EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DEPONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / POLITIKA / Komisia podniká právne kroky proti členským štátom, ktoré si nesplnili svoje povinnosti

Komisia podniká právne kroky proti členským štátom, ktoré si nesplnili svoje povinnosti

Prehľad podľa jednotlivých oblastí politiky

Vo svojom mesačnom balíku rozhodnutí o porušení povinnosti Európska komisia podniká právne kroky proti členským štátom, ktoré si nesplnili svoje povinnosti podľa práva EÚ. Cieľom týchto rozhodnutí, ktoré sa týkajú rôznych odvetví a oblastí politiky EÚ (pozri prílohu I a II), je zaistiť správne uplatňovanie práva EÚ v záujme občanov a podnikov.

Kľúčové rozhodnutia Komisie (vrátane 2 formálnych výziev, 11 odôvodnených stanovísk a 5 postúpení na Súdny dvor Európskej únie) sú uvedené ďalej v texte a zoskupené podľa jednotlivých oblastí politiky. Komisia okrem toho uzatvára 44 prípadov, v ktorých príslušné členské štáty problémy vyriešili bez toho, aby Komisia potrebovala v konaní pokračovať.

1. Životné prostredie

Komisia navrhuje pokutu pre SLOVENSKO v súvislosti so skládkou v Žiline

Európska komisia opäť žaluje Slovensko na Súdnom dvore EÚ a navrhuje pokutu za nevykonanie rozsudku Súdneho dvora z apríla 2013, aby sa zabezpečilo, že rozhodnutia o prevádzke skládky Žilina – Považský Chlmec sa prijímajú v súlade s predpismi EÚ, čím sa zabráni vážnemu ohrozeniu ľudského zdravia a životného prostredia. Súdny dvor EÚ 25. apríla 2013 rozhodol (vec C-331/11), že Slovensko porušilo právo EÚ schválením prevádzky existujúcej skládky Žilina – Považský Chlmec bez plánu úpravy skládky a neprijatím konečného rozhodnutia týkajúceho sa prevádzky skládky na základe schváleného plánu úpravy skládky. Ani po troch rokoch Slovensko neprijalo konečné rozhodnutie o postavení skládky. Komisia žiada Súdny dvor EÚ, aby uvalil minimálnu jednorazovú pokutu vo výške 939 000 EUR a dennú pokutu vo výške 6 793,80 EUR, ktorá by sa mala vyplácať odo dňa vydania rozsudku súdu do času, kým slovenské orgány nezabezpečia plný súlad s právom EÚ. Tieto penále, ktoré navrhla Komisia podľa Lisabonskej zmluvy, zohľadňujú trvanie porušenia, stupeň jeho závažnosti, ako aj veľkosť členského štátu. Konečné rozhodnutie o penále prináleží Súdnemu dvoru. Podľa smernice o skládkach odpadov (smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999) členské štáty mali uzatvoriť nevyhovujúce existujúce skládky do 16. júla 2009, pokiaľ neposkytli vhodné „plány úpravy skládky“, prostredníctvom plánovaných opatrení na splnenie požiadaviek smernice, čo by im umožnilo naďalej prijímať odpad na zneškodnenie. Hoci skládka Žilina už odpad neprijíma, nedosiahol sa nijaký skutočný pokrok v postupe jej uzatvorenia v súlade so smernicou o skládkach odpadov. Komisia sa preto rozhodla opäť žalovať Slovensko na Súdnom dvore EÚ a navrhnúť pokuty.

Voda: Komisia vyzýva RAKÚSKO, aby zaviedlo pravidlá EÚ týkajúce sa chemického znečisťovania vôd

