EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Dnes je Deň daňovej slobody. Slováci začínajú pracovať sami na seba

Dnes je Deň daňovej slobody. Slováci začínajú pracovať sami na seba

Deň daňovej slobody, ktorý vyjadruje celkovú mieru prerozdeľovania v slovenskej ekonomike, pripadne podľa analýzy Nadácie F. A. Hayeka a Združenia daňových poplatníkov Slovenska v tomto roku na štvrtok, 2. júna.

Tento rok pracujeme pre štát 106 pracovných dní, oproti 105 pracovným dňom v roku 2015, napriek tomu, že kalendárne pripadol Deň daňovej slobody na 2. júna oproti minuloročnému 4. júnu. Vláde pomohli sviatky a priestupný rok. Miera prerozdeľovania v ekonomike sa mierne zvýšila.

Deň daňovej slobody je obrazne povedané dňom, do ktorého priemerný občan odovzdá celý svoj zárobok štátu na daniach a ďalších povinných platbách a od ktorého si celý svoj zárobok ponecháva. Ak by teda celkové daňové zaťaženie predstavovalo päťdesiat percent, znamenalo by to, že v prenesenom zmysle občania pol roka pracujú pre štát a pol roka pre seba a svoju rodinu.

Podľa Nadácie F. A. Hayeka predstavuje odhadovaná výška celkovej miery prerozdeľovania na Slovensku v tomto roku 42,12% hrubého domáceho produktu. To znamená, že z každého eura vytvoreného v našej krajine v tomto roku štát prerozdelí viac ako 42 centov.

V prepočte na pracovné dni to znamená, že k 2. júnu odovzdali slovenskí občania všetok svoj zárobok štátu a približne od 10:30 tohto dňa už začínajú pracovať pre seba a svoje rodiny.

Nadácia F. A. Hayeka v spolupráci so Združením daňových poplatníkov Slovenska vyhlasujú Deň daňovej slobody každoročne od roku 1999. Deň daňovej slobody je v takejto podobe jednoduchým, zrozumiteľným a ľahko pochopiteľným spôsobom, ako všetkým slovenským občanom – daňovým poplatníkom – priblížiť hospodárenie vlády. Zároveň im poskytuje informáciu o tom, aká je skutočná výška vládneho prerozdeľovania.

Záznam na celú obrazovku 2. 6. 2016 124507.bmp

V porovnaní s rokom 2015 došlo v oblasti celkového prerozdeľovacieho zaťaženia z pohľadu daňových poplatníkov k miernemu zhoršeniu.

 Odhadovaná výška celkovej miery prerozdeľovania podľa našich výpočtov v tomto roku stúpla na 42,12%, čo je mierne zhoršenie oproti 41,8%-nej miere odhadovanej pre minulý rok. Pod posun Dňa daňovej slobody v neprospech daňových poplatníkov sa podpísali najmä tieto faktory:

  • Rast slovenského HDP nestačil na rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy

Mieru prerozdeľovania v ekonomike pre účely výpočtu dňa daňovej slobody už od roku 1999 zisťujeme rovnakým spôsobom: ako podiel konsolidovaných výdavkov verejnej správy na hrubom domácom produkte. Tohtoročné odhadované zrýchlenie rastu našej  ekonomiky na úrovni 3,2 % nestačilo na tempo nárastu konsolidovaných výdavkov verejnej správy na úrovni 5,03 %, čo prispelo k zvýšeniu miery prerozdeľovania a posúvajú Deň daňovej slobody bližšie k polovici roka. Pre účely výpočtu Dňa daňovej slobody sme vychádzali z aktuálnej prognózy rastu hrubého domáceho produktu zverejneného Inštitútom finančnej politiky.

