EuropskeNoviny.sk
Väčšina obetí obchodovania s ľuďmi v EÚ sú dievčatá a ženy z krajín strednej a východnej Európy, ktoré sú zneužívané na sexuálne služby. V EÚ už päť rokov existuje smernica, ktorá by mala tomuto fenoménu zabrániť, no jej výsledky nie sú také, ako sa očakávalo. O tom, ako smernicu vylepšiť, rokovalo a hlasovalo parlamentné plénum. Pri tejto príležitosti na pár otázok odpovedá spravodajkyňa Catherine Bearder (ALDE, UK).
Aj napriek všetkému úsiliu vynaloženému na boj proti obchodovaniu s ľuďmi to vyzerá tak, že tento problém nie je na ústupe. Podľa niektorých údajov dokonca narastá. Prečo je tomu tak?
Veľmi rada by som vedela prečo. Verejnosť je lepšie informovaná, máme lepšie technológie, zlepšila sa aj spolupráca policajných zložiek. Predpokladám však, že tak ako na každom inom trhu, aj na tomto existuje dopyt, ktorý ho živí. Pred piatimi rokmi sa nám podarilo dosiahnuť obrovský pokrok, keď sme prijali smernicu proti obchodovaniu s ľuďmi. No stále nedostávame informácie, nespolupracujeme tak, ako by sme mali, a členským štátom to dosť trvalo, aby smernicu vôbec implementovali. Jeden štát ju dokonca ešte neimplementoval. Dúfam, že naša správa poskytne nové impulzy pre prácu na smernici.
Keď hovoríme o dopyte, obchodovanie so ženami má na svedomí dopyt po ich sexuálnych službách. Čo by mali členské štáty urobiť preto, aby tento dopyt znížili.
Krajiny skúšajú rozličné metódy s rozličnými výsledkami. V mojej správe neodporúčam takú alebo onakú metódu. Tvrdíme tu však, že využívať niekoho, o kom viem, že bol obeťou obchodovania s ľuďmi, by malo byť považované za priestupok.
Celý sexuálny priemysel je vec, o ktorej je potrebné veľa hovoriť, nie je to však len otázka obchodovania s ľuďmi. Celá debata sa často točí okolo prostitúcie, no musíme hovoriť o všetkých obetiach obchodovania s ľuďmi.
Na čo by sa mala sústrediť Komisia vo svojej novej stratégii proti obchodovaniu s ľuďmi? Zvlášť v dnešnom kontexte migračnej krízy a pašovania migrantov.
Musíme tu byť veľmi opatrní a nezamieňať si jeden problém s druhým. Nie všetci prevádzači sú obchodníci s ľuďmi. No ľudia, ktorí prichádzajú do Európy s pomocou prevádzačov, sú veľmi zraniteľní a môžu sa veľmi rýchlo stať obeťami obchodníkov. Zvlášť deti bez sprievodu. Hrozí im riziko, že padnú do osídel sexuálneho obchodu alebo z nich budú drobní kriminálnici či vreckoví zlodeji.
Najsmutnejšie na celej veci je, že väčšinu obetí nie sme schopní zachrániť, ale narazíme na nich iným spôsobom. Buď sa im poradí uniknúť, alebo sú zadržaní kvôli nejakým priestupkom a zločinom. Z otrockých podmienok sa podarí zachrániť len mizivú časť obetí. Prevažná väčšina z nich je identifikovaná až pri policajnom výsluchu alebo pri deportácii
