EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ROZHOVORY / Ľubomir Galko : Naše tvrdé vyjadrenia sa ukazujú ako pravdivé – EÚ zasa strieľa vedľa
Galko
Ľubomír Galko. PHOTO: Redakcia / archív ĽG.

Ľubomir Galko : Naše tvrdé vyjadrenia sa ukazujú ako pravdivé – EÚ zasa strieľa vedľa

Európska komisia prišla s návrhom pokutovať krajiny, ktoré odmietnu prijať migrantov sumou 250 000 eur za jedného. Ako sa dá vnímať tento návrh?

Dá sa vnímať, ako ďalší výstrel vedľa. Povinné kvóty zlyhali, a to je dokázané tým, že sa cez ne prerozdelilo niekoľko stovák utečencov.  To znamená, že aj štáty, ktoré za ne formálne hlasovali, v praxi konali inak. Nemyslím si, že kvóty začnú fungovať, ak sa spoja so sankciami, to je slepá ulička. Riešeniu migračnej krízy to nepomôže, akurát v krajinách, osobitne vo východnej Európe, to zvýši odpor voči migrantom. Ale, čo je najhoršie,  už len samotné zverejnenie tohto nápadu nahráva radikálnym a extrémnym názorom.

Východočlenské krajiny EÚ dlhodobo odmietajú azylovú politiku Bruselu. Ten ich, vrátane Slovenska, obviňuje z nedostatočnej solidarity. Nedá sa preto tento krok vnímať iba ako “zastrašovanie” zo strany Európskej komisie?

Neviem, či zastrašovanie. Je to vec názoru. Komisia sa snaží, podľa mňa nesprávne, takto vyjsť v ústrety štátom, ako Grécko a Taliansko, ktoré sú pod obrovským tlakom zo strany utečencov. Úlohou slovenskej diplomacie je teraz nájsť správny balans medzi odmietaním povinných kvót a na ne sa viažucich sankcií, ale zároveň mať predstavu o funkčných riešeniach a hľadať pre ne spojencov. Dobrým východiskom môže byť uznesenie Národnej rady z júna minulého roku, ktorým poslanci naprieč politickým spektrom odmietli povinné kvóty, ale zároveň prejavili ochotu solidarity na dobrovoľnej báze.

Nemyslíte si, že podobné návrhy len posilňujú odporcov EÚ?

Nepochybne áno. Ale nielen odporcov, ktorí by EÚ najradšej zrušili a vrátili sa do stavu akejsi nevinnosti národných štátov, čo je však nezmysel, pretože európske národné štáty nikdy neboli nevinné. Naopak, ich vzájomná rivalita viedla často ku krviprelievaniu. Na tomto mieste chcem zdôrazniť, že SaS nie je euroskeptická strana a nie je „proti EÚ“, tobôž nie je za vystúpenie Slovenska z EÚ. My sme eurorealistická strana a chceme, aby EÚ bola reformovaná. Takéto a podobné návrhy nás len utvrdzujú v tom, že EÚ reformovať treba a v niektorých oblastiach výrazne. Napríklad v ochrane spoločných hraníc a v zahraničnej politike, aby sme naše  blízke zahraničie, akým je Blízky východ, Balkán či Ukrajina mali viac pod kontrolou – to znamená, aby sme dokázali predchádzať konfliktom a keď sa už rozhoria, mali účinné vojensko-politické nástroje na ich zahasenie.

Ako dlho podľa vás môže ešte táto migračná vlna trvať? Zo Sýrie bolo minulý rok zaznamenaných iba 25% žiadateľov o azyl, zvyšok tvorili prevažne obyvatelia Balkánu, ktorý sa považuje za bezpečný…

Ťažká otázka. Všetko závisí od odvahy zodpovedných, žiaľ, je tam aj veľa veličín, ktoré sa vyvíjajú spontánne mimo kontroly EÚ. Som si však istý, že  európska diplomacia mala konať už dávno a rozhodnejšie – napríklad o dohodu s Tureckom sa mala pokúsiť oveľa skôr. Zobudili sa až niekoľko mesiacov po tom, keď Turci rezignovali na ochranu svojej hranice a začali púšťať do EÚ utečencov.  Niečo však môžeme urobiť hneď a nemusíme nikoho o nič prosiť. Napríklad utečencov z Balkánu treba vracať bez pardonu naspäť. Ale inú vec spomeniem. Je to rok, čo som sa pre média vyslovil, že migrantov treba naložiť na grécke lode a vracať ich späť do Turecka. a zároveň treba zlikvidovať člny pašerákov. Vtedy sa mnohým zdali tieto vyjadrenia prisilné a tvrdé a dnes sa to už de facto deje. Áno, na základe dohody s Tureckom, ale deje.