  • Konsolidačné opatrenia vlády v oblasti verejných financií

Žiadna z doterajších slovenských vlád nevyužila obdobia hospodárskeho rastu na to, aby vytvorila v ekonomike rezervy (v podobe úspor) na horšie časy. Počas hospodárskej krízy navyše verejné výdavky rástli závratným tempom aj napriek poklesu HDP. V súčasnosti, napriek zažehnanej kríze, máme tempo rastu HDP viac ako 3%, avšak stále s existujúcim deficitom rozpočtu verejnej správy.

Z dlhodobého hľadiska je cieľ v udržaní vyrovnaného rozpočtu dôležitý. Vláda však zameriava väčšinu svojho úsilia na príjmovú stranu rozpočtu a zvyšuje prerozdeľovanie zdrojov v spoločnosti. Vláda síce deklaruje snahu o zníženie deficitu verejných financií, avšak existuje veľmi vysoké riziko, že konsolidované výdavky verejnej správy v tomto roku opätovne narastú rýchlejšie ako predpokladané príjmy.

  • Vyšší deficit verejnej správy

Ako riziko možno vnímať aj predpokladaný deficit verejnej správy. Vláda si dala za cieľ v roku 2016 dosiahnuť deficit 1,93 % HDP. Avšak tento cieľ je málo pravdepodobný, čo uznala napríklad aj NBS, ktorá odhaduje deficit na úrovni 2,5 %. Rovnako skepticky sa k tomu postavila aj Rada pre Rozpočtovú zodpovednosť, ktorá vzhľadom na volebný rok a realizovanie PPP projektov, predpokladá rovnako deficit okolo 2,2 % až 2,5 % HDP. V konečnom dôsledku za pravdu dáva obom inštitúciám i samotný rok 2015, kedy vláda plánovala nižší deficit, ako bol v skutočnosti.

Zdôrazňujeme, že oproti minulým rokom, v ktorých sa viacnásobne potvrdili upozornenia našich analytikov na riziká vo verejných financiách (napr. hrozba deficitu) sme niektoré riziká v okruhu verejných financií zahrnuli do výpočtu Dňa daňovej slobody veľmi konzervatívne. Vzhľadom na mieru neistoty tak môže skutočný Deň daňovej slobody dopadnúť ešte viac v neprospech daňových poplatníkov, než ukazuje náš konzervatívny  prepočet.

Viac..  Poslanec Marček podpísal dohodu o založení Európsko-Krymskej obchodnej komory

Celková miera prerozdeľovania, vyjadrená aj pomocou dňa daňovej slobody, predstavuje verejné bremeno, ktoré znáša celá ekonomika. Nie každý občan je však zaťažený rovnako, keďže výška platených daní i odvodov sa líši podľa výšky mzdy, rodinného stavu, počtu detí, či spotrebúvaných tovarov a služieb. Z tohto dôvodu okrem dňa daňovej slobody každý rok zverejňujeme aj prepočet daňového a odvodového zaťaženia priemerného pracujúceho.

Ak porovnáme podiel čistej mzdy (po zaplatení všetkých priamych i nepriamych daní) s celkovými mzdovými nákladmi (hrubá mzda + povinné odvody platené zamestnávateľom), zistíme, že zamestnanec s priemerným príjmom získa z každého eura, ktoré jeho zamestnávateľ za jeho prácu zaplatí, približne 48 centov. Vyše 52 centov – viac ako polovicu – z nákladov práce tak zhltnú povinné poistné odvody a dane.

Táto situácia sa na Slovensku pre zamestnanca s priemernou mzdou dlhodobo výraznejšie nemení. Tento rok však došlo prostredníctvom zvýšenia miery daňovo-odvodového zaťaženia k miernemu zhoršeniu. Priemernému zamestnancovi tak z celkovej ceny jeho práce ostane 47,98 % namiesto minuloročných 48,30%.Hlavnou príčinou tohto vývoja je skutočnosť, že Slováci míňajú viacej. Slovák s priemernou mzdou tak na nepriamych daniach zaplatí v porovnaní s minulým rokom relatívne vyššiu sumu.

