EuropskeNoviny.sk
Brexit, ktorý zapĺňa médiá posledný týždeň, nie je len jednoduché vystúpenie Spojeného Kráľovstva z Európskej únie. Takýto výstup sa nedeje len tak, a treba za ním hľadať hlbší zmysel. Tento historicky prvý odchod členského štátu z EÚ značí zmenu. Zmenu hodnôt a správania sa EÚ, zmenu samotnej myšlienky, ktorá pretrvávala počas 50 ročnej histórie Európskeho projektu . Na analýzu zmien EÚ sa musíme pozrieť na jej históriu.
EÚ započala svoju existenciu na začiatku 50. rokov. Po Druhej Svetovej vojne sa Európa ocitla ekonomicky vyprahnutá. Na zabezpečenie mieru a ekonomickej prosperity prišiel vtedajší Francúzky minister zahraničných vecí Robert Shuman s nápadom na vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Toto spoločenstvo zrušilo všetky bariéry ohľadne obchodovania s uhlím a oceľou. Voľné obchodovanie s týmito dôležitými komoditami by vedelo zaručiť mier keďže krajiny by si nemohli uzurpovať tieto suroviny, ktoré sú dôležité v zbrojárskom priemysle a zároveň esenciálne v industriálnom sektore, čo pomohlo naštartovať devastovanú ekonomiku európskych krajín. Myšlienka voľného obchodu sa neskôr preniesla aj do iných sektorov a manifestovala sa vo vzniku Európskej hospodárskej komunity. Voľný trh umožnil predávať zahraničné produkty za nižšiu cenu, čím znížil náklady pre výrobcov ako aj zvýšil reálny príjem pre bežných spotrebiteľov. Voľný trh taktiež vystavil producentov väčšej konkurencii, čo vyústilo do špecializácie a posilnenia komparatívnej výhody. Tieto aspekty sa neskôr preniesli v raste HDP. V prípade Spojeného Kráľovstva sa HDP od začleneniazdvojnásobilo.
Z pôvodnej EEC sa neskôr stalo Európske združenie, ktoré naberalo čím ďalej tím viac na politickej povahe až vyústilo do vzniku Európskej únie v roku 1993. Z pôvodného čisto ekonomického spoločenstva sa tak postupne začala stávať federácia štátov s vlastným parlamentom a hranicami. Proces politickej integrácie sa vystupňoval s prijatím Lisabonskej zmluvy v roku 2009, ktorá dala Európskemu parlamentu ešte viac právomocí. Európska únia sa čim ďalej tím viac stávala byrokratickým leviatanom, ktorý čím ďalej, tím viac ovplyvňuje jednotlivé štáty EÚ. V spomínanom Spojenom Kráľovstve v priemere až 51.4% všetkých zákonov a regulácií pochádza z EÚ.
Popri politickej integrácií EÚ taktiež prebiehala integrácia ekonomická a to v projekte spoločnej meny – Eura. Spoločná mena ale vyžadovala od jednotlivých členských krajín odovzdanie riadenia monetárnej politiky Európskej centrálnej banke. Spoločná mena síce znížila administratívne náklady pri medzinárodnom obchode a znížili sa fluktuácie na medzinárodných trhoch s menou, no členské štáty stratili právo rozhodovať o svojej monetárnej politike. Toto taktiež prinieslo problém toho, že spoločná mena dovolila aby niektoré štáty viedli nezodpovednú dlhovú politiku. Pri samostatných menách by takéto správanie sa prinieslo následky v podobe slabej meny a zníženom vládnom míňaní. Ale keďže menu spravovala ECB tak si štáty ako Grécko mohli takpovediac beztrestne požičiavať, a v konečnom dôsledku sa na ich dlh skladali štáty Únie. Idea spoločnej meny bol prvý krok pri ktorom sa zo spoločenstva ktoré sa dohodlo na voľnom obchode stával superštát.
Keď sa pozrieme na EÚ tak zistíme, že spoločenstvo ktoré bolo postavené na liberálnom obchode a myšlienky slobody sa čím ďalej mení na superštát, ktorý viac a viac panuje. Centralizovanie právomocí ako aj čoraz väčšie nároky EÚ na členské štáty pôsobia čoraz nepopulárnejšie. Takýto diktát sme mohli vidieť už po 1. Svetovej vojne kedy víťazné štáty pomocou Versaillskej zmluvy diktovali Nemecku čo má robiť, čo neskôr vyústilo k popularite nacizmu, ktorý hlásal revoltovať proti týmto nariadeniam. Aktuálne v súčasnosti vidíme v Európe nárast ultrapravicových strán s euro-skeptickou rétorikou. Fakt, že Brexit sa stal skutočnosťou vysiela jasnú správu že Európska únia príliš diktuje členským krajinám a posiela do Bruselu jasnú správu, že treba prehodnotiť úlohu Únie v európskej integrácií a nastaviť hranice jej právomocí.
Komentár pripravil Filip Bolčo, Nadácia F.A. Hayeka
