Grécko dosiahlo v zabezpečovaní lepších podmienok pre migrantov a utečencov nepopierateľný pokrok

Komisia prijala druhé odporúčanie týkajúce sa konkrétnych opatrení, ktoré Grécko musí prijať, aby mohlo plne vykonávať normy EÚ uplatniteľné na azyl, a lepšie tak zvládalo utečeneckú krízu a prípadne obnovilo presuny žiadateľov o azyl z iných členských štátov podľa dublinského nariadenia. V odporúčaní sa uvádza, že napriek zložitej situácii, ktorej Grécko čelí, od februárového prvého odporúčania vynakladá nepretržité úsilie na zlepšenie svojho azylového systému, vrátane zvýšenia celkovej kapacity prijímania migrantov, ako aj kapacity azylovej služby, vytvorenia rámca pre bezplatnú právnu pomoc a zriadenia nových odvolacích orgánov. Predtým, ako bude možné presuny do Grécka podľa dublinského nariadenia obnoviť (podľa plánu sa tak má stať do konca roka), bude v tomto smere potrebné dosiahnuť značný pokrok.

Komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopoulos uviedol: „Hoci výzvy a napätie vyvolané migračnou krízou v posledných mesiacoch pretrvávajú, Grécko dosiahlo v zdokonaľovaní svojho azylového systému a zabezpečovaní lepších podmienok pre migrantov a utečencov nepopierateľný pokrok. Komisia spolu s ostatnými členskými štátmi bude Grécko naďalej podporovať, aby primeranie zvládalo vysoký počet žiadateľov o azyl nachádzajúcich sa v tejto krajine, aby sa mohlo postupne vrátiť k dublinskému systému.“

O tom, či sú už podmienky primerané na to, aby sa obnovili presuny do Grécka podľa dublinského nariadenia, rozhodnú členské štáty pod kontrolou vnútroštátnych súdov a európskych súdov. Odporúčanie Komisie predstavuje plán stanovujúci jednotlivé kroky, ktoré musí Grécko podniknúť, aby malo dobre fungujúci azylový systém a bolo v plnej miere súčasťou európskeho dublinského systému.

V dnešnom odporúčaní sa uvádza, že od prijatia prvého odporúčania vynakladali grécke orgány s podporou Komisie, Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), členských štátov a medzinárodných organizácií nepretržité úsilie s cieľom odstrániť zistené nedostatky azylového systému a zlepšiť tak jeho fungovanie.

Grécko s finančnou podporou Komisie výrazne zvýšilo svoju celkovú kapacitu prijímania neregulárnych migrantov a žiadateľov o medzinárodnú ochranu a dosiahlo pokrok pri zriaďovaní regionálnych azylových úradov, ako aj pri nábore ďalších pracovníkov pre azylovú službu s cieľom zvýšiť svoju kapacitu na spracúvanie žiadostí. V súčasnosti má Grécka azylová služba v záujme zvýšenia svojej kapacity dvojnásobný počet ľudských zdrojov v porovnaní s počtom v roku 2015 a pri spracúvaní dlhodobo nevybavených žiadostí o azyl sa dosiahol značný pokrok.

V dôsledku súčasnej utečeneckej a migračnej krízy sa však zároveň vyvíja obrovský tlak na azylový a migračný systém Grécka ako hlavnej krajiny prvého vstupu na východnej stredozemnej trase. Hoci po nadobudnutí platnosti vyhlásenia EÚ a Turecka počet denných príchodov významne poklesol, pre Grécko to znamená nové povinnosti.

V odporúčaní, ktoré bolo prijaté, sa stanovujú konkrétne kroky, ktoré musí Grécko podniknúť v záujme svojho návratu do dublinského systému, pričom sa musí predovšetkým zamerať na tieto opatrenia:

• vytvoriť vhodné stále a dočasné otvorené prijímacie zariadenia a zabezpečiť, aby všetky tieto zariadenia ponúkali vhodné podmienky prijímania vrátane zabezpečenia prístupu k vzdelaniu pre maloletých,
• umožniť účinný prístup k azylovému konaniu a zabezpečiť primerané personálne obsadenie a organizáciu Gréckej azylovej služby,
• bezodkladné zriadiť nový orgán pre odvolania a zabezpečiť jeho primerané personálne obsadenie na účely zvládania všetkých prebiehajúcich a budúcich odvolaní,
• zabezpečiť, aby bol prístup k bezplatnej právnej pomoci účinný v praxi,
• vytvoriť štruktúry pre zraniteľných žiadateľov vrátane maloletých bez sprievodu a okrem iného urýchlene zaviesť vhodný postup poručníctva.

V odporúčaní sa od Grécka vyžaduje, aby do konca júna a potom každý mesiac predložilo správu tom, kde sa dosiahol pokrok a ktoré opatrenia grécke orgány prijímajú na odstránenie nedostatkov svojho azylového systému. Komisia v septembri podá správu o pokroku, ktorý grécke orgány dosiahli, a podľa potreby bude aktualizovať svoje konkrétne odporúčania. Hlavným cieľom je vrátiť Grécko do dublinského systému a obnoviť presuny najneskôr do konca decembra, a to v súlade s plánom Späť k Schengenu.

Súvislosti

Na to, aby mohol spoločný európsky azylový systém fungovať, musí existovať reálna možnosť vrátiť žiadateľov o azyl do štátu prvého vstupu do EÚ podľa spoločne dohodnutých pravidiel EÚ. Od roku 2011 členské štáty nemohli uskutočňovať presuny do Grécka podľa dublinského nariadenia v nadväznosti na dva rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ako aj Súdneho dvora Európskej únie (ESD), ktoré zistili systémové nedostatky gréckeho azylového systému.

Komisia 10. februára prijala odporúčanie určené Grécku, aby sa uplatnili naliehavé opatrenia s cieľom prípadne obnoviť niektoré presuny podľa dublinského nariadenia. Od vydania rozsudku Súdneho dvora v roku 2011 Grécko dosiahlo určitý pokrok a prijalo opatrenia na odstránenie nedostatkov svojho azylového systému; situáciu pozorne monitoruje Komisia, Európsky podporný úrad pre azyl a členské štáty.

Európska komisia poskytla Grécku značné finančné prostriedky, aby túto krajinu podporila v jej úsilí zosúladiť svoj systém riadenia azylu s normami EÚ.

Od začiatku roka 2015 bolo Grécku poskytnutých celkovo 262 miliónov € ako núdzová pomoc prostredníctvom fondov v oblasti vnútorných vecí (Fond pre azyl, migráciu a integráciu ­ AMIF a Fond pre vnútornú bezpečnosť – ISF), a to buď priamo gréckym orgánom alebo prostredníctvom agentúr Únie a medzinárodných organizácií, ktoré pôsobia v Grécku, najmä na opatrenia zamerané na zvýšenie kapacity gréckych orgánov na registráciu migrantov a spracúvanie ich žiadostí o azyl, vytváranie lepších podmienok pre zraniteľných migrantov, posilnenie procesu registrácie a azylového procesu dodatočnými ľudskými zdrojmi, zabezpečenie lepšej infraštruktúry IT a zvýšenie dostupnosti tlmočníkov a zaistenie lepšieho prístupu k informáciám.

Táto mimoriadna pomoc je poskytnutá nad rámec 509 miliónov € pridelených Grécku na obdobie rokov 2014 až 2020 prostredníctvom národných programov v rámci fondov AMIF a ISF, čím sa Grécko stáva prvým príjemcom fondov EÚ v oblasti vnútorných záležitostí medzi členskými štátmi EÚ.