Európska komisia naliehavo žiada Rakúsko, aby zaviedlo smernicu o prioritných látkach v oblasti vodnej politiky (smernica 2013/39/EÚ) do svojho vnútroštátneho práva, čo je povinnosť, ktorú bolo treba splniť do 14. septembra 2015. Prioritné látky sú chemické látky, ktoré v rámci EÚ predstavujú výrazné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia. Účelom tejto smernice je znížiť takéto znečistenie vôd pri zdroji stanovením úrovní koncentrácie, ktoré sú bezpečné pre vodné prostredie a ľudské zdravie. V smernici sa zohľadňujú nové prioritné látky na dosiahnutie dobrého chemického stavu povrchových vôd, ktorý je definovaný ako súlad so všetkými normami kvality stanovenými pre chemické látky na európskej úrovni, so zameraním na nové znečisťujúce látky. Po tom, čo rakúske orgány zmeškali pôvodný termín, im Európska komisia 20. novembra 2015 zaslala formálnu výzvu. Keďže vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa smernica zavádza, sú stále vo fáze konzultácií a posudzovania, Komisia teraz zasiela odôvodnené stanovisko. Rakúsko má teraz dva mesiace na to, aby Komisii oznámilo opatrenia, ktoré prijalo na zosúladenie vnútroštátnych právnych predpisov s právom EÚ. V opačnom prípade sa Komisia môže rozhodnúť, že jeho prípad postúpi na Súdny dvor EÚ.

Smernica o vtáctve: Komisia vyzýva FRANCÚZSKO na ochranu voľne žijúcich vtákov

Európska komisia žiada Francúzsko, aby zastavilo nezákonný lov a zabíjanie strnádky záhradnej(Emberiza hortulana), sťahovavého druhu, ktorý sa nesmie loviť a ktorý je prísne chránený právnymi predpismi EÚ o ochrane voľne žijúceho vtáctva. Smernicou o ochrane vtáctva (smernica 2009/147/ES) sa zakazujú činnosti, ktoré vtáctvo priamo ohrozujú, ako napríklad úmyselné usmrcovanie alebo odchyt, ničenie hniezd, vyberanie vajec z hniezd a súvisiace činnosti, ako napr. obchod so živými alebo mŕtvymi vtákmi, s osobitným dôrazom na ochranu biotopov pre ohrozené a zraniteľné sťahovavé druhy. Hoci francúzske právne predpisy zakazujú takéto praktiky, strnádky záhradné sú na účely konzumácie na svojej migračnej trase na juhozápade Francúzska koncom leta nezákonne lovené a toto nezákonné konanie orgány presadzovania práva tolerujú. Od roku 1980 do roku 2012 celá európska populácia tohto druhu klesla o 84 %, pričom nezákonný lov strnádky vo Francúzsku nabúrava ochranárske úsilie, ktoré ostatné členské štáty vynakladajú, aby úbytok tohto druhu zvrátili. Komisia zaslala v januári 2013 francúzskym orgánom formálnu výzvu, kde ich naliehavo vyzvala, aby nezákonný odchyt zastavili. Keďže však táto prax pretrváva, Komisia zasiela odôvodnené stanovisko. Francúzsko má teraz dva mesiace na to, aby Komisii oznámilo opatrenia, ktoré prijalo na zosúladenie vnútroštátnych právnych predpisov s právnymi predpismi EÚ. V opačnom prípade sa Komisia môže rozhodnúť, že jeho prípad postúpi na Súdny dvor EÚ.

2. Finančná stabilita, finančné služby a únia kapitálových trhov

Voľný pohyb kapitálu: Komisia postupuje na Súdny dvor EÚ prípad Maďarska pre nedodržiavanie pravidiel EÚ týkajúcich sa práv cezhraničných investorov na využívanie poľnohospodárskej pôdy

Komisia sa rozhodla postúpiť na Súdny dvor EÚ prípad Maďarska pre nedodržiavanie pravidiel EÚ týkajúcich sa práv cezhraničných investorov na využívanie poľnohospodárskej pôdy.

Európska komisia poslala v októbri 2014 formálnu výzvu a v júni 2015 odôvodnené stanovisko, kde žiadala maďarské orgány, aby zosúladili svoje právne pravidlá s právom EÚ. Keďže Komisia doteraz nebola informovaná o akýchkoľvek opatreniach prijatých na nápravu situácie, postupuje prípad Maďarska Súdnemu dvoru EÚ. V decembri 2013 maďarský parlament schválil zákon, ktorým sa ukončili určité takzvané užívacie práva (zmluvy, ktoré zakladajú právo používať pozemok a mať z neho zisk) investorov v Maďarsku. Zahraničných aj domácich investorov zbavil ich nadobudnutých práv a hodnoty ich investícií bez poskytnutia náhrady. V pôvodných zmluvách bolo stanovené 20-ročné prechodné obdobie, čo znamená, že tieto zmluvy mali skončiť 1. januára 2033. Novým zákonom sa toto obdobie skrátilo na štyri a pol mesiaca, čoho výsledkom bolo ukončenie zmlúv investorov bez náhrady 1. mája 2014.

