EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / POLITIKA / Prečo patria summity EÚ a Európska rada k sebe?

Prečo patria summity EÚ a Európska rada k sebe?

Európska rada nemá nič spoločné s Radou Európy, ktorá sídli vo francúzskom Štrasburgu  a je medzinárodnou organizáciou. Tá sa takmer výhradne zameriava na ľudské práva a demokraciu.

Ako dlho sa už konajú európske summity?

Prvý sa konal v roku 1974, keď chcel francúzsky prezident Valéry Giscard d´Estaing vytvoriť klub, kde by sa schádzali hlavy štátov a vlád. Odvtedy tieto summity stanovujú model európskeho politického života. Len v roku 2009 sa vďaka Lisabonskej zmluve stala Európska rada skutočnou inštitúciou, na čele s prezidentom zvoleným na dva a pol roka, pričom jeho mandát sa môže raz obnoviť.

Čo sa v skutočnosti deje na summitoch EÚ?

Väčšina rokovaní sa odohrá ešte pred summitom. Uskutočňuje sa to v zálohe – medzi diplomatmi, ministrami zahraničia či riadnymi zamestnancami EÚ. V princípe môžete dokonca získať návrh záverov summitu, a to ešte skôr, než sa zídu jeho účastníci.

Ako sa informácie dostanú k novinárom, ak sa rokuje za zatvorenými dverami?

Nedostanú. Musia si počkať na závery každého summitu EÚ, čo niekedy trvá aj celé hodiny. Diskusie ale nikdy nie sú úplne tajné. Počas summitu organizuje každá delegácia tlačové konferencie. Nezaznamenávajú sa, neformálne informácie však prídu.  Pre tých, čo nemôžu prísť na summit, sú tu sociálne médiá.  Ak na Twitteri zadáte #EUCO, môžete takmer naživo sledovať vývin rokovaní bez toho, aby ste boli v budove.

Viac..  Monika Smolková: Už dnes sa pripravujeme na možný prílev utečencov z Afriky

Na čo skutočne slúžia tieto veľkolepé politické a mediálne podujatia?

Európska rada nemá legislatívne právomoci, navrhovať zákony môže len Európska komisia. Na druhej strane ale definuje širšie politické smerovanie Únie a jej priority na najvyššej úrovni.

Dosahovanie presláveného európskeho kompromisu je čoraz náročnejšie, najmä, keď pri stole sedí 28 hláv štátov či vlád (po brexite už len 27). Dnes je všeobecným zámerom konsenzuálne prijímanie rozhodnutí. Od novembra 2014 platí, že ak má byť rozhodnutie schválené, musí získať podporu 55% štátov, ktoré zastupujú minimálne 65% obyvateľstva Únie, kde žije 500 miliónov ľudí. Na niektoré rozhodnutia sa ale vyžaduje jednomyseľnosť. Následne to znamená, že každý štát má právo veta.  Napríklad záznam, ak štát vážne a trvale porušuje európske hodnoty, témy zahraničnej politiky či spoločnej bezpečnosti, alebo schvaľovanie zmien a doplnenia európskych zmlúv, hoci tento postup bol zjednodušený.

V akej bude sa konajú summity EÚ?

Hlavy štátov zvykli rokovať v budove Justus Lipsius. Odteraz sa však budú stretávať v bruselskej budove Europa.

O oma

Odporúčame pozrieť

reklama

Poslanci chcú zaviesť jasnejšie pravidlá pre audiovizuálne médiá

Európsky parlament dal Výboru pre kultúru mandát na to, aby začali rokovanie o novej smernici  o …