Callum Russell: Každý môže byť dobrovoľníkom, aj zdravotne znevýhodnení

Študent Callum Russell (24) je od narodenia nevidiaci. Ani tento hendikep mu nebránil v tom, aby na niekoľko týždňov opustil teplo domova v Británii a zúčastnil sa na dobrovoľníckom projekte v Južnej Amerike. Tento obdivuhodný mladý muž je príkladom, že dobrovoľníčiť a cestovať môže skutočne každý. 

Callum, nie je to tak dávno čo si navštívil Európsky parlament a tlmočil svoje skúsenosti s dobrovoľníctvom priamo europoslancom. Som veľmi rada, že ťa môžem vyspovedať aj osobne, keďže aj na Slovensku je mnoho mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením, ktorí by chceli cestovať, len možno nevedia ako na to. Kam viedla tvoja cesta?

Rozhodol som sa dobrovoľníčiť v Shanty town v Peru, len kúsok od Limy, kde som mesiac učil na základnej škole hru na bicie. Projekt, na ktorom som sa zúčastnil, bol vlastne stavebný projekt. Ale myslím, že by ste so mnou súhlasili, že dať nevidiacemu kladivo by asi nebol najlepší nápad 🙂 A tak som pomáhal na škole s inými aktivitami. No a keďže cesta z Británie do Južnej Ameriky je dlhá a nákladná, napadlo mi, že prečo či si pobyt o pár týždňov nepredĺžiť a necestovať. Pred projektom som navštívil Brazíliu a Argentínu.

Cestoval si úplne sám? Pred rozhovorom si spomínal, že vieš po španielsky, čo bolo asi veľkou výhodou. 

Sám v zmysle, že som necestoval s priateľom alebo s rodinným príslušníkom. Avšak na každom mieste som mal niekoho, kto ma sprevádzal. Pred cestou som kontaktoval istú britskú organizáciu cestovných poradcov, ktorí zabezpečujú cestovanie pre jednotlivcov. A áno, znalosť španielčiny bola určite tiež veľkou výhodou.

O akú organizáciu išlo? Nie som si istá, či niečo podobné existuje aj na Slovensku.

Tzv. Travel Counsellors sú akousi platformou nezávislých turistických sprievodcov. Raz organizovali dovolenku pre mojich rodičov. Keďže boli spokojní, rozhodol som sa ich sám vyskúšať. Vedel som, že sú dobrí, ale skutočne som bol prekvapený, že akí dobrí. Zabezpečili mi letenky, ubytovanie aj lokálnych sprievodcov, samozrejme za poplatok. Všetko dopadlo na výbornú a celý pobyt hodnotím ako najlepšie týždne môjho života.

A projekt bol organizovaný…

…nadáciou Quest overseas, ktorí pokrývajú okrem Južnej Ameriky aj niektoré krajiny v Afrike.

Venujú sa špeciálne mládeži so zdravotným znevýhodnením, alebo išlo o tvoju vlastnú iniciatívu a chuť zapojiť sa do projektu?

Sú veľmi otvorení aj dobrovoľníkom so zdravotným znevýhodnením. Problém je, že zdravotne znevýhodnení si myslia, že projekty tohto charakteru nie sú pre nich určené. A keďže je ich účasť vo všeobecnosti nízka, nadácie neorganizujú pre nich špeciálne projekty do ktorých by sa mohli zapojiť. Jednoducho nie je dopyt. Zdravotne znevýhodnení si žiaľ stále neveria, že by zvládli cestovať. Všetko je len o sebadôvere.

Možno by mnohí z nich aj radi vycestovali, len nemajú finančné prostriedky. Ich rovesníci v Británii pravdepodobne žijú v iných podmienkach, ako mladí na Slovensku.

Asi áno, ale v zásade ich situácia nemusí byť až taká odlišná. Rád by som ich povzbudil odkazom, že peniaze skutočne nie sú prekážkou. Po mojej skúsenosti v zahraničí som začal spolupracovať na webstránke www.disabledgapyears.org, kde nájdu niekoľko príkladov mladých ľudí, ktorí napriek svojmu postihnutiu dobrovoľníčili v rámci gap year (pozn.: voľný rok medzi strednou a vysokou školou), alebo kratšie. Rodičom všetkých mladých bez rozdielu radíme, aby si ich deti na cestovanie našetrili samé. Môžu si nájsť prácu na polovičný úväzok, sprevádzať turistov po meste, organizovať cyklovýlety, čokoľvek! Možností je veľa. Vedomie, koľko úsilia ste museli vynaložiť na to, aby ste mohli vycestovať, prináša úplne iný pocit šťastia a zadosťučinenia, ako keď Vám pobyt niekto zaplatí.

Nechcem veľmi vyzvedať, ale ako si si ty zarobil na Južnú Ameriku?

Dlhé obdobie som nechcel na Vianoce a narodeniny žiadne darčeky len peniaze, ktoré som si odkladal.

Pôsobíš na mňa ako veľmi skúsený dobrovoľník. Cestoval si sám už pred absolvovaním projektu? 

S dobrovoľníctvom som mal skúsenosť len v rámci Británie, pomáhal som napríklad deťom s poruchami učenia. A áno, cestoval som sám, ale len na kratšie vzdialenosti. Do Talianska a podobne. Ale cestovanie po Južnej Amerike bolo veľmi bezpečné. Ak sa chystáte kamkoľvek, nielen do Južnej Ameriky, vždy sa pýtajte miestnych kam neísť a zvládnete to.

Čo by teda mali urobiť mladí ako prvé, keď chcú vycestovať?

Už som spomínal stránku www.disabledgapyears.org, ktorú odporúčam navštíviť. Nájdu tam typy kde a ako si zarobiť, ako cestovať bezpečne a je tam aj databáza odporúčaných organizácii. Okrem toho ponúkame poradenstvo, v prípade otázok sa nás môžu kedykoľvek obrátiť.

Keď si Európu porovnáš s Amerikou, je bezbariérovejšia?

Stále to nie je ideálne, ale niečo Vám poviem. Keď skutočne chcete niečo urobiť a niekam ísť, bariéry akoby prestali existovať.

S Callumom sa rozprávala a rozhovor pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Barbora Kocianová.