Viac..  Európska únia hľadá smerovanie. Nad riešeniami dumajú aj naši politici

Komisia žiada CYPRUS a ÍRSKO, aby zaviedli pravidlá EÚ týkajúce sa finančného výkazníctva

Európska komisia požiadala Cyprus a Írsko, aby zosúladili svoje právne predpisy týkajúce sa finančného výkazníctva s právom EÚ. Cieľom smernice o účtovníctve (smernica 2013/34/EÚ), ktorou sa zrušujú smernice Rady (štvrtá smernica Rady 78/660/EHS a siedma smernica Rady 83/349/EHS) je znížiť administratívnu záťaž pre malé podniky a zlepšiť kvalitu a porovnateľnosť informácií uvedených vo finančných výkazoch. Stanovujú sa v nej celoúnijné pravidlá o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov. Členské štáty mali transponovať tieto pravidlá do svojich vnútroštátnych právnych predpisov do 20. júla 2015. Keďže Cyprus a Írsko pôvodný termín zmeškali, boli im v septembri 2015 zaslané formálne výzvy. Dnešná žiadosť má podobu odôvodneného stanoviska. Ak Cyprus alebo Írsko do dvoch mesiacov neprijmú potrebné opatrenia, môžu byť ich prípady postúpené na Súdny dvor EÚ.

3. Mobilita a doprava

Železničná doprava: Komisia postupuje prípad Nemecka na Súdny dvor EÚ pre neplnenie povinnosti lojálnej spolupráce

Európska komisia rozhodla postúpiť prípad Nemecka na Súdny dvor EÚ vzhľadom na správanie nemeckých orgánov na 25. zasadnutí Revízneho výboru Medzivládnej organizácie pre medzinárodnú železničnú dopravu (OTIF), ktoré sa konalo v Berne, vo Švajčiarsku, 25. – 26. júna 2014. Nemecko hlasovalo proti dvom navrhovaným zmenám Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) v protiklade s pozíciou Európskej únie stanovenou rozhodnutím Rady 2014/699/EÚ a otvorene sa dištancovalo od hlasovania v súlade s týmto rozhodnutím. V jednom z týchto dvoch prípadov, kde sa uvedeným rozhodnutím stanovil výkon hlasovacieho práva zo strany Únie a kde Únia podľa toho hlasovala, Nemecko proti tomuto výkonu hlasovacieho práv zo strany Únie otvorene namietalo. Takýmto správaním Nemecko nesplnilo svoje povinnosti podľa tohto rozhodnutia Rady, ako aj podľa článku 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ, v ktorom stanovuje zásada lojálnej spolupráce. Nemecko tak oslabilo pozíciu Únie pri jej rokovaniach s medzinárodnými partnermi.

Cestná doprava: Komisia postupuje na Súdny dvor EÚ prípad DÁNSKA a FÍNSKA pre nedodržiavanie pravidiel kabotáže

Európska komisia rozhodla o postúpení prípadu Dánska a Fínska na Súdny dvor EÚ pre nesprávne uplatňovanie pravidiel „kabotáže“, ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 1072/2009 o prístupe na medzinárodný trh nákladnej cestnej dopravy. Toto nariadenie umožňuje dopravcom s licenciou Spoločenstva vykonať až tri vnútroštátne operácie prepravy v inom členskom štáte než v ich vlastnom, po vykládke v rámci medzinárodnej dopravy, čo je prax nazývaná „kabotáž“. V rámci práva EÚ neexistujú žiadne ďalšie obmedzenia. Fínske právo však obmedzuje kabotáž na desať operácií v priebehu troch mesiacov. Komisia sa domnieva, že toto dodatočné obmedzenie je neodôvodnené. Okrem toho podľa nariadenia každá kabotážna operácia môže zahŕňať niekoľko miest nakládky a vykládky. Podľa fínskeho práva však každá nakládka alebo vykládka predstavuje jednu kabotážnu operáciu. Podľa dánskeho práva jedna kabotážna operácia môže zahŕňať niekoľko miest nakládky „alebo“ vykládky, ale nie obidve. Podľa názoru Komisie sú aj tieto ďalšie dodatočné obmedzenia neodôvodnené. Európska komisia zaslala 24. septembra 2015 a 29. apríla 2015 odôvodnené stanoviská dánskym a fínskym orgánom. Keďže Dánsko a Fínsko nezosúladili svoje právne predpisy s právom EÚ, Európska komisia sa rozhodla postúpiť prípady obidvoch členských štátov na Súdny dvor EÚ.

