Od krivých banánov ku apokalypse

Čo sa nepodarilo Grécku, možno dokáže Spojené kráľovstvo. Ak však čítate tieto riadky, svet ešte existuje.

Angličtina má pre zarputilú ignorancia reality špeciálne slovíčko: „denial“. Presne tým by sa dalo vystihnúť predreferendové správanie „oficiálnej“ Európy. Hoci prieskumy už mesiace signalizovali mimoriadne vyrovnané postavenie táborov „odstať“ aj „odísť“, deň po referende zavládol v Európe taký šok, ako keby sa ani nevedelo, že nejaké referendum bude.

Zdesené správy o konci sveta a nadvláde hlupákov sa po víkende ukázali ako značne prehnané. Akciový index FTSE 100 po piatkovom prepade v priebehu nasledujúcich štyroch obchodných dní nielen že všetky straty zmazal, ale dosiahol dokonca mnohomesačné maximá. Na domácu ekonomiku viac orientovaný FTSE 250 sa tiež pomerne rýchlo spamätal, pád libry sa zastavil. Britov, ktorí po referende hľadali na Googli „čo je to EÚ“ bolo nakoniec len pár stoviek. Petícia za opakovanie referenda sa stala terčom vtipálkov z 4chan, ktorých do nej zapísali desiatky tisíc fiktívnych ľudí z Vatikánu či Severnej Kórey. Rating britského dlhu bol o stupeň znížený, ale stále je rovnaký ako francúzsky a výrazne lepší ako taliansky, či španielsky. Dokonca ani počasie sa nezhoršilo.

Výsledok referenda však pre Európu predstavuje problém – skutočne veľký problém. Že sa zďaleka nebavíme len o ekonomickej budúcnosti Británie, ale celej Európy, podčiarkla ratingová agentúra S&P, ktorá zmenila výhľad ratingu celej EÚ z AA+ na AA. Nejde o fazuľky – bavíme sa o ekonomických vzťahoch dvoch mimoriadne významných partnerov. Ostrovy sú najväčším exportným partnerom EÚ27 a kontinent je zase najväčším britským partnerom. Nehovoriac o asymetrických dopadoch na krajiny ako Írsko, či Belgicko.

Dokopy by sa nič hrozné nestalo, ak by mala Británia jasnú pobrexitovú víziu postavenú na voľnom obchode a deregulácii a zároveň kontinentálneho partnera, ktorý by sa rýchlo snažil nájsť nové usporiadanie. Británia by mohla rásť a Európa  sa inšpirovať. Ale tak to nie je. Po referende zrazu akosi nie je v Londýne politika, ktorý by spustil odchod. Vlastne, vôbec nie je jasné, kto teraz bude šéf. Boris Johnson mal už zbalené papuče a zubnú kefku na svoj presun na Downing Street 10. Úplne nečakane sa však v štýle seriálov House of Cards a Áno, pán minister! stal behom pár hodín z budúceho premiéra bývalým budúcim premiérom. Do toho si zarátajme zrýchlený rozklad Labouristov, akčných separatistických Škótov (ktorým Róbert Fico už stihol ponúknuť československý model rozchodu), prebúdzajúcich sa Severných Írov, a zrazu nie je jasné, kto a čo bude Spojené kráľovstvo o rok či dva. Koľko sa bude čakať na samotný pokyn na odchod?

Nie je ani jasné, či pôjde Británia skôr po členstve v EHP, alebo po bilaterálnych zmluvách, či bude chcieť obmedzovať imigráciu Európanov, či Leave znamená väčšiu globalizáciu, alebo viac izolacionizmu. Lenže rovnako je na tom aj EÚ. Na jednej strane sa Merkelová (aj s nemeckým 50 miliardovým obchodným prebytkom s Britániou) poponáhľala s uisteniami, že nikoho nejdú trestať, na strane druhej prízvukovala, že „čerešničky z koláča sa nedajú vyberať.“ Ekonóm by sa spýtal – ak sa Británia nechce podieľať napríklad na spoločnom rozpočte, prečo neumožniť prístup na spoločný trh, z ktorého prosperujú obe strany? Voľný obchod nie je žiaden „dar“ vlády ľuďom, ale prirodzená tendencia v spoločnosti. Naopak jeho obmedzenie je trestom – ale pre obe strany. Prístup na voľný trh však znamená, že veľkú časť eurolegislatívy ohľadom kvality výrobkov (vrátane kanvíc a vysávačov) a ochrany spotrebiteľa, bude musieť Británia rešpektovať.

Viac..  Robert Hajšel: Ďakujem, že som ako europoslanec mohol pre vás pracovať, ale kandidovať opätovne už nejdem

Nejde však o ekonómiu, ale politiku. Brexit je z pohľadu EÚ obrovským sklamaním. Stratí šestinu HDP a sen o svetovom ekonomickom lídrovi sa tak ešte viac vzdiali. Horší dopad na budúcnosť tohto projektu má samotný precedens odchodu. Hoci žiadna z krajín nie je v prípravách „-exitu“ tak ďaleko ako Británia, vzorový príklad už je. Európa preliala stovky miliárd v malom Grécku, aby udržala zdanie nezvratnej jednoty, a zrazu sa zbalí druhý najväčší člen. To nahnevá.

Problém tejto hry je, že obe strany majú na ruke mimoriadne slabé karty. Británia síce má najnižšiu nezamestnanosť od roku 2005, ale to je asi tak všetko. Deficit klesá pomalšie, ako si minister naplánoval, rast je, ale rekordy netrhá, a bank of England už naznačila ďalšie monetárne uvoľňovanie.

A Európa? V Grécku sa pred pár dňami definitívne otočil hore bruchom reťazec Marinoupulos s 13 000 zamestnancami a miliardovými dlhmi. V Taliansku už pred pár mesiacmi ohlásili vznik “zlého fondu” Atlante, ktorý mal vykúpiť časť z 360 miliárd eur zlých úverov. S veľkosťou 4-6 miliárd eur je to však kvapka v mori. Ďalší prepad akcií bánk po referende bol tak vhodnou zámienkou na 40 miliardovú kapitálovú injekciu. Tu nastáva opäť zaujímavý test európskych pravidiel – po správnosti nesmie prebehnúť injekcia verejných prostriedkov do bánk bez súčasného bail-inu, teda presunutia časti strát na súkromných investorov. Taliansko už v pondelok požiadalo, aby sa tieto pravidlá neuplatňovali. Opäť by tak nastala situácia, že sa pravidlá dohodnuté na ochranu daňovníkov porušia skôr, ako sa vôbec prvý krát uplatnia. Posledný júnový deň dostala talianska vláda zelenú na garantovanie 150 miliárd núdzovej likvidity pre svoje banky.

V Španielsku predčasné voľby skončili rovnakým patom, ako tie pred pár mesiacmi (hoci strany sa teraz dohodli, že vládu nejako zostavia). Rakúske prezidentské voľby sa budú opakovať. Francúzsky národný audítor varoval vládu, že hrozí nesplnenie deficitu na rok 2017.

Niekedy sa horúce leto nedá schladiť ani v bazéne. Ale aj tak to skúste!

Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS. 

O dac

Odporúčame pozrieť

Europska unia

Súhrnná správa o činnosti EÚ v roku 2023

Komisia uverejnila súhrnnú správu o činnosti EÚ za rok 2023. V roku 2023 EÚ naďalej …

Consent choices