Väčšina mladých Európanov sa cíti pre krízu odsunutá na okraj spoločnosti, hovorí najnovší prieskum Eurobarometer. Platí to aj pre Slovákov.

Viac ako polovica mladých Európanov vo veku 16-30 rokov sa cíti byť pre ekonomickú krízu vo vlastnej krajine marginalizovaná. No len malá časť z nich by sa preto chcela presťahovať do zahraničia, dokazujú to výsledky najnovšieho Eurobarometra, ktoré publikoval Európsky parlament.

Prieskum, ktorého sa zúčastnilo 10 294 Európanov vo veku 16-30 rokov v 28 členských štátoch EÚ (medzi 9-25 aprílom 2016), zaznamenal veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami.

Pocit vylúčenia  z dôvodu krízy

Absolútna väčšina mladých respondentov (57%)  v 20 krajinách sa cíti odsunutá na okraj, vylúčená, aj keď medzi jednotlivými krajinami sú veľké rozdiely. Tieto čísla sú veľmi vysoké v krajinách, ktoré kríza postihla najviac (Grécko, Portugalsko, Cyprus, Španielsko), na Slovensku je to ale taktiež viac ako priemer EÚ a to až 63%. Napriek tomu v celej EÚ sa len málo mladých cíti prinútených opustiť pre krízu svoju krajinu.

Len 46% mladých Slovákov si myslí, že vzdelávací systém v krajine je dobre prispôsobený súčasnej realite v systéme zamestnanosti.

 Mladí Európania sa odkláňajú od možnosti ísť do zahraničia za štúdiom alebo prácou

61% mladých v EÚ a 58% mladých Slovákov nechce študovať, absolvovať prax ani pracovať v inej krajine EÚ, zatiaľ čo 32% v EÚ a 35% na Slovensku tvrdí opak. V skutočnosti v celej EÚ až 88% mladých vo veku 16-30 rokov nikdy necestovalo do inej krajiny únie za štúdiom alebo prácou.

Dôležitosť vzdelávania sa o EÚ a hlasovanie vo voľbách do EP

90% respondentov v EÚ aj na Slovensku si myslí, že učiť sa o EÚ a fungovaní jej inštitúcií je dôležité. Viac ako polovica (51%) mladých v EÚ a 36% mladých Slovákov hovorí, že hlasovanie vo voľbách do Európskeho parlamentu je tou najlepšou možnosťou ako sa efektívne zúčastniť verejného života v EÚ. Tieto čísla však nie vždy korešpondujú s realitou a skutočnou účasťou vo voľbách.

Sociálne médiá sú prínosom pre demokraciu

Medzi mladými, ktorí sú aktívni na sociálnych sieťach si relatívna väčšina (46%) myslí, že tieto siete reprezentujú prínos pre demokraciu, pretože umožňujú každému zapojiť sa do verejnej diskusie. Naopak, 27% respondentov si myslí, že „reprezentujú riziko pre demokraciu, pre hrozbu nenáležitého použitia osobných údajov.“