EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Brexit sa rýchlo dostáva na druhú koľaj. Sú tu talianske banky a portugalsko-španielske pokuty

Brexit sa rýchlo dostáva na druhú koľaj. Sú tu talianske banky a portugalsko-španielske pokuty

Britská libra posilnila o ďalšie pence voči doláru (hoci k predreferendovej úrovni má ďaleko), FTSE 250 sa pomaly ale isto vracia na predreferendovú úroveň a FTSE 100 (neupravená o zníženú hodnotu libry)  dosahuje tohtoročné maximá. V niektorých médiách sa zjavil termín Brexit Boom, to je však prinajmenšom prehnané, vlastne ako všetko okolo Brexitu. Nestala sa ani katastrofa, no ani nie je dôvod očakávať hospodársky zázrak. Pre pripomenutie, libra voči doláru výrazne oslabovala už pred referendom (v júli 2014 dosahovala 1,71 dolára, tesne pred referendom to nebolo už ani 1,5), no britská obchodná pozícia aj tak oslabovala.

Nová premiérka sa dosiaľ do histórie zapísala najmä intenzívnou podporou sledovania vlastných občanov, preto Spojené kráľovstvo nateraz v analýzach opustíme. Na dlho sa nezastavíme ani vo Francúzsku. Jedinou ekonomickou správou, ktorá z tejto krajiny stojí za zmienku, je tá o kaderníkovi. Popredný svetový predstaviteľ sociálnej demokracie, prezident Hollande, od nástupu do funkcie nechal v dobrej tradícii Ľudovíta XIV. platiť svojmu osobnému kaderníkovi 10 000 eur mesačne za jeho služby. Samozrejme, tradícia káže platiť to zo štátneho. Zdôvodnili to dlhou pracovnou dobou šikovného kaderníka. Rednúci pačes francúzskeho prezidenta totiž musí prebehnúť hrebeňom nielen hneď ráno, ale pred každým verejným vystúpením.

Francúzsko si môže s každoročnou pravidelnosťou dovoliť prekračovať dohodnuté deficity výdajmi na kaderníkov, keďže ešte nikdy žiadna krajina pokutu za prekročenie deficitu nedostala. A to od roku 1999 do roku 2015 prišlo k porušeniu dohodnutých fiškálnych limitov v EÚ nie menej ako 165 krát. Ale nikdy nehovor nikdy. Európska rada sa uzniesla, že Španielsko a Portugalsko v stanovenom termíne nedosiahnu deficity 3 %. Čo je ešte dôležitejšie, Rada zhodnotila, že reakcia vlád oboch štátov na zhoršený stav financií nebola dostatočná (ironicky, toto hlasovanie prišlo pod prezidentovaním nášho ministra financií Kažimíra, ktorý drží slovenský deficit milimeter pod 3 % hranicou, napriek prívalu dodatočných peňazí z daní).

Portugalsko pôvodne dostalo odklady v roku 2012 aj v roku 2013. Dosiahnuť 3 % deficit tak malo v roku 2015, s konečným výsledkom 4,4 % sa to nepodarilo. Dôvodom boli pokračujúce problémy bankového sektora (záchrana Banif z verejných zdrojov), obštrukcie ústavného súdu (inak povedané, míňanie je v Portugalsku ústavne zakotvené…), ale aj prudko klesajúca ochota konsolidovať s výmenou vlády na jeseň. Tá napríklad zrušila už podpísanú privatizáciu štátneho leteckého dopravcu TAP, ktorý sa roky brodí v hlbokých finančných problémoch.

Španielsko dostalo odklady dokonca tri. Ani to nepomohlo a 3 % deficit nie je prognózovaný ani len na rok 2017. Vzhľadom k tomu, že Španielsko si práve zopakovalo voľby, ktoré dopadli zase tak isto, a čaká sa vytvorenie nejakého vládneho zlepenca, motivácia k zmene bude otázna.

