Do roku 2050 by mala svetová populácia vzrásť na 9,6 miliardy ľudí. No bude pre nich dosť jedla? Dopyt po potravinách sa mal zvýšiť o 70%. Touto otázkou sa zaoberalo i parlamentné plénum. Podľa poslancov je kľúčové investovať do nových poľnohospodárskych technológií, od genetiky až po big data a to nielen v záujme nárastu produktivity ale i preto, aby sme limitovali náš dopad na planétu.
Podľa OSN až 795 miliónov ľudí nemá dostatok potravy na to, aby mohli viesť zdravý a aktívny život. Veľká väčšina z nich žije v rozvojových krajinách. Napríklad v subsaharskej Afrike trpí podvýživou každý štvrtý človek.
Ako znížiť ekologické dopady farmárčenia?
Podľa Eurostatu malo v roku 2012 poľnohospodárstvo na svedomí 10% emisií CO2 v celej EÚ. No ak zoberieme do úvahy využívanie pôdy, odlesňovanie, spracovanie potravín, ich dopravu, balenie, predaj a odpad, toto číslo môže byť oveľa vyššie. Konferencia OSN pre obchod a rozvoj odhaduje, že v celosvetovom meradle sa to pohybuje medzi 43 a 57%.
Minulý týždeň plénum prijalo správu o inováciách v poľnohospodárstve, ktorú vypracoval holandský poslanec zo skupiny ALDE Jan Huitema. „Farmári majú pre inovácie kapacity i vedomosti, no limituje ich zastaraná legislatíva a pravidlá,“ vysvetľuje.
V správe sa uvádza, že pri pestovaní plodín môžeme znížiť množstvo pesticídov, hnojív i vody. Musíme sa ich len naučiť presnejšie dávkovať. Negatívne dopady na životné prostredie možno limitovať aj pomocou informačných technológií, ktoré využívajú informácie zaznamenávané robotmi.