Akým spôsobom by mohlo Slovensko ešte prispieť do riešenia utečeneckej krízy? Po voľbách na Slovensku sa zmenili pomery aj na ministerstve obrany, ktoré ste v minulosti riadil. Vidíte tu priestor na spoluprácu?

Pomáhajme tak, ako sme deklarovali – peniazmi, diplomaciou, dobrovoľníkmi v krajinách a na územiach, odkiaľ migranti odchádzajú alebo dobrovoľnou pomocou. A tiež policajnou, prípadne vojenskou pomocou krajinám, ktoré to potrebujú. Som rád, že po štyroch rokoch stagnácie, keď sme o rezorte obrany počuli len vtedy, keď smeráci  dohadoval nejaký obchod, to dnes vyzerá na výrazný posun. Nový minister obrany Gajdoš ako profesionálny vojak, ktorý odslúžil 42 rokov našej vlasti, deklaroval jasne proatlantickú a proeurópsku orientáciu, a to je dobré. Je vo funkcii krátky čas a už sme pritom spoločne absolvovali jednu bezpečnostnú konferenciu a jednu diskusiu v rozhlase. Je to obrat o 180 stupňov  a verím, že tento dialóg o bezpečnostných témach medzi koalíciou a opozíciou bude pokračovať. Budem s ním diskutovať aj o záležitostiach, týkajúcich sa migračnej krízy a ako predstaviteľ najsilnejšej opozičnej strany som pripravený ho v krokoch, smerujúcich k jej riešeniu, politicky podporiť. Bezpečnosť Slovenska je celospoločenskou záležitosťou, odlišné politické tričká nám nesmú zakrývať výhľad na bytostné záujmy krajiny.

Ste v SaS jednotní v prípade navrhovanej azylovej politiky Bruselu?

V Zmluve o fungovaní Európskej únie sa nachádzajú ustanovenia, ktoré hovoria o istej koordinácii azylovej politiky medzi členskými štátmi a úlohe Európskej komisie pri tejto koordinácii. Zároveň existuje Dublinský dohovor a, samozrejme, aj medzinárodné právo, ktoré pokrýva oblasť utečencov. Ak ku tomu pridáme domácu legislatívu, zákon o azyle, prídeme k záveru, že žiaden demokratický štát nekoná v oblasti migrácie úplne autonómne, akoby odtrhnutý od okolitého civilizovaného sveta a humanistických hodnôt. Nevidím dôvod, aby sa v prípade azylovej politiky posilnili kompetencie Európskej komisie, bolo by to napokon aj v rozpore s princípom subsidiarity. Azyl, doplnkovú ochranu, dočasné útočisku poskytujú štáty, nie komisia, ktorá neovláda žiadne územie únie.

Viac..  OĽaNO vyzýva Danka, aby sa SNS vzdala ministerstva školstva

Pohľad vášho straníckeho šéfa Richarda Sulíka na utečeneckú krízu je iný ako pohľad Jozefa Mihála, ktorý oznámil, že zvažuje o rok kandidovať za predsedu strany. Ku komu sa viac prikláňate a prečo?

Nezaregistroval som nejaký ucelený pohľad Jozefa Mihála na utečeneckú krízu, takže hovoriť o zásadnom rozpore by bolo v tejto súvislosti falošné . On je odborník na dane a odvody a venuje sa primárne tejto oblasti. SaS je strana odborníkov a máme pokryté všetky oblasti – do parlamentu sa dostali všetci naši tímlídri. V rámci konzistentnosti sme sa dohodli, že k utečeneckej a migračnej kríze sa za stranu oficiálne vyjadruje Richard Sulík ako predseda strany, Martin Klus ako tímlíder pre zahraničnú politiku a ja ako tímlíder pre vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť. Iní sa venujú svojim témam, napríklad Jana Kiššová podnikateľskému prostrediu, Karol Galek energetike, Alojz Baránik súdnictvu a spravodlivosti atď. Navyše v SaS máme prijatú oficiálnu stranícku pozíciu k migračnej kríze, na ktorej sme sa všetci zhodli. Čo sa týka Richarda Sulíka, on sa venuje migračnej kríze v širšom kontexte, povedal by som tak „celoeurópsky“, ja ju riešim prednostne z hľadiska záujmov, obrany a bezpečnosti občanov Slovenskej republiky.

Vy kandidovať nebudete?