Jasným motivátorom by mohli byť pokuty. V histórii porušovania fiškálnych kritérií v Európe sa tieto dve krajiny dostali aktuálne najbližšie k tomu, aby ju skutočne aj dostali. Momentálne beží 20-dňové časové okno, počas ktorého Komisia musí navrhnúť pokutu, ktorá môže dosiahnuť 0,2 % HDP krajiny. To v prípade Portugalska znamená asi 350 miliónov eur, pri Španielsku málo cez 2 miliardy eur. Žiadne gigantické sumy, ale precedens by to bol riadny.

Viac..  Jana Kiššová: Bojím sa pomyslieť, čo sa stane s tými, čo nekradnú, keď príde kríza

No nekričme hop. Komisia môže rozhodnúť aj o uložení menšej, prakticky len symbolickej, pokuty. A obe krajiny za to už usilovne lobujú. A majú aj spojencov. Kým zástupcovia Nemecka, Fínska, či Holandska cítia šancu konečne po 18 rokoch od vzniku Paktu stability a rastu sa aspoň trocha tváriť, že pravidlá sa dodržiavajú, také Taliansko je s južnými „bratmi“ zmierlivejšie.

Má na to dobrý dôvod. Spolu s Francúzskom sú rovnakým porušovateľom pravidiel ako krajiny z Pyrenejského polostrova. Zo spomínaných 165 prípadov porušenia pravidiel sa Francúzsko zapísalo 11 faulami, Grécko, Portugalsko a Poľsko (áno, „juh“ je aj na východe) 10, Spojené kráľovstvo porušilo pravidlá 9-krát (a z tohto asi bruselský diktát viniť nemôžu…), Taliansko 8, a aj Nemecko s 5 porušeniami nie je triednym premiantom. Tými sú len Luxembursko, Estónsko, Dánsko a Švédsko.

Pre Taliansko je ale deficit momentálne nepodstatným problémom. Témou dňa sú tamojšie banky. Ich biedny stav je už súčasťou talianskeho folklóru ako opera a špagety. No s brexitovým referendom hodnota ich akcií, alebo to, čo z nej ešte ostávalo, začala padať intenzívnejšie.  Príčinou je najmä 350 miliárd eur nesplatených a v mnohých prípadoch nesplatiteľných úverov na súvahách týchto bánk. Talianska vláda by banky rada zachránila z verejných zdrojov, ale EÚ sa tvári, že bez dodržania bail-in pravidla o tom ani nechce počuť.

Toto, v rámci budovania bankovej únie dohodnuté pravidlo hovorí, že ak chce národná vláda pomôcť z verejných peňazí bankám, musí najskôr nechať investorov zliznúť straty. To je samozrejme problém, európske bankovníctvo nie je zvyknuté niesť zodpovednosť za svoje kroky. V prípade Talianska nie sú problémom len veľkí investori s telefónnymi číslami na politikov (mimochodom, gratulujeme bývalému šéfovi Európskej komisie a spolu-architektovi krízy Barrosovi k lukratívnemu zamestnaniu v Goldman Sachs!). Do talianskych bánk investovalo svoje úspory aj mnoho drobných investorov.

talianske banky

Tí držia okolo 230 miliárd eur bankových dlhopisov rôznej kvality. V prípade bail-in by veľkú časť z nich zasiahli straty v podobe odpisu časti hodnoty, alebo konverzie na bankové akcie (s oveľa nižšou trhovou hodnotou). Citlivá téma, najmä po tom, čo po jesennom krachu štyroch talianskych regionálnych bánk spáchal miestny investor-dôchodca samovraždu.

To nám to predsedníctvo začína celkom vzrušujúco, čo poviete?

Komentár pripravil analytik Martin Vlachynský, INESS.

O dac

Odporúčame pozrieť

hazard

Komisia ukončila konania vo veci porušovania právnych predpisov v oblasti hazardných hier

Európska komisia, v súlade so svojím politickým záväzkom strategickejšieho prístupu pri uplatňovaní práva EÚ, sa …