Zitnanska
Europoslankyňa Jana Žitňanská. PHOTO: European Union- EP.

Jana Žitňanská: Je dôležité, aby sme dokázali krízam skôr predchádzať, než ich potom narýchlo hasiť

Napriek tomu, že oproti minulému roku sa počet migrantov prichádzajúcich do Európy po Stredozemnom mori výrazne znížil, Európska únia stále čelí výzve ako čo najefektívnejšie registrovať občanov tretích krajín tak, aby nedochádzalo k ich nekontrolovateľnému pohybu cez hranice členských štátov a tiež vracať tých migrantov, ktorí nespĺňajú kritéria na udelenie azylu.

Jedným z riešení má byť návrh na vytvorenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, o ktorom budú poslanci Európskeho parlamentu hlasovať už tento týždeň v Štrasburgu. Ide o rozšírenie agentúry Frontex, ktorá vznikla v roku 2004 s cieľom prispievať k ochrane vonkajších hraníc prostredníctvom koordinácie hraničných a pobrežných stráží jednotlivých členských štátov.

“Agentúra Frontex v minulosti narážala na obmedzené personálne a finančné kapacity, ale aj na nedostatočné právomoci. V súlade s novým znením nariadenia bude mať rozšírený mandát. Napríklad okrem práce v teréne budú jej pracovníci pôsobiť aj v členských štátoch, kde budú monitorovať a hodnotiť, ako sú členské štáty pripravené ochrániť vonkajšie hranice Európskej únie. Je totiž dôležité, aby sme dokázali krízam skôr predchádzať, než ich potom narýchlo hasiť. Verím, že nová Európska pohraničná a pobrežná stráž bude v tomto zmysle nielen reálnym prínosom, ale aj dobrým príkladom zmysluplnosti existencie Európskej únie”, hovorí europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA).

V súvislosti s utečeneckou krízou sa agentúra Frontex dostala do povedomia najmä vďaka záchranným operáciám na mori, a to operácií Triton na pobreží Talianska a operácií Poseidon vo východnom Stredozemí. Agentúra mala taktiež pomáhať s registráciou migrantov v hotspotoch najmä na gréckom a talianskom pobreží. Účasť členských štátov a ich špecialistov na aktivitách Frontexu však bola iba dobrovoľná, a nepostačovala na vykrytie potrieb spojených s bezprecedentným počtom migrantov. Nie celkom jasné boli aj podmienky za akých mohli pracovníci agentúry v jednotlivých členských štátoch pôsobiť.

Podľa nového znenia nariadenia bude každý členský štát vrátane Slovenska prispievať istým počtom pracovníkov, čo však ale neznamená, že pohraničná a pobrežná stráž nahradí povinnosti členských štátov pri ochrane vonkajších hraníc. Stráž zasiahne iba v prípade, že členský štát nebude ochranu svojich hraníc zvládať vo vlastnej réžii, a to na základe rozhodnutia Rady, teda všetkých členských štátov EÚ.

“V tejto časti prešiel pôvodný návrh Európskej komisie významnými zmenami. Zatiaľ čo Komisia chcela dať pobrežnej a pohraničnej stráži možnosť zasiahnuť aj bez súhlasu dotknutého členského štátu, toto opatrenie do znenia konečného textu nakoniec neprešlo. Členský štát bude môcť o asistenciu nielen sám požiadať, ale v prípade, že o nej rozhodne bez jeho žiadosti Rada, bude môcť takúto asistenciu odmietnuť. V takejto situácii však budú mať susediace štáty možnosť obnoviť kontroly na spoločných hraniciach na obdobie šiestich mesiacov. Ide o významnú zmenu v prospech zachovania suverenity členských štátov, na ktorú sme v rámci politickej skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov od začiatku poukazovali“, vysvetľuje europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA).

Viac..  Týždeň v EP: Ženy v športe, obchod s Ukrajinou a Moldavskom a príprava na plenárne zasadnutie  

Nemenej dôležitou úlohou agentúry bude aj asistencia pri návratových operáciách, čiže pri návrate neúspešných žiadateľov o azyl. Návraty by mala uľahčiť aj nová legislatíva o Európskom cestovnom doklade. Ide o doklad, ktorý je neúspešným žiadateľom o azyl vydávaný za účelom ich návratu do krajiny pôvodu. Tento doklad však v terajšej podobe nebol tretími krajinami uznávaný najmä kvôli chýbajúcim bezpečnostným prvkom. Nová legislatíva má preto odstrániť nedostatky a zvýšiť šancu na hladký priebeh návratových operácií.

Europoslankyňa Jana Žitňanská víta nielen samotné kompromisné znenie, na ktorom sa zhodla Komisia, vlády 28-tich členských štátov a Európsky parlament, ale aj rýchlosť s akou to zvládli.

Veľkým plusom nového nariadenia je, že sa dokázalo dostať od fázy návrhu Európskej komisie až do záverečného hlasovania v pléne Európskeho parlamentu za veľmi krátku dobu – iba za takmer šesť mesiacov. To jasne ilustruje ako veľmi dobre si všetky zúčastnené strany uvedomujú, že pokiaľ si chceme zachovať jeden z najvýznamnejších úspechov Európskej únie – voľný pohyb osôb v rámci vnútorných hraníc – musíme na riešeniach súčasných výziev pracovať rýchlo a konštruktívne”, poznamenáva europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA) na záver.

Návrh nariadenia o Európskej pohraničnej a pobrežnej stráži bol Európskou komisiou predstavený v decembri 2015 ako jedno z opatrení Európskej migračnej agendy. Podľa kompromisného textu prijatého európskymi inštitúciami v júni 2016 bude výsledkom rozšírená agentúra Frontex. Tá bude okrem svojich stálych zamestnancov, ktorých počet sa zdvojnásobí, disponovať aj operatívcami z členských štátov, ktorých budú musieť členské štáty agentúre poskytnúť do troch dní od adresovania žiadosti na ich vyslanie. Sídlo agentúry zostane naďalej v poľskej Varšave.

O dac

Odporúčame pozrieť

Europska unia

Súhrnná správa o činnosti EÚ v roku 2023

Komisia uverejnila súhrnnú správu o činnosti EÚ za rok 2023. V roku 2023 EÚ naďalej …

Consent choices