EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ROZHOVORY / Analytik Martin Vlachynský: ECB stále tlačí nové peniaze, no v spoločnosti sa to neprejavuje
martin vlachynský
PHOTO: redakcia/iness.

Analytik Martin Vlachynský: ECB stále tlačí nové peniaze, no v spoločnosti sa to neprejavuje

Ekonomickou situáciou v Európe sa nezaoberajú len europoslanci na pôde Parlamentu, ale zaujímajú sa o ňu aj iní. K téme kvantitatívneho uvoľňovania Európskej centrálnej banky sa vyjadril Martin Vlachynský, analytik organizácie INESS.

Pred nedávnom bol znížený výhľad ekonomického rastu pre celý svet. O čo sa však snaží Európska centrálna banka?

Európska centrálna banka začala kvantitatívne uvoľňovanie pred nedávnom, v takom tom americkom štýle, ktorému sa dlho vyhýbala. V zime 2015 toto kvantitatívne uvoľňovanie ešte viac rozšírila a umožnila napríklad aj nakupovať nie len štátne dlhopisy, ale umožnila centrálnym bankám nakupovať aj regionálne dlhopisy. To znamená dlhopisy regiónov a subregiónov nejakých členských štátov.  Pred pár týždňami prišlo k ešte ďalšiemu rozšíreniu kvantitatívneho uvoľňovania, kedy centrálne banky môžu nakupovať dokonca aj korporátne dlhopisy, to znamená,  že môžu priamo kupovať  zatiaľ kvalitný dlh firiem.

Bude mať ECB dostatok finančných nástrojov?

ECB sa už začína dostávať do situácie, kedy nie je vôbec jednoduché naplniť mesačné limity, ktoré sú vo výške 80 miliárd Eur, a to len nákupmi cenných papierov na trhu. Existuje ešte ďalšia alternatíva, tzv. helicopter money.  ECB to však dementovala s tým, že to nie je krok, ktorý by v terajšej monetárnej politike zvažovala.

Čo v tomto prípade znamená pojem helicopter money?

Je to v podstate taký populárny termín NATO. Ide o ďalšiu formu kvantitatívneho uvoľňovania, ktorou by ECB začala financovať priamo niektoré projekty, ktoré sú  financované z rozpočtu.  To je samozrejme už mimoriadne veľký krok, od toho pôvodného konzervatívneho stavu, v ktorom ECB bola.

Ako vnímajú krajiny Európy toto kvantitatívne uvoľňovanie financií ECB?

Nemeckí politici majú veľmi veľké obavy z toho, že by sa mohol vývoj monetárnej politiky v Európe posunúť týmto smerom . Talianski politici, ktorí vlastne ešte pred nedávnom, keď ECB bola skôr na tej konzervatívnej strane, nie takej agresívnej monetárnej politiky, tlačili na to, aby bola ECB agresívnejšia. Teraz sa tie role trošku vymenili. Taliansko a Francúzsko vraví, že Nemecko by nemalo nijak politicky zasahovať do nezávislej Centrálnej banky. Nemeckí politici naopak vyvíjajú verbálny tlak na to, aby banka vlastne ustúpila od tejto politiky. Čiže tá situácia je veľmi zaujímavá.

Môže urobiť ECB ešte nejaký iný krok?

Viac..  Jana Kiššová: Čakám, pán Žiga, a som zvedavá

Je veľmi otázne, aké ešte ďalšie kroky môže ECB spraviť, ale nech spraví čokoľvek, bude to na pomery vyspelého sveta 21. storočia už veľmi neortodoxný krok. Kvantitatívne uvoľňovanie sa neustále rozširuje, napriek tomu v ekonomickom raste, v raste cenovej inflácie v Európe, sa to zatiaľ neprejavuje.

Čo by malo toto ďalšie uvoľňovanie priniesť bežnému človeku, Európanovi?

Mechanizmus, ktorým by kvantitatívne uvoľňovanie malo fungovať  sa nemení. Stále je to o tom, že ECB sa snaží natlačiť peniaze do obehu. Snaží sa, aby sa peniaze dostali do rúk firmám, do rúk spotrebiteľom, aby  zvýšili svoj dopyt. Doteraz to však stroskotávalo na tom, že veľká časť z týchto peňazí, z kvantitatívneho uvoľňovania, sa zasekávala vo finančnom systéme.

Prečo je to tak ?

Jednoducho z toho dôvodu , že finančný systém je po búrke, tej z roku 2008 prakticky až do teraz, stále v stave značnej nedôvery. Máme tu talianske banky, kde sa teraz prakticky rieši, akým spôsobom sa budú likvidovať obrovské nedobytné úvery, ktoré sú tam. Stále tu máme grécke banky, ktoré prežívajú na núdzovej likvidite. Máme tu španielske banky. Čiže ten bankový systém stále nemá odvahu nejakým spôsobom roztáčať tú ekonomiku.

V čom si myslíte, že je najväčší problém?

Ja si myslím, že najväčší problém je v tom, že to ani nie je otázka dopytu. Je to skôr štrukturálny problém. Aj keby sa peniaze do obehu dostali, tak tých kvalitných investícií v Európe nie je tak veľa. Európa má problémy s prerastajúcou byrokraciou, má problémy s financovaním sociálnych štátov, s financovaním zdravotníctva. Tieto verejné systémy boli nastavené na úplne inú fiškálnu situáciu, než do akej sme sa dostali teraz.

Čo musia teda členské štáty urobiť, aby tento problém zmenili?

Štáty napriek tomu , že ako tak aspoň ten minimálny rast dosiahnu, nie sú schopné dostať svoje verejné financie pod kontrolu. Nie sú schopné vlastne byť v súlade s fiškálnym kompaktom, i keď aspoň celkový dlh sa neznižuje. Takže tých problémov v Európe je veľmi veľa a obávam sa, že len snahou Centrálnej banky sa to nepodarí vyriešiť.

Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal Martin Vlachynský, INESS.

O oma

Odporúčame pozrieť

OLAF

Audítori EÚ: Zvýšenie účinnosti vyšetrovaní zostáva pre úrad OLAF výzvou

Podľa stanoviska, ktoré uverejnil Európsky dvor audítorov, navrhované zmeny týkajúce sa Európskeho úradu pre boj …