EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DEPONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / POLITIKA / Čo sa očakáva od SK PRES: Der Spiegel predpokladá, že to bude napínavé
Logo
Logo slovenského predsedníctva v Rade EÚ.

Čo sa očakáva od SK PRES: Der Spiegel predpokladá, že to bude napínavé

Rôzne médiá v nemecky hovoriacich krajinách sa zamýšľajú nad tým, aké bude a čo prinesie slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie. Zhodujú sa v tom, že byť na čele EÚ v jej dosiaľ najväčšej kríze (kvôli brexitu) nebude jednoduché. Zároveň takmer unisono vyzdvihujú kompetentnosť nie premiéra, ale ministra zahraničných vecí Lajčáka v úlohe moderátora a sprostredkovateľa.

“Premiéra pre Bratislavu“, “Ťažké úlohy pre Slovensko“, “Teraz udiera hodina Východoeurópanov“, “Slováci sú dobrí v uskutočňovaní zmien“, “Predsedníctvo v tieni brexitu“, “Dokážu to Slováci ?“ – pod takýmito titulkami prinášajú denníky, rádiá a televízie v nemecky hovoriacej oblasti príspevky o Slovensku v úlohe lídra Európskej únie.

“Čo bude ďalej s EÚ po šoku z brexitu? Táto otázka bude dominovať predsedníctvu Slovenska v Rade EÚ. Je to herkulesovská úloha pre túto malú krajinu počas jej premiéry v Bruseli,“ konštatuje na svojom internetovom portáli jediný celonemecký verejno-právny rozhlas Deutschlandfunk. “V posledných mesiacoch sme videli, že štáty Višegrádskej skupiny sa znova medzi sebou častejšie dohovárajú. No zároveň hovoria častejšie aj s Berlínom. A to je dobré znamenie. S tým sa už dá niečo urobiť,“ hovorí v rozhovore pre Deutschlandfunk Josef Janning z European Council on Foreign Relations so sídlom v Bruseli a dodáva: “Višegrádske štáty kritizujú, že mnoho vecí v EÚ určuje Brusel alebo veľké členské krajiny. A tu, myslím si, musia veľké štáty viac komunikovať, viac počúvať a viac vstupovať do dialógu s inými členskými krajinami, aby tento dojem odstránili. Lebo toto je jed pre EÚ v situácii, v ktorej sa teraz nachádza.“

Slovensko sa teraz ocitá “v kľúčovej úlohe. Pod jeho predsedníctvom sa má po brexite zabezpečiť budúcnosť EÚ,“ píše denník Die Welt. “Od utečeneckej krízy Slovensko získalo na vážnosti. Ako súčasť Višegrádskej skupiny zastupuje spolu s Maďarskom, Českom a Poľskom východoeurópske pozície oveľa sebavedomejšie ako predtým. Višegrádska skupina sa pokúsi využiť šesťmesačné mimoriadne postavenie Slovenska na to, aby prezentovala svoju víziu reformovanej EÚ. A V4 si budúcnosť predstavuje asi takto: Tieto krajiny chcú skresať kompetencie komisie EÚ, najradšej primäť jej predsedu Jeana-Claudea Junckera, pod egidou ktorého došlo k brexitu, aby odstúpil a potom dúfať, že Briti v dôsledku takejto ’entbruselizácie’ nakoniec predsa len zostanú na palube. Pretože s Britmi odchádza Stredovýchodoeurópanom z EÚ dosiaľ dôležitý spojenec,“ zdôrazňuje Die Welt a ďalej píše, že Slovensko chce teraz vytvoriť “Úniu novej dôvery. Tento cieľ sa však dá iba ťažko dosiahnuť, lebo na to by najprv musela narastať dôvera medzi európskymi blokmi. Medzi blokmi, ktoré sú momentálne nejednotné v najdôležitejšej európskej otázke. V tom, ako by mala po brexite teraz vyzerať Európa.“

