Slovenský hrubý domáci produkt [HDP] prepočítaný na jedného obyvateľa za minulý rok dosiahol 77 % európskeho priemeru. Vyplynulo to z údajov Eurostatu, štatistického úradu EÚ. HDP prepočítaný na jedného obyvateľa a vyjadrený v parite kúpnej sily [PPS] patrí do skupiny ukazovateľov odzrkadľujúcich výkonnosť ekonomiky a životnú úroveň jej obyvateľov. Pretože čím je HDP na hlavu vyšší, tým výkonnejšia je aj ekonomika krajiny a tým lepšie sa môžu mať aj jej obyvatelia. Ukazovateľ Eurostat vyjadril ako podiel z priemeru EÚ, pričom EÚ 28 ako celok predstavuje 100 %. Takto vyjadrený ukazovateľ je vhodný na porovnávanie výkonnosti ekonomík jednotlivých krajín.
„Samozrejme, že ukazovateľov vyjadrujúcich životnú úroveň v krajine je viacero a tými najdôležitejšími sú mzdy a ceny v obchodoch. Pocit blahobytu totiž najčastejšie meriame podľa toho, koľko zarábáme a čo si zo svojho platu môžeme dovoliť kúpiť. Bez vetra sa ale ani lístok nepohne a jedine ak sa ekonomike darí, rastie jej výkonnosť, tak sa môže lepšie dariť aj jej obyvateľom. Preto je aj ukazovateľ HDP na obyvateľa zaraďovaný medzi ukazovatele popisujúce životnú úroveň v krajine,“ uviedol analytický tím Poštovej banky. Je to ale oklieštený ukazovateľ, ktorý neberie do úvahy napríklad spomínanú platovú a cenovú úroveň v krajine či príjmovú a majetkovú nerovnosť atď.
Spomedzí „nováčikov“ na najvyššiu priečku dosiahla Malta [89 % priemeru EÚ] stíhaná našimi susedmi z ČR, ktorých životná úroveň dosahuje 85 % európskeho priemeru. Česká republika je zároveň jediná, ktorá nás spomedzi krajín V4 predbehla. V Poľsku aj v Maďarsku je HDP vyprodukované na jedného obyvateľa nižšie ako u nás a predstavuje 69 resp. 68 % priemeru únie. Krajinou s najnižšou životnou úrovňou je Bulharsko, kde HDP na hlavu nedosahuje ani polovicu euróspkeho priemeru.
Dôležitá je však nielen samotná úroveň ukazovateľa, ale aj jej vývoj v čase. Položili sme si teda otázku, či sa zlepšila naša životná úroveň v porovnaní s európskym priemerom za poslednú dekádu. Odpoveď znie áno.
Desať rokov dozadu, teda v roku 2005, dosahoval HDP prepočítaný na jedného Slováka len 59 % priemeru európskej 28 – čky. Toto obdobie môžeme označiť aj ako obdobie slovenského ekonomického boomu. Z hľadiska ekonomického rastu sme boli označovaní za „európskeho tigra“, čomu zodpovedal aj vývoj HDP na hlavu. Do roku 2008 sme si polepšili na 71 % priemeru únie. Následne však svetová hospodárska kríza zmrazila naše plány na ďalšie napredovanie a HDP vyprodukované na jedného Slováka odvtedy rastie pomalším tempom. Napriek tomu sa mu vlani podarilo vyšplhať na spomínaných 77 % priemeru EÚ.
Najvýznamnejší nárast ukazovateľa za posledných 10 rokov dosiahlo Luxembursko [z 241 % na 271 % priemeru EÚ]. Veľkým pozitívom ale je, že za ním v raste ukazovateľa nasledovali nováčikovia únie, ako Rumunsko, Litva, Poľsko a aj Slovensko, ktorým sa tak darí dobiehať životnú úroveň v únii. Naopak, najvýraznejší prepad životnej úrovne za posledných 10 rokov zažilo Grécko, ktoré „zrazila na kolená“ hospodárska a dlhová kríza. Zhoršenie životnej úrovne za ostatnú dekádu pocítili ale aj Cyperčania, Briti, Taliani či Španieli.