy unijní ministri vnútra napriek nesúhlasu Maďarska, Česka, Slovenska a Rumunska rozhodli o povinnom prerozdelení 120 000 utečencov, tak by tieto štáty zaplatili nemalú čiastku.
Návrh na reformu
Európska komisia v stredu s najväčšou pravdepodobnosťou príde s návrhom na reformu pravidiel, podľa ktorých sa v Únii určuje, aké krajina rieši žiadosti o azyl. Súčasné riešenie, kedy je to vždy štát, kde utečenec prvýkrát vstúpil na územie Únie, sa v migračnej kríze zjavne neosvedčilo. Napríklad Grécko v minulých mesiacoch svoju úlohu zvládalo len s veľkými problémami.
Európska komisia pred mesiacom predstavila dve predbežné varianty úpravy systému. V stredu sa zrejme prikloní k tej „miernejšej“ z nich. Teda k zachovaniu pravidla o prvej krajine pri vstupe, ale s dodatkom o mechanizme distribúcie žiadateľov o azyl v prípade krízy, teda neúmerne vysokom počte žiadateľov prichádzajúcich do jednej členskej krajiny.
Kvóty každého štátu
Zdroje oboznámené so zámerom komisie uvádzajú, že každý štát by mal poznať svoju „kvótu“, teda percentuálny podiel z celkového počtu žiadateľov o azyl v Únii. Teda počet, ktorý by štát bez problémov zvládol.
Číslo bude zrejme závisieť na výkone ekonomiky štátu a tiež počte obyvateľov.
Vo chvíli, kedy počty podaných žiadostí za určité obdobie – napríklad za tri mesiace – presiahnu 150 percent tohto podielu, majú byť žiadatelia nad tých 150 percent prerozdelení medzi ostatné krajiny podľa rovnakého percentuálneho kľúča, teda„povinné kvóty“.
Ak komisia v stredu návrh predloží, neznamená to, že nové pravidlá začínajú platiť. O veci budú rokovať členské krajiny a europarlament. Odmietavý postoj majú viaceré krajiny, predovšetkým zo stredu a východu Únie.
Dohadovanie potrvá roky
Diplomati navyše pripomínajú, že súčasné platné dublinské pravidlá sa dohadovali niekoľko rokov. Prípadné zmeny tak podľa nich nepripadajú v úvahu skôr ako v roku 2018 či 2019.
Medzi ďalšie možné zmeny patrí aj nové povinnosť členského štátu preverovať prípustnosť podanej žiadosti o azyl. Tie by – pokiaľ to bude možné – mali vybavovať v zrýchlenom procese.
Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk