EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ROZHOVORY / Ľubomir Galko : Naše tvrdé vyjadrenia sa ukazujú ako pravdivé – EÚ zasa strieľa vedľa
Galko
Ľubomír Galko. PHOTO: Redakcia / archív ĽG.

Ľubomir Galko : Naše tvrdé vyjadrenia sa ukazujú ako pravdivé – EÚ zasa strieľa vedľa

Európska komisia prišla s návrhom pokutovať krajiny, ktoré odmietnu prijať migrantov sumou 250 000 eur za jedného. Ako sa dá vnímať tento návrh?

Dá sa vnímať, ako ďalší výstrel vedľa. Povinné kvóty zlyhali, a to je dokázané tým, že sa cez ne prerozdelilo niekoľko stovák utečencov.  To znamená, že aj štáty, ktoré za ne formálne hlasovali, v praxi konali inak. Nemyslím si, že kvóty začnú fungovať, ak sa spoja so sankciami, to je slepá ulička. Riešeniu migračnej krízy to nepomôže, akurát v krajinách, osobitne vo východnej Európe, to zvýši odpor voči migrantom. Ale, čo je najhoršie,  už len samotné zverejnenie tohto nápadu nahráva radikálnym a extrémnym názorom.

Východočlenské krajiny EÚ dlhodobo odmietajú azylovú politiku Bruselu. Ten ich, vrátane Slovenska, obviňuje z nedostatočnej solidarity. Nedá sa preto tento krok vnímať iba ako “zastrašovanie” zo strany Európskej komisie?

Neviem, či zastrašovanie. Je to vec názoru. Komisia sa snaží, podľa mňa nesprávne, takto vyjsť v ústrety štátom, ako Grécko a Taliansko, ktoré sú pod obrovským tlakom zo strany utečencov. Úlohou slovenskej diplomacie je teraz nájsť správny balans medzi odmietaním povinných kvót a na ne sa viažucich sankcií, ale zároveň mať predstavu o funkčných riešeniach a hľadať pre ne spojencov. Dobrým východiskom môže byť uznesenie Národnej rady z júna minulého roku, ktorým poslanci naprieč politickým spektrom odmietli povinné kvóty, ale zároveň prejavili ochotu solidarity na dobrovoľnej báze.

Nemyslíte si, že podobné návrhy len posilňujú odporcov EÚ?

Nepochybne áno. Ale nielen odporcov, ktorí by EÚ najradšej zrušili a vrátili sa do stavu akejsi nevinnosti národných štátov, čo je však nezmysel, pretože európske národné štáty nikdy neboli nevinné. Naopak, ich vzájomná rivalita viedla často ku krviprelievaniu. Na tomto mieste chcem zdôrazniť, že SaS nie je euroskeptická strana a nie je „proti EÚ“, tobôž nie je za vystúpenie Slovenska z EÚ. My sme eurorealistická strana a chceme, aby EÚ bola reformovaná. Takéto a podobné návrhy nás len utvrdzujú v tom, že EÚ reformovať treba a v niektorých oblastiach výrazne. Napríklad v ochrane spoločných hraníc a v zahraničnej politike, aby sme naše  blízke zahraničie, akým je Blízky východ, Balkán či Ukrajina mali viac pod kontrolou – to znamená, aby sme dokázali predchádzať konfliktom a keď sa už rozhoria, mali účinné vojensko-politické nástroje na ich zahasenie.

Ako dlho podľa vás môže ešte táto migračná vlna trvať? Zo Sýrie bolo minulý rok zaznamenaných iba 25% žiadateľov o azyl, zvyšok tvorili prevažne obyvatelia Balkánu, ktorý sa považuje za bezpečný…

Ťažká otázka. Všetko závisí od odvahy zodpovedných, žiaľ, je tam aj veľa veličín, ktoré sa vyvíjajú spontánne mimo kontroly EÚ. Som si však istý, že  európska diplomacia mala konať už dávno a rozhodnejšie – napríklad o dohodu s Tureckom sa mala pokúsiť oveľa skôr. Zobudili sa až niekoľko mesiacov po tom, keď Turci rezignovali na ochranu svojej hranice a začali púšťať do EÚ utečencov.  Niečo však môžeme urobiť hneď a nemusíme nikoho o nič prosiť. Napríklad utečencov z Balkánu treba vracať bez pardonu naspäť. Ale inú vec spomeniem. Je to rok, čo som sa pre média vyslovil, že migrantov treba naložiť na grécke lode a vracať ich späť do Turecka. a zároveň treba zlikvidovať člny pašerákov. Vtedy sa mnohým zdali tieto vyjadrenia prisilné a tvrdé a dnes sa to už de facto deje. Áno, na základe dohody s Tureckom, ale deje.

Viac..  Europoslankyňa Záborská: Európsky parlament rozhodnutiami hazarduje s dôverou občanov

Akým spôsobom by mohlo Slovensko ešte prispieť do riešenia utečeneckej krízy? Po voľbách na Slovensku sa zmenili pomery aj na ministerstve obrany, ktoré ste v minulosti riadil. Vidíte tu priestor na spoluprácu?

Pomáhajme tak, ako sme deklarovali – peniazmi, diplomaciou, dobrovoľníkmi v krajinách a na územiach, odkiaľ migranti odchádzajú alebo dobrovoľnou pomocou. A tiež policajnou, prípadne vojenskou pomocou krajinám, ktoré to potrebujú. Som rád, že po štyroch rokoch stagnácie, keď sme o rezorte obrany počuli len vtedy, keď smeráci  dohadoval nejaký obchod, to dnes vyzerá na výrazný posun. Nový minister obrany Gajdoš ako profesionálny vojak, ktorý odslúžil 42 rokov našej vlasti, deklaroval jasne proatlantickú a proeurópsku orientáciu, a to je dobré. Je vo funkcii krátky čas a už sme pritom spoločne absolvovali jednu bezpečnostnú konferenciu a jednu diskusiu v rozhlase. Je to obrat o 180 stupňov  a verím, že tento dialóg o bezpečnostných témach medzi koalíciou a opozíciou bude pokračovať. Budem s ním diskutovať aj o záležitostiach, týkajúcich sa migračnej krízy a ako predstaviteľ najsilnejšej opozičnej strany som pripravený ho v krokoch, smerujúcich k jej riešeniu, politicky podporiť. Bezpečnosť Slovenska je celospoločenskou záležitosťou, odlišné politické tričká nám nesmú zakrývať výhľad na bytostné záujmy krajiny.

Ste v SaS jednotní v prípade navrhovanej azylovej politiky Bruselu?

V Zmluve o fungovaní Európskej únie sa nachádzajú ustanovenia, ktoré hovoria o istej koordinácii azylovej politiky medzi členskými štátmi a úlohe Európskej komisie pri tejto koordinácii. Zároveň existuje Dublinský dohovor a, samozrejme, aj medzinárodné právo, ktoré pokrýva oblasť utečencov. Ak ku tomu pridáme domácu legislatívu, zákon o azyle, prídeme k záveru, že žiaden demokratický štát nekoná v oblasti migrácie úplne autonómne, akoby odtrhnutý od okolitého civilizovaného sveta a humanistických hodnôt. Nevidím dôvod, aby sa v prípade azylovej politiky posilnili kompetencie Európskej komisie, bolo by to napokon aj v rozpore s princípom subsidiarity. Azyl, doplnkovú ochranu, dočasné útočisku poskytujú štáty, nie komisia, ktorá neovláda žiadne územie únie.

Pohľad vášho straníckeho šéfa Richarda Sulíka na utečeneckú krízu je iný ako pohľad Jozefa Mihála, ktorý oznámil, že zvažuje o rok kandidovať za predsedu strany. Ku komu sa viac prikláňate a prečo?

O dac

Odporúčame pozrieť

Miroslav MIKOLASIK

Europoslanec Mikolášik: Sloboda vierovyznania nie je nadštandard, za ktorý si treba priplácať

„Vládna moc akoby si pomýlila kalendár a namiesto toho na rok 2018 vytiahla nejaký spred roku …