EuropskeNoviny.sk
Súčasný vývoj v slovenskej ekonomike sa nesie v duchu zlepšovania situácie na trhu práce, klesajúcej nezamestnanosti a rastúcich miezd. Nie každý z nás ale chce či môže stráviť v práci 8 a viac hodín denne. „Na základe údajov Eurostatu sme sa pozreli na to, koľko Slovákov pracuje na skrátený pracovný úväzok a ako sme na tom v porovnaní s ostatnými Európanmi. Zaujalo nás tiež to, v akých odvetviach pracuje najviac zamestnancov na kratší úväzok, v ktorých odvetviach sa takáto forma práce naopak „nenosí“, či koľko Slovákov takto pracuje nedobrovoľne a chcelo by pracovať viac,“ uviedol analytický tím Poštovej banky.
Zatiaľ čo v eurozóne aj v únii ako celku pracuje na skrátený úväzok až pätina zamestnancov, na Slovensku je to len 5,9 % zo všetkých zamestnaných. Ide teda o približne 145 tisíc pracujúcich Slovákov. Umiestnili sme sa tak na chvoste európskeho rebríčka, keďže nižší podiel takýchto zamestnancov evidovalo už len Maďarsko [5,6 %] a Bulharsko [2,3 %].
A kde nájdeme najviac zamestnancov pracujúcich na polovičný či inak skrátený úväzok? Rekordérom je Holandsko, kde takto pracuje až polovica zamestnancov [v Holandsku sú ale odlišné podmienky a na plný pracovný úväzok je vyžadovaných len 35 odpracovaných hodín týždenne].
Práca na kratší ako plný úväzok má svoje „za“ aj „proti“. Najväčšou nevýhodou je jednoznačne nižší plat, pretože kto menej pracuje, ten zväčša aj menej zarobí. Výhodou je ale viac voľného času, ktorý môže človek venovať sebe, svojim záľubám, rodine, prípadne druhému zamestnaniu. Prácu na kratší pracovný čas preto obľubujú hlavne ženy, ktorým tak zostáva viac času na starostlivosť o rodinu a deti. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že až dve tretiny part – time pracujúcich Slovákov sú ženy.
Až dve pätiny Slovákov pracujúcich na skrátený úväzok by ale chcelo pracovať viac. Na skrátený úväzok teda pracujú v podstate nedobrovoľne, lebo prácu na full – time si nenašli. Najvyšší podiel takto nedobrovoľne pracujúcich nájdeme v Grécku, a to až vyše 70 % zamestnancov na skrátený úväzok. Vysoký podiel ale eviduje aj Cyprus [68 %] a Španielsko [54 %]. Naopak, spokojnosť s prácou na part – time panuje v Dánsku a susednom Česku, kde by chcela pracovať dlhšie ani nie desatina zamestannacov na skrátený úväzok. Zovšeobenene môžeme povedať, že vo vyspelejších západných krajinách únie je drvivá väčšina part – time zamestnancov so svojím pracovným časom spokojná. V nových členských krajinách EÚ či v krajinách s vyššou nezamestnanosťou je podiel „nespokojných“ part – time zamestnancov vyšší.
Medzi Slovákmi zamestnanými na skrátený pracovný čas dominujú predovšetkým ľudia so stredoškolským vzdelaním [až 60 % zo všetkých pracujúcich na kratší úväzok]. Nasledujú zamestnanci so základným a nižším stredným vzdelaním [približne štvrtina spomedzi zamestnaných na skrátený čas]. A najmenšie zastúpenie medzi part – time zamestnancami majú vysokoškoláci, a to len 15 %.
Rozdiely v možnostiach pracovať na skrátený pracovný úväzok badať aj medzi jednotlivými našimi hospodárskymi odvetviami. Najväčšie zastúpenie, až 36 %, medzi part – time zamestnancami majú ľudia pracujúci v oblasti verejnej správy, obrany a povinného sociálneho zabezpečenia. S výrazným odstupom nasledujú zamestnanci veľkoobchodu a maloobchodu, ktorí tvoria viac než desatinu Slovákov zamestnaných na kratší pracovný čas. Približne 8 % part – time zamestnacov pochádza z oblasti školstva a vzdelávania a z oblasti administratívnych služieb. A kde sa práca na skrátený úväzok takmer vôbec „nenosí“? Do tejto kategórie môžeme zaradiť predovšetkým finančníctvo a poisťovníctvo, oblasť vodného a odpadového hospodárstva, ale taktiež služby z oblasti rekreácie, kultúry a zábavy a ostatné služby. Práve v týchto odvetviach pracovali ani nie 2 % – tá spomedzi zamestnancov na skrátený úväzok.