Doprava: Komisia podniká právne kroky proti systematickému uplatňovaniu FRANCÚZSKYCH a NEMECKÝCH právnych predpisov o minimálnej mzde v dopravnom sektore

Európska komisia rozhodla, že podá žalobu na Francúzsko a Nemecko z dôvodu dôsledkov uplatňovania ich vlastných právnych predpisov o minimálnej mzde v sektore cestnej dopravy. Zatiaľ čo Komisia plne podporuje zásadu minimálnej mzdy, zároveň sa domnieva, že systematické uplatňovanie právnych predpisov o minimálnej mzde zo strany Francúzska a Nemecka na všetky prepravné operácie na ich vlastných územiach neprimeraným spôsobom obmedzuje slobodu poskytovania služieb a voľný pohyb tovaru. Po výmene informácií s francúzskymi orgánmi a po dôkladnom právnom posúdení uplatniteľných francúzskych právnych predpisov, ktoré sa začnú uplatňovať 1. júla 2016, sa preto Komisia rozhodla poslať Francúzsku formálnu výzvu. Je to prvý krok v konaní o porušení povinnosti. Okrem toho sa Komisia rozhodla zaslať doplňujúcu formálnu výzvu aj nemeckým orgánom. To nadväzuje na začatie konania o porušení povinnosti v máji 2015 a následné rozsiahle diskusie s nemeckými orgánmi s cieľom dosiahnuť zmierlivé riešenie. Ani odpoveď nemeckých orgánov na formálnu výzvu ani následné diskusie však nerozptýlili základné obavy Komisie. Francúzske a nemecké orgány majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali na tvrdenia predložené Komisiou.

Cestná doprava: Komisia žiada CHORVÁTSKO, CYPRUS, DÁNSKO, LUXEMBURSKO, HOLANDSKO, PORTUGALSKO a ŠVÉDSKO, aby správne uplatňovali pravidlá EÚ týkajúce sa vodičských preukazov

Európska komisia požiadala Chorvátsko, Cyprus, Dánsko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko a Švédsko, aby správne transponovali a implementovali európske pravidlá o vodičských preukazoch, ako sa uvádza v smernici 2006/126/ES. Komisia identifikovala viacero nedostatkov v transpozícii smernice vrátane toho, že: Cyprus nezabezpečil, že všetky vodičské preukazy vydané v EÚ sú vzájomne rovnako uznávané; Dánsko správne nedefinovalo viaceré kategórie vodičského preukazu; Luxembursko nevydáva iba harmonizované vodičské oprávnenia, ktoré sa stanovujú touto smernicou; HolandskoPortugalsko správne neimplementujú harmonizované obdobia administratívnej platnosti preukazov; a Švédsko nesprávne transponovalo požiadavky na zdravotnú spôsobilosť, a to najmä v prípade vodičov, ktorí sú závislí od alkoholu. Okrem toho Komisia požiadala Chorvátsko, aby sa zapojilo do siete vodičských preukazov EÚ (RESPER), ktorá môže členským štátom pomôcť pri vzájomnej spolupráci a pri zabezpečení, aby boli preukazy vydané v súlade s pravidlami EÚ. Tieto pravidlá takisto pomáhajú znížiť možnosť podvodu, sú zárukou efektívneho slobodného pohybu vodičov EÚ a zvyšujú bezpečnosť na európskych cestách. Príslušné členské štáty majú teraz dva mesiace na to, aby Komisii oznámili opatrenia, ktoré prijali na zosúladenie svojich vnútroštátnych právnych predpisov s právom EÚ. V opačnom prípade sa Komisia môže rozhodnúť, že ich prípady postúpi na Súdny dvor EÚ.

O dac

Odporúčame pozrieť

maso

Hlavný hygienik vyzýva: Nejedzte TOTO mäso, je zdraviu škodlivé

BRATISLAVA / Stravovacie zariadenia by nemali používať mäso z Brazílie. Hlavný hygienik Slovenskej republiky Ján …