Slováci sa na predsedníctvo “dlho pripravovali“, uvádza na svojej internetovej strane švajčiarsky rozhlas a televízia SRF. “Slovenská diplomacia by teda mohla byť dobre pripravená. Trochu inak to vyzerá vo vláde, kde je minister vnútra konfrontovaný s pretrvajúcimi výčitkami z korupcie. Aj jedna z menších koaličných strán sa už fakticky rozpadla. Ale aj keď nie je všetko najlepšie, tak vláda premiéra Fica to počas nasledujúcich šesť mesiacov zvládne,“ predpokladá východoeurópsky korešpondent SRF Urs Bruderer. Aj v utečeneckej otázke “Slováci teraz sľubujú, že budú férovým moderátorom, ktorý sa orientuje na hľadanie riešení a neblokuje,“ vysvetľuje Bruderer a ďalej zdôrazňuje: “Slováci sú podľa prieskumov ešte stále veľkí prívrženci EÚ. Utečenecká kríza a hlavne tvrdá kampaň strachu, ktorú počas predvolebného boja robili premiér a jeho strana, síce utlmili entuziasmus voči EÚ. Ale nadšenie pre úniu v krajine nezničili. Ako všade inde vo východných krajinách EÚ ľudia na Slovensku dobre vedia, ako veľmi ich krajina z EÚ profituje.“

Lokálny denník z Dolného Saska Weser Kurier píše: “Ficov minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák prevzal pri téme brexit úlohu sprostredkovateľa ešte pred oficiálnym štartom predsedníctva. Ako prvý z ministrov zahraničných vecí EÚ cestoval po brexite do Londýna už v utorok, aby povedľa šokujúcich reakcií zvyšku Európy sondoval pokiaľ možno bezbolestnú rokovaciu líniu. ’Jednou z najdôležitejích priorít musí byť teraz zachovanie dobrej kvality našich vzťahov,’ nechal sa citovať Lajčák na internetovej stránke jeho ministerstva. No pri téme migrácia sa láska Slovákov k EÚ končí: Takmer ani niet krajiny, ktorá prijíma tak málo utečencov ako Slovensko“, konštatuje Weser Kurier.

“Bratislava nechce naliehať na Britov, aby podali žiadosť na vystúpenie z EÚ. Premiér Róbert Fico je presvedčený, že Veľká Británia by ako silný hráč na zvýšený tlak aj tak nereagovala. Za týmto jemným tónom je však kalkul,“ upozorňujú noviny Wiener Zeitung a ďalej píšu: “Slováci za posledné mesiace s námahou stlačili mieru nezamestnanosti  na priemer v EÚ vo výške 10,2 percenta a okrem toho v sebe vidia zástupcu záujmov aj troch ďalších štátov Višegrádskej skupiny – Poľska, Česka a Maďarska. Pri nadchádzajúcich vyjednávaniach s Veľkou Britániou chcú svojim umierneným vystupovaním dosiahnuť, aby Stredoeurópania, ktorí v uplynulých rokoch našli prácu v Spojenom kráľovstve, tam mohli  aj naďalej zostať a neskomplikovali tak prípadne znova situáciu na pracovných trhoch v ich domovských krajinách. Do akej miery sa Slovensko ako nováčik v úlohe predsedu EÚ presadí so svojim umierneným kurzom voči Veľkej Británii závisí hlavne od toho, čo ponúkne Róbert Fico ako riešenie utečeneckej krízy. ’Sústredíme sa na pozitívne aspekty migrácie, ktoré pomôžu občanom EÚ,’ signalizoval Lajčák. To však v skutočnosti znamená, že Slováci sa chcú prednostne venovať otázkam zvýhodňujúcim ich vlastné záujmy,“ uzatvára Wiener Zeitung.

“V stredovýchodoeurópskych krajinách sa Európska únia chápe v prvom rade ako hospodársky priestor. Pre ne EÚ nie je na troskách druhej svetovej vojny postavený mierový projekt, ktorý sa dodnes často spomína v zakladateľských štátoch. Nové členské štáty získali plnú suverenitu až pádom železnej opony – a to je jeden z dôvodov, prečo sa so skepsou pozerajú na prenos kompetencií do Bruselu a na ’čoraz užšiu úniu,’ píše renomovaný švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung a ďalej konštatuje: “Slovensko dostáva od EÚ ročne zhruba jednu miliardu eur. Aj jeho hospodárstvo výrazne profitovalo z voľného prístupu na spoločný trh. Napriek tomu nadšenie pre EÚ v krajine pokleslo – z predošlých vyše 90 na terajších okolo 60 percent. Po polemike okolo utečeneckej politiky v minulom roku ponúka Bratislave teraz predsedníctvo v EÚ možnosť vyznamenať sa vzhľadom na brexit ako schopný krízový manažér.“ Okrem toho Neue Zürcher Zeitung pripomína, že “Slovensko je silnejšie integrované do EÚ ako ostatné višegráske krajiny, lebo ako jediné z týchto krajín je aj členom eurozóny.“

