Galko
Ľubomír Galko. PHOTO: Redakcia / archív ĽG.

Ľubomír Galko: Vyrába a predáva Slovensko zbrane amorálne?

Pred niekoľkými dňami boli medializované informácie o tom, že David Ali Sonboly, ktorý v Mníchove zastrelil deväť ľudí, použil zbraň, kúpenú na Slovensku – Glock 17. Zbraň bola  predtým používaná ako atrapa v divadle. Zakúpil ju na čiernom trhu – na zakázaných webstránkach, na ktoré sa dá vstúpiť len pomocou špeciálneho programu. V minulosti boli podľa tvrdení médií použité zbrane zo Slovenska aj pri teroristickom útoku na redakciu Charlie Hebdo v Paríži. Takisto sa zjavili informácie aj o tom, že nefunkčné zbrane zo Slovenska pašovala talianska mafia, ktorá ich opätovne sfunkčňovala a dávala do obehu. A aj informácie, že naše zbrane končia v Sýrii, či u bojovníkov Islamského štátu.

Okamžite sa začali polemiky, či na Slovensku vôbec zbrane predávať a vyrábať.

Vzmáhanie sa slovenského obranného priemyslu

Je pravdou, že slovenský obranný priemysel sa pomaly vzmáha, viacero firiem rozširuje výrobu, zvyšuje počet zamestnancov a darí sa im čoraz viac uchytiť sa na trhoch iných krajín. Dôvodov je viacero, jedným z nich je napríklad aj to, že naše firmy dokážu veľmi kvalitne a pritom lacno modernizovať starú techniku, vrátane ruskej (o ktorú je v niektorých krajinách stále veľký záujem) a sú tým pádom veľmi konkurencieschopné.

Treba podotknúť, že výroba a predaj zbraní do zahraničia má svoje pravidlá a zbrane a zbraňové systémy nie je možné predávať do zahraničia len tak „halabala“.

Slovenská firma, ktorá vyváža zbrane, musí mať povolenie Ministerstva hospodárstva a povolenie vlády SR. Musí byť vopred známe, komu zbrane predáva a kupujúci musí mať povolenie svojej vlády. Zbrane je možné predať a vyviezť len do krajín, ktoré nie sú na sankčnom zozname EÚ, OSN alebo krajín, voči ktorým je prijaté zbraňové embargo. Toto je však len nutná podmienka. Okrem toho vláda SR prihliada aj na záujmy Slovenska v zahraničnej oblasti, takže sa môže stať, že povolenie na export firme nie je dané, keďže to nie je v súlade so zahraničnou politikou Slovenska. Sme prísnejší ako napríklad Česká republika.

Tvrdím, že zbrane sú komodita ako každá iná. Chápal by som, ak by sa celé spoločenstvo, povedzme všetky krajiny EÚ alebo EHP dohodli naraz, že s predajom zbraní skončia. Ale tak to nie je a ani skoro nebude. A dovtedy akékoľvek apely na ukončenie slovenského „zbrojenia“ pokladám za neopodstatnené. Nevidím najmenší dôvod brať ľuďom prácu, znižovať slovenský export a uvoľňovať trhy, na ktoré čakajú a obsadia ich ďalší, dokonca naše partnerské krajiny.

Zároveň tvrdím, že Slovensko nie je nijako zodpovedné za prípady, ak sa tieto zbrane dostanú z krajiny, kde ich predáme, niekde ďalej, napríklad aj do Sýrie alebo Islamského štátu. Nevieme takýmto zlyhaniam zabrániť a nezabránime im už vonkoncom tým, že zbrane daným krajinám nepredáme, lebo ich kúpia inde. Ak sa naozaj niečo také bude diať a pravidelne, je potrebné to riešiť na medzinárodnej úrovni v spolupráci s našimi partnermi, napríklad zaradením príslušnej krajiny na sankčný zoznam.

Predaj prebytočných zásob 

Slovensko ešte stále (aj keď postupne menej a menej) disponuje armádnymi prebytkami zbraní a munície z čias socializmu. Zároveň v pravidelných cykloch prichádza k prezbrojovaniu Ozbrojených zborov OZ (vojaci, policajti , príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníci). Zakúpia sa im nové zbrane. A časť munície OZ, ktorá sa neminie, lebo ju nie je potrebné použiť (vďakabohu), pravidelne vyprší životnosť a treba ju nahradiť novou. Nie sme v tom jediní, podobne sú na tom viaceré krajiny, prednostne krajiny bývalej Varšavskej zmluvy, ale aj iné.

OZ sa týchto prebytočných zbraní a munície môžu zbavovať v zásade dvoma možnosťami – ich odpredajom alebo likvidáciou. Slovenské rezorty (obrana, vnútro) ich predávajú, likvidujú sa len tie, ktoré sa predať nepodarí.