Záznam na celú obrazovku 2. 6. 2016 124845.bmp

Záznam na celú obrazovku 2. 6. 2016 125108.bmp

Metodológia výpočtu dňa daňovej slobody

Analytici Nadácie F. A. Hayeka  a Združenia daňových poplatníkov Slovenska počítajú Deň daňovej slobody (výšku celkového zaťaženia občanov) na základe výpočtu miery prerozdeľovania štátom – čiže podielu celkových konsolidovaných výdavkov verejného sektora na hrubom domácom produkte.

Podľa výpočtu, ktorý vychádza zo schváleného štátneho rozpočtu pre rok 2016 a rozpočtov ostatných inštitúcií verejného sektora, aktualizovaných o verejne dostupné informácie o ich hospodárení, môže miera celkového prerozdeľovania v slovenskej ekonomike dosiahnuť v roku 2016 podiel 42,12 % hrubého domáceho produktu. Až 42,12 % vytvorených hodnôt na Slovensku (viac ako 42 centov z každého eura) teda občanom – daňovým poplatníkom – v tomto roku vezme a prerozdelí štát.

 Poplatkové zaťaženie – daňová kvóta 3 a 4

 Ak by sme sa pozreli na samotnú mieru daňového zaťaženia, meranú cez podiel daňových a odvodových príjmov na HDP (tzv. daňová kvóta 1 a daňová kvóta 2 – spolu tzv. zložená daňová kvóta), zisťujeme, že Slovensko patrí spomedzi krajín EÚ medzi tie s nižším zaťažením.

Deň daňovej slobody však meriame prostredníctvom celkových verejných výdavkov, ktoré sú, z dôvodu rozpočtového deficitu, príjmov z externých zdrojov (EÚ a podobne) a príjmov z poplatkov výrazne vyššie, než verejné príjmy z daní a odvodov (vyjadrené tzv. zloženou daňovou kvótou).

Prvé dve daňové kvóty, ktoré sa spolu blížia k sume 30 percent HDP, zahŕňajú všeobecné dane a odvody na verejné poistenia. Súkromné subjekty však platia ďalšie transfery, ktoré v inštitúciách verejného sektora končia bez protiplnenia (kvóta III) či také, z ktorých síce vyplýva poskytnutie recipročnej hodnoty, ale ide o povinné platby, ktorým sa nemožno vyhnúť (kvóta IV). Záťaž vyjadrenú týmito dvoma daňovými kvótami sa odhaduje (analýza v Audite podnikateľského prostredia, spracovaná spoločnosťou Trend Analysis) na dve percentá HDP. Náš odhad pri výpočte dňa daňovej slobody čiastočne zohľadňuje i aktuálne očakávané výdavky plynúce z povinných príjmov v rámci týchto dvoch dodatočný kvót.

Typickým príkladom “nepriznaných” daní, ktoré patria do daňovej kvóty III, sú odvody bánk do Fondu ochrany vkladov alebo koncesionárske poplatky. Obe kategórie upozorňujú na to, že v slovenskej ekonomike existujú popri priznanom finančnom zaťažení (ktoré sa používa aj pri medzinárodnom porovnávaní) ďalšie vynútené transfery do verejného sektora, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní fiškálneho bremena uvaleného na privátne subjekty.

Najvýznamnejšie platby v kvóte IV sú rozličné povinné sporenia (dôchodkové starobné sporenie) a povinné poistenia (napr. zmluvné poistenie zodpovednosti), ktoré možno dovedna vyčísliť už na poldruha percenta HDP. Toto „finančné zaťaženie“ bude ďalej stúpať.

O dac

Odporúčame pozrieť

sulik

SaS: Udalosti spred päťdesiatich rokov sú nezabudnuteľné

Vyhlásenie SaS k 50. výročiu okupácie Československa  vojskami Varšavskej zmluvy Pred päťdesiatimi rokmi vojská Varšavskej zmluvy …