Podľa prvého nemeckého televízneho programu ARD sa “pre obyvateľov Bratislavy slovenské predsedníctvo už vyplatilo. Mesto má nové cesty a chodníky, nové lavičky v parkoch a v centre bezplatný prístup na internet WLAN. Hlavné mesto investovalo v posledných mesiacoch úctyhodnú sumu vo výške 14 miliónov eur. Leví podiel z toho pochádza z európskych subvencií.“

Rakúsky spravodajský portál nachrichten.at uvádza, že až “86 percent všetkých štátnych investícií na Slovensku je financovaných zo zdrojov EÚ“ a ďalej podčiarkuje: “Brexit predstavuje pre malú predsedajúcu krajinu v jej úlohe sprostredkovateľa obrovskú výzvu. Už v septembri usporiada Bratislava mimoriadny summit o budúcnosti EÚ. A tak už Slovensku nezostáva veľa času na to, aby sa mu podarilo získať ’starú’ a  ’novú’ EÚ na jednu líniu.“

Očakávania na slovenské premiérové predsedníctvo sú podľa nemeckého spravodajského magazínu Der Spiegel “veľké.“ O Slovensku píše ako o krajine paradoxov, keď pripomína, že “za vstup do EÚ sa v roku 2003 vyslovilo takmer 93 percent obyvateľstva – čo je dodnes neprekonaný rekord. Ale na druhej strane sa extrémne málo Slovákov zúčastňuje na voľbách do európskeho parlamentu – naposledy to bolo iba 13 percent.“ Obdobné správanie sa reklamuje Der Spiegel aj na najvyššej úrovni, keď píše: “Premiér Fico v poslednom čase skôr polarizoval ako moderoval, a to predovšetkým v otázke utečencov. V rámci protestu proti tým ’veľkým’ v Bruseli tiež vždy kritizoval politiku sankcií EÚ voči Rusku ako ’nezmyselnú‘ a ‘pre nás všetkých škodlivú.‘ Napriek tomu bola to práve jeho vláda, ktorá pomohla Ukrajine alternatívnymi dodávkami plynu dostať sa zo závislosti od Ruska. A bol to tiež Fico, ktorý sa v roku 2011 postaral o to, že Slovensko prestalo blokovať rozšírenie balíka opatrení na záchranu spoločnej meny euro. Proeurópske alebo euroskeptické – práve v prípade Slovensku sú takéto jednoznačné zaradenia zriedkavé. Slovensko svojich partnerov vždy vedelo prekvapiť,“ píše Der Spiegel a záverom konštatuje: Nuž a tak “bude o to napínavejšie sledovať, čo Slovensko zo svojho historicky prvého predsedníctva napokon urobí.“

Článok pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Iveta Ondrušková, dlhoročná novinárka pôsobiaca v Nemecku.

Viac..  "Euópa sa musí viac zjednotiť a lepšie využívať Lisabonskú zmluvu," tvrdí politik Elmar Brok

O Iveta Ondrušková

Iveta Ondrušková
V minulosti pôsobila v ČST (Československá televízia Bratislava), neskôr v ČSRO (Československý rozhlas Bratislava), po presťahovaní sa do Nemecka sa zamestnala v Deutschlandfunk (Kolín nad Rýnom) a ostatné roky pôsobila v Deutsche Welle (Bonn). Zastávala pozície dramaturgičky, redaktorky, autorky a moderátorky.

Odporúčame pozrieť

europsky parlament

Európsky parlament schválil nové pravidlá pre energetické dohody s tretími krajinami

Európsky parlament schválil nové pravidlá, na základe ktorých budú členské štáty povinné informovať Európsku komisiu …