Predaj prebytočných zbraní a munície má svoje stanovené pravidlá. Do prebytočnosti sú dané na základe rozhodnutia rezortnej komisie a celý predaj (zvyčajne v troch kolách) sa deje pod dozorom Ministerstva hospodárstva. Kúpiť ich môžu len firmy, disponujúce licenciou Ministrestva hospodárstva na obchod s vojenským materiálom. Tie ich potom, opravujú alebo repasujú alebo prerábajú na expanzné a používajú sa ako rekvizity, na zberateľské účely alebo sa exportujú do neembargovaných krajín, pričom postup je popísaný vyššie. Zbrane a munícia, ktoré sa odpredať nepodarí, sú na (nie malé) náklady rezortu likvidované.

Viac..  Peter Pollák: 40% energie spotrebuje vykurovanie budov, toto číslo musíme znížiť

Tvrdím, že systém, aký funguje teraz (prednostne predaj a až na koniec likvidácia), je správny, rezortom sa vráti aspoň časť nákladov a zároveň financií do podvyživených rozpočtov. Opäť nie je dôvod byť pápežskejší ako pápež a pokiaľ sa nepristúpi k širšej medzinárodnej dohode s partnerskými krajinami, treba v predaji pokračovať a sústrediť sa skôr na väčšiu transparentnosť predaja, lepšiu evidenciu, poctivú kontrolu dodržiavania pravidiel a podobne. Koniec – koncov, je zrejmé, že nie legálne a evidované zbrane sú problémom, problémom sú práve tie nelegálne a neevidované.

Malé zamyslenie na záver

Ako člen Výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva disponujem určitými informáciami o slovenských zbraniach a teroristickom útoku v redakcii Charlie Hebdo. Nemôžem napísať podrobnosti, lebo som viazaný mlčanlivosťou a všetko sú to utajované skutočnosti, ale môžem napísať, že sa o slovenských zbraniach a tomto útoku popísalo v médiách už more nezmyslov.

Podobne skepticky preto hodnotím aj informácie v článku v denníku The Guardian, ktoré špekulujú aj o útočných puškách AK 47, samopaloch vz 58, samopaloch vzor 61, samopaloch Uzi v súvislosti s talianskou Cosa Nostra a spájajú to všetko so Slovenskom.

Možno by niekomu aj vyhovovalo, ak by sme „vypratali pole“ – raz sa už také niečo v histórii Slovenska stalo. Ale to už by bola zrejme konšpirácia.

Každopádne – je potrebné si uvedomiť dôležitú vec. Zbrane neslúžia vždy len na to, aby útočník zabil obeť. Práve naopak, častokrát slúžia, aby bola obeť ochránená. Spomeňme si napríklad na zbrane v rukách policajtov, ktorí teroristov nakoniec vždy zneškodnia.

Môžeme mať ideály a humanistické postoje. Dnes však svet nie je jednoduchý a bezpečnosť ľudí je potrebné zaistiť. Ak zlyhá napríklad policajt, ktorý služobnou zbraňou zastrelí svoju ženu alebo predá či posunie svoju zbraň nejakému kriminálnikovi, ktorý s ňou spácha zločin, to neznamená, že prestaneme vyzbrojovať kolegov daného policajta.

Diskusia, či vydávať alebo nevydávať povolenie napríklad na export starších zbraní z prebytočných armádnych zásob do Saudskej Arábie alebo nie, ak je podozrenie, že končia vo vojnou zmietanej Sýrii, je legitímna. Ak nechceme vyvážať zbrane do Saudskej Arábie na základe obáv, kde presne následne končia, podporme priamou formou bilaterálnej pomoci bojovníkov, ktorí reálne bojujú proti Islamskému štátu, napríklad Kurdov na severe Iraku. Tak, ako to robia mnohé spojenecké, ale aj nespojenecké krajiny. To bude reálna pomoc boju proti medzinárodnému terorizmu, ktorej majú súčasní slovenskí vládni predstavitelia plné ústa a nie len pomoc vo verbálnej rovine. Všetky tieto kroky sú politickým rozhodnutím, ku ktorému sa treba jasne postaviť a nie ho odbíjať hláškami typu „My s vojnou v Sýrii nemáme nič spoločné“, aké zaznievajú z úst premiéra Slovenska Roberta Fica.

Zbrane a zbraňové systémy sú a aj budú dôležitou súčasťou bezpečnostného prostredia všetkých krajín, Slovensko nevynímajúc. Vrátane ich výroby, prechovávania, kúpy a aj predaja. Treba k tejto téme pristupovať zodpovedne a s rozvahou a nie unáhlene a na základe nejakých emócií, vyplývajúcich zo smutných udalostí a prípadného mediálneho tlaku.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Ľubomír Galko, exminister obrany a podpredseda strany SaS.

O Ľubomír Galko

Ľubomír Galko - exminister obrany, tímlíder SaS pre vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť, poslanec NR SR.

Odporúčame pozrieť

zbran

Dovoz zbraní do Európy sa za posledných päť rokov takmer zdvojnásobil

Dovoz zbraní do Európy sa za posledných päť rokov takmer zdvojnásobil, k čomu vo významnej …

Consent choices