Európsky parlament si posvieti na dane

Problematike daní sa s Parlament venuje už dlhší čas a to najmä v dôsledku finančnej krízy, ktorá núti občanov i štáty uťahovať si opasky. Poslanci vyšetrujú nekalé daňové praktiky a volajú po väčšej daňovej transparentnosti a spravodlivosti. Nedávne škandály ako LuxLeaks a Panama Papers však Parlament donútili k tomu, aby sa daniam venoval ešte intenzívnejšie. Pripravili sme pre vás prehľad o tom, čo všetko ohľadne tejto témy majú poslanci momentálne na stole.

Zodpovedné parlamentné výbory

Daňovú politiku má v Parlamente na starosti výbor pre hospodárske a menové veci (ECON). Vypracováva stanoviská na legislatívne návrhy Komisie v tejto oblasti. Okrem neho Parlament zriadil dočasné osobitné výbory: TAXE a jeho nástupca TAXE 2 vyšetrovali vo viacerých členských štátoch daňové dohody, o ktorých sa hovorilo po vypuknutí kauzy LuxLeaks. Ide v podstate o písomné vyhlásenia daňových úradov, v ktorých vopred stanovujú, ako budú vypočítavať dane a ktoré daňové ustanovenia pritom použijú. Tieto daňové dohody si vyslúžili kritiku za to, že firmám umožnili vyrokovať si s úradmi priaznivejšie daňové podmienky.

Mandát prvého výboru TAXE sa skončil v decembri minulého roku. V tom čase predložil svoju správu s návrhmi na spravodlivejšie a transparentnejšie zdaňovanie firiem v celej EÚ. Po jeho zániku pokračuje v jeho práci výbor TAXE 2, ktorý by mal existovať do júla tohto roku a ktorého hlavnou úlohou je navrhnúť odporúčania proti firmám, ktoré sa vyhýbajú plateniu daní.

V súčasnosti Parlament zakladá vyšetrovací výbor, ktorý sa bude zaoberať škandálom Panama Papers. Jeho mandát by mali poslanci odobriť počas svojho májového plenárneho zasadnutia.

Doterajšia činnosť

V decembri minulého roku Parlament prijal odporúčania proti agresívnemu daňovému plánovaniu, ktoré vypracoval výbor ECON. Navrhuje tu právne kroky, ktoré by mala podniknúť EÚ i jej členské štáty. Pri svojej práci sa výbor ECON opieral aj o zistenia prvého výboru TAXE. Parlament okrem toho vyzýval Komisiu k tomu, aby prišla s legislatívnym návrhom, ktorý by od firiem vyžadoval, aby vykazovali zisky, dane a dotácie za každú krajinu, v ktorej pôsobia. Komisia na to v apríli reagovala oznámením, že požadovaný návrh plánuje vydať. Poslanci by takisto chceli celoeurópsku definíciu daňových rajov. Na nej Komisia už pracuje.

V máji 2015 poslanci prijali prísnejšie pravidlá ohľadne prania špinavých peňazí. V poradí už štvrtá smernica týkajúca sa tejto problematiky tak ukladá členským štátom povinnosť viesť centrálne registre obsahujúce informácie o vlastníkoch firiem a iných právnych subjektov. Členské štáty by mali novú smernicu implementovať do 26. júna 2017. A kauza Panama Papers len ukázala, že nové pravidlá určite nebudú na škodu.

Viac..  Európska komisia hodnotila aj Slovensko. Je to pomerne smutné čítanie, reaguje Jozef Mihál. VIDEO

Parlament bol požiadaný o konzultáciu ohľadne návrhu, podľa ktorého by si krajiny EÚ mali vymieňať informácie ohľadne daňových rozhodnutí. Rada ho v podobe smernice prijala v decembri 2015. Parlament ju však označil za „premárnenú príležitosť,“ keďže sa vzťahuje len na cezhraničné daňové rozhodnutia a nerieši vnútroštátne dohody medzi daňovými úradmi a firmami. Poslancom sa nepáčilo ani to, že Komisia tu mala len limitovaný prístup k informáciám.

Čo bude nasledovať ďalej?

Parlament je v súčasnosti konzultovaný ohľadne opatrení proti firmám vyhýbajúcim sa daniam. EÚ týmto legislatívnym návrhom nadväzuje na akčný plán OECD proti znižovaniu základu dane a presúvaniu ziskov (BEPS). Niektoré firmy totiž využívajú medzery v medzinárodnom daňovom systéme a svoje zisky umelo presúvajú tam, kde sa platia len veľmi nízke alebo žiadne dane. Plán EÚ stojí na šiestich kľúčových opatreniach, ktoré by mali aplikovať všetky členské krajiny. A práve jedno z nich by malo firmám zabrániť, aby svoje zisky presúvali do miernejšieho daňového „podnebia.“ O svojom stanovisku ohľadne tohto návrhu by mal Parlament hlasovať v júni.

Parlament by mal vydať aj svoj postoj ohľadne plánov na to, aby si daňové úrady vymieňali daňové výkazy firiem, ktorých celkové ročné príjmy prevyšujú 750 miliónov eur. Legislatívny návrh požaduje, aby veľké nadnárodné firmy zverejňovali informácie o svojich ziskoch a zaplatených daniach za každú krajinu, kde pôsobia. Tieto údaje by mali byť zverejnené v krajine, kde má sídlo materská firma a táto krajiny by potom mala postúpiť tieto informácie krajinám, kde má firma pobočky. Podľa výboru ECON by mala mať k týmto informáciám prístup i Komisia. O svojom celkovom stanovisku by mal Parlament rozhodnúť už v máji.

O dac

Odporúčame pozrieť

Európska komisia hodnotila aj Slovensko. Je to pomerne smutné čítanie, reaguje Jozef Mihál. VIDEO

Na bezplatný odber spravodajstva z EÚ do vášho emailu sa môžete prihlásiť tu: PRIHLÁSENIE. Zdieľaj …

Consent choices