Pôvodne to vyzeralo, že Richard Sulík už tretíkrát kandidovať nebude – v takomto prípade som bol rozhodnutý kandidovať na predsedu strany na 100%. Situácia sa však zmenila, SaS dosiahla vo voľbách výborný výsledok a chvíľu to dokonca vyzeralo, že Richard Sulík sa stane premiérom. Preto som rád, že svoje rozhodnutie zmenil a prajem mu, aby sa ako predseda SaS stal premiérom najneskôr v roku 2020. Čo sa týka mňa, uvidím, ako sa to celé vyvŕbi, či vôbec Jozef do toho pôjde a ako budú voľby predsedu SaS poňaté. Ak ako súťaž koncepcií či vízií, je dosť možné, že sa na tejto súťaži ako kandidát na predsedu zúčastním tiež. S cieľom niečo z tej mojej vízie presadiť, lebo o tom, že Sulík bude predsedom aj po roku 2017, nepochybujem ani kúsok. Jozef Mihál spomenul, že podľa neho treba dať niektorým ľuďom v strane viac priestoru, ja zasa mám celkom ucelenú predstavu, ako by mali vyzerať a fungovať naše regióny, vnútorná aj vonkajšia komunikácia strany a činnosť poslaneckého klubu tak, aby sme sa stali silnou celoslovenskou stranou a nezaskočila nás napríklad prípadná zmena volebného systému. Ak sa však tak rozhodnem, určite to najprv oznámim vedeniu, potom členom a až následne médiám. Zvolím teda trošku iný postup, než pre aký sa rozhodol Jozef. Teraz nás budete, vy, novinári po celý rok bombardovať takýmito otázkami a vyvolávať tým o SaS dojem, že sa zase zaoberá len svojimi vecami, a nie problémami Slovenska. Odpovedal som vám veľmi obšírne a verím, že vyčerpávajúco na túto otázku, tak prejdime, prosím, k ďalšej, dúfam, už „nevnútrostraníckej a nepredsedníckej“ otázke.

Niektorí vaši členovia odmietajú nielen hlasovať za zákony, ktoré predloží strana Mariana Kotlebu, ale aj s nimi napríklad diskutovať v médiách. Vy zaujímate aký postoj?

Diskutovať v médiách s nimi treba, pretože izolácia ĽSNS očividne zlyhala, keďže sú už aj v národnom parlamente. Ale diskutovať znamená viesť naozaj fundovanú diskusiu, lebo len tak demaskujete ich riešenia, ktoré by viedli k medzinárodnej izolácii, ekonomickému úpadku a následne kolapsu Slovenska. Radšej by som však diskutoval s predstaviteľmi vládnej koalície.

Pokiaľ ide o ich návrhy zákonov, poviem to takto – žiadne zmysluplné ucelené návrhy neočakávam, lebo na to nemajú odborné kapacity a ani program.

Aké máte ambície najbližšie 4 roky v opozícii?

SaS bude, ako sme sľúbili, tvrdou a razantnou, ale zároveň konštruktívnou a odbornou opozíciou. Či to bude trvať štyri roky, nevedno, pre Slovensko by však bolo najlepšie, keby prišla nová reformná vláda čím skôr. Čo sa týka mňa osobne, som spoluautorom našej vlajkovej lode – ekonomického reformného programu Agenda 2020, kde sme spolu s mojím tímom tvorili časť, týkajúcu sa boja proti korupcii, ktorému sa popri vnútornej a vonkajšej bezpečnosti v SaS venujem. Budeme sa aj s kolegami snažiť presadiť čo najviac riešení z našej Agendy. Popritom sa venujem povinnostiam, ktoré mi vyplývajú z pozície predsedu Výboru na kontrolu činnosti NBÚ, do ktorej ma SaS nominovala a NR SR zvolila. Som členom aj ďalších dvoch výborov – Výboru pre obranu a bezpečnosť a Výboru na kontrolu činnosti VS, takže o prácu mám postarané. V týchto voľbách mi dalo, napriek môjmu „istému“ zvoleniu do NR SR, vyplývajúcemu z mojej vysokej pozície na kandidátke (bol som na kandidátke číslo 2 – hneď za Richardom Sulíkom) takmer 54.000 voličov svoj preferenčný hlas – bez toho, že by som si robil akúkoľvek individuálnu kampaň. Tým mi vyjadrili ich osobnú dôveru. Spravím všetko pre to, aby som týchto ľudí nesklamal a aby k nim pribudli počas nasledujúcich rokov ďalší.

Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal Ľubomír Galko, exminister obrany, podpredseda SaS, tímlíder SaS pre vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť.

O dac

Odporúčame pozrieť

fico

Fico sa v Bruseli stretne s Junckerom, rokovať budú o dvojakej kvalite výrobkov

BRATISLAVA / Predseda vlády SR Robert Fico odcestoval do Bruselu, kde bude rokovať s európskymi predstaviteľmi …