EuropskeNoviny.sk
Slovenská europoslankyňa Monika Smolková v rozhovore uvádza, ako je na tom Slovensko so schválenou potravinovou pomocou. Napriek námietkam si totiž myslí, že Slovensko sa rozhodlo správne a v tomto prípade pomalší postup nie je na škodu.
V akej fáze sa v súčasnosti nachádza potravinová pomoc v Európe?
Rok 2014 bol prelomovým rokom, pretože sme v Európskom parlamente rozhodovali o tom, či budeme pokračovať v programe distribúcie potravín pre najodkázanejších obyvateľov alebo vytvoríme nejaký nový systém. V Parlamente sa strhla ostrá diskusia, pretože sa hovorilo o potravinových zásobách v jednotlivých členských štátoch. Praxou sa ukázalo, že potraviny sa rozdeľujú dehonestujúcim spôsobom. Na Slovensku museli dôchodcovia stáť v radoch skoro ráno, a to isté sa dialo aj v iných členských štátoch.
Aká reakcia prišla zo strany Únie?
Schválilo sa vytvorenie nového, pružnejšieho a lepšieho systému. Vznikol Fond európskej pomoci najodkázanejším. Vytvorenie fondu vyžaduje aj vloženie finančných prostriedkov a ja som rada, že sa Parlament, Rada aj Komisia zhodli na tom, aby sme na fond vložili na roky 2014 – 2020 3,8 miliardy eur. Podmienkou je, že 15 % pomoci bude spolufinancovať daný členský štát. Tento fond je fond, o ktorý môžu členské štáty požiadať každý rok. Musia mať ale vytvorené vlastné stratégie pomoci najodkázanejším, na základe ktorých žiadajú Komisiu o fondy.
Je táto pomoc efektívna? Ako bojuje Európa proti chudobe?
Jedným z piatich merateľných cieľov stratégie Európa 2020 je zníženie počtu chudobných a ľudí ohrozených chudobou. Podľa štatistiky je dnes v Európe každý štvrtý človek ohrozený chudobou, čo je takmer 125 miliónov ľudí, z ktorých 50 miliónov trpí vážnym materiálnym nedostatkom. Stratégia 2020 si kladie za cieľ znížiť chudobu z 50 miliónov ľudí na 30 miliónov, preto sa vytvoril aj tento fond. Ten ale nie je jedinou pomocou. Môže sa ešte dopĺňať Európsky sociálny fond, no to už je na každom členskom štáte rozhodnúť sa, ako pomôže ľuďom vymaniť sa z chudoby.
Ako funguje potravinová pomoc na úrovni členského štátu?
Členský štát môže podľa štruktúry chudoby, ktorá sa vyskytuje v krajine určiť, čo bude rozdávať. Rozhodujú medzi tým, či to budú tovary, služby, oblečenie, hygienické balíčky či obuv. Často totiž ľudia dostávali obedy alebo potraviny, no upadali do sociálneho vylúčenia, pretože nemali na oblečenie. Je zodpovednosťou každého členského štátu zmapovať, čo ľudia potrebujú.
Akou cestou sa uberá Slovensko?
Slovensko na to ide podľa mňa veľmi dobre. Požiadali sme o potravinovú pomoc, ktorú nám Komisia schválila na roky 2014 – 2020 vo výške 55 miliónov. Spolu s našim príspevkom to predstavuje 65 miliónov eur. Mali by sme sa vyvarovať nedostatkom, ktoré sa diali v predošlých rokoch. Mali by sme spolupracovať s partnerskými organizáciami, systém by mal byť pružný. Každý členský štát si môže vyberať druh pomoci, ktorú chce poskytovať a tiež neziskové a charitatívne organizácie, prostredníctvom ktorých potom rozdáva. My sme zvolili ten najúčinnejší spôsob, balíčky rozdávajú aj obce, ktoré najlepšie vedia aký druh chudobných v obci žije. Možno sú to viacdetné rodiny, osamelé matky, dôchodcovia či siroty. Som rada, že naša pomoc zahŕňa aj bezdomovcov, čo znamená, že im môžeme pomôcť k ošateniu, k základným hygienickým potrebám alebo k potravinám.
Poslankyňa Žitňanská upozorňovala na to, že proces obstarávania potravín a celý systém rozdávania je pomalý. Čo si o tom myslíte?
Verejné obstarávanie má svoje vlastné procesy a zákony. Myslím, že je lepšie ísť na to pomalšie ale dôslednejšie, aby nám Komisia nevyčítala pochybenie. Zákony verejného obstarávania nepustia. Šlo to síce pomalšie, no pomoc už je na svete, je účinná, prví ľudia už dostávajú balíčky, systém je pružný a ľudia nečakajú v radoch. Myslím, že výsledok je rozhodujúci.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Monika Smolková.
