EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DEŠTATISTIKY EUROPOSLANCOVPONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / POLITIKA / Komisia diskutovala s národnými parlamentmi o ich obavách ohľadom revízie smernice o vysielaných pracovníkoch

Komisia diskutovala s národnými parlamentmi o ich obavách ohľadom revízie smernice o vysielaných pracovníkoch

Kolégium prijalo oznámenie, v ktorom opätovne posudzuje svoj návrh na revíziu smernice o vysielaní pracovníkov v kontexte mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity, ktorý viaceré národné parlamenty spustili v máji. Komisia po dôkladnom posúdení svojho stanoviska dospela k záveru, že návrh na revíziu smernice nepredstavuje porušenie zásady subsidiarity.

Komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová uviedla: „Názory národných parlamentov majú pre Komisiu veľký politický význam a som vďačná za ich aktívne zapojenie. Dôkladne sme analyzovali všetky argumenty, ktoré predložili národné parlamenty, a diskutovali sme s nimi o ich obavách. Po posúdení všetkých skutočností sme dospeli k záveru, že náš návrh je v plnom súlade so zásadou subsidiarity, a preto ho ponechávame. Vysielanie pracovníkov je už vo svojej podstate cezhraničnou záležitosťou. Junckerova Komisia je naďalej pevne odhodlaná podporovať voľný pohyb osôb na základe pravidiel, ktoré sú jasné, spravodlivé pre všetkých a presadzujú sa v praxi.“

Reforma smernice o vysielaní pracovníkov je realizáciou jasného záväzku tejto Komisie podporovať prehĺbenejší a spravodlivejší vnútorný trh, ako sa stanovuje v jej politických usmerneniach. V rámci revízie sa zavádzajú zmeny v troch hlavných oblastiach: odmeňovanie vyslaných pracovníkov, pravidlá vzťahujúce sa na dočasných agentúrnych pracovníkov a dlhodobé vysielanie. V návrhu sa stanovuje, že na vyslaných pracovníkov sa budú všeobecne vzťahovať tie isté pravidlá týkajúce sa vyplácania a pracovných podmienok ako na miestnych pracovníkov.

Komisia dôkladne analyzovala obavy týkajúce sa dodržiavania subsidiarity, ktoré vyjadrili národné parlamenty, a pred tým, ako v tejto súvislosti vyvodila závery, diskutovala s nimi formou otvoreného politického dialógu o všetkých nastolených otázkach. Účelom preskúmania predložených argumentov bolo stanoviť, či cieľ navrhovanej pozmeňujúcej smernice možno skutočne lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Komisia dnes potvrdzuje, že je vhodné vymedziť na úrovni EÚ pravidlá uplatniteľné na vysielanie pracovníkov, ako to bolo od roku 1996. Cieľom návrhu je zabezpečiť, aby pracovníci, ktorí vykonávajú prácu na určitom mieste, boli chránení rovnakými povinnými pravidlami bez ohľadu na to, či sú miestnymi pracovníkmi alebo vyslanými pracovníkmi. Povinnosť všetkých členských štátov uplatňovať tieto pravidlá vo všetkých odvetviach hospodárstva nemožno stanoviť na vnútroštátnej úrovni, ale musí sa stanoviť na úrovni Únie. V návrhu sa okrem toho v plnej miere a výslovne uznáva právomoc členských štátov stanovovať mzdy v súlade s vnútroštátnymi postupmi.

Zatiaľ čo podľa mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity preskúmanie argumentov Komisiou bolo obmedzené výlučne na otázku subsidiarity, Komisia zaslala jednotlivým národným parlamentom aj odpovede, v ktorých reagovala na ich konkrétne poznámky a obavy, ktoré nemusia nevyhnutne súvisieť so subsidiaritou. V nadchádzajúcich mesiacoch bude Komisia pokračovať vo svojom politickom dialógu o tomto návrhu s parlamentmi, a to prostredníctvom legislatívneho procesu. Dnešné rozhodnutie by malo otvoriť cestu ďalšej diskusii o tejto problematike v Rade a Európskom parlamente.

Súvislosti

Dňa 8. marca 2016 Komisia predložila návrh na cielenú revíziu smernice o vysielaní pracovníkov, v ktorom vymedzila súbor povinných pravidiel týkajúcich sa podmienok zamestnania, ktoré sa majú uplatňovať na vyslaných pracovníkov. Stanovuje sa v ňom, že zásada rovnakého zaobchádzania ako s miestnymi pracovníkmi sa bude vzťahovať aj na dočasných agentúrnych vyslaných pracovníkov, čím sa zosúladia súčasné právne predpisy o dočasnej agentúrnej práci.

Parlament každého členského štátu má v rámci mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity dva hlasy, vzhľadom na dvojkomorový parlamentný systém v niektorých krajinách. 14 komôr/snemovní národných parlamentov z 11 členských štátov (z Bulharska, Chorvátska, Českej republiky, Dánska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska) zaslalo odôvodnené stanoviská, v ktorých uviedlo, že návrh je v rozpore so zásadou subsidiarity. To viedlo k spusteniu mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity (tzv. postup „žltej karty“). Okrem toho, národné parlamenty z piatich členských štátov (Francúzsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko) predložili stanoviská, podľa ktorých bol návrh Komisie v skutočnosti v súlade so zásadou subsidiarity.

V súlade s mechanizmom kontroly uplatňovania zásady subsidiarity Komisia svoj návrh opätovne preskúmala s cieľom rozhodnúť, či ho má zrušiť, zmeniť alebo ponechať. Komisia sa pred prijatím tohto rozhodnutia zúčastnila na politickom dialógu s národnými parlamentmi prostredníctvom stretnutí prvého podpredsedu Timmermansa a komisárky Thyssenovej s Konferenciou parlamentných výborov pre záležitosti Únie z parlamentov Európskej únie (COSAC).

Mechanizmus kontroly uplatňovania zásady subsidiarity sa uplatňuje v oblastiach, ktoré nepatria do výlučnej právomoci Únie. Parlamenty majú 8 týždňov na vydanie odôvodneného stanoviska, ak sa domnievajú, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Prahová hodnota na spustenie postupu „žltej karty“ je jedna tretina hlasov pridelených národným parlamentom, na základe čoho je Komisia povinná opätovne preskúmať návrh a rozhodnúť, či ho ponechá, zmení alebo stiahne, a musí uviesť dôvody svojho rozhodnutia.

O dac

Odporúčame pozrieť

odpad

Švédi musia dovážať odpad z iných krajín. Vymysleli revolučný recyklačný systém

ŠTOKHOLM / Švédi vymysleli revolučný techniku, ktorá mení doterajší pohľad na recykláciu odpadu. Ich systém …