Ľuboš Blaha
Ľuboš Blaha. PHOTO: archív ĽB.

Ľuboš Blaha: Dubčekov odkaz pre úniu – Európa s ľudskou tvárou

Začiatkom júla sa v Národnej rade Slovenskej republiky konalo jedno z prvých veľkých parlamentných podujatí, ktoré parlament organizuje v rámci slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Išlo o summit eurovýborov, ktorý je v Európe známy pod skratkou COSAC.

Buď bude Európa sociálna, alebo – nebude

Ako hostiteľ podujatia som za hlavnú tému takzvaného predsedníckeho COSACu určil sociálnu Európu a pozval som prominentných rečníkov – českého sociológa a europoslanca za sociálnodemokratickú ČSSD Jana Kellera, luxemburského predsedu parlamentu zo socialistickej strany Marsa di Bartolomea a belgickú eurokomisárku pre zamestnanosť a sociálnu politiku, kresťanskú demokratku Marianne Thyssenovú. Všetci traja predniesli mimoriadne inšpiratívne prejavy, ktoré rozprúdili výbornú diskusiu medzi predsedami eurovýborov spomedzi všetkých národných parlamentov EÚ.

Najväčšiu odozvu mala azda prednáška profesora Kellera, ktorý upozornil na kontroverzné daňové „optimalizácie“ zo strany nadnárodných korporácií, ktoré vedú k úpadku sociálnych štátov v Európe. Globálna mobilita kapitálu sťažuje národným štátom financovanie sociálnej politiky a Európska únia tento zničujúci proces skôr akceleruje namiesto toho, aby európsky sociálny model chránila. Predseda luxemburského parlamentu Bartolomeo v tejto súvislosti zdôraznil, že pokiaľ Európa nebude sociálna, tak môžeme na celý projekt zjednotenej Európy zabudnúť.

Smernica o vysielaných pracovníkov – rozčesnutá Európa

Kontroverzie vyvolala najmä eurokomisárka Thyssenová, ktorá v Bratislave prvýkrát prezentovala názor komisie na tzv. žltú kartu, ktorú vystavili stredoeurópske a východoeurópske parlamenty návrhu komisie o vysielaní pracovníkov, ktorí má zabrániť sociálnemu dumpingu zo strany východoeurópskych firiem, pôsobiacich v západnej Európe. Napriek výhradám strednej a východnej Európy komisia trvá na svojom návrhu, ktorého hlavný motív je zabezpečiť, aby za rovnakú prácu dostávali zamestnanci rovnakú mzdu všade v Európe.

Ide prirodzene o progresívny a férový princíp, ktorý môže viesť k sociálnejšej Európe a k zastaveniu globálnych pretekov ku dnu a aj preto som ako predseda eurovýboru ako jediný v slovenskom výbore nehlasoval za výhradu subsidiarity, ktorú stredná a východná Európa voči návrhu komisie vzniesla. Napokon, je vrcholne nemorálne, aby si východoeurópske firmy napchávali vačky tým, že našim robotníkom nevyplácajú také mzdy, na aké by mali nárok podľa západoeurópskych štandardov.

Pokrytectvo bohatších krajín

Námietky Východoeurópanov však nemožno len-tak zhodiť zo stola. Problém je v tom, že princíp „rovnaká mzda za rovnakú prácu“ plánuje komisia garantovať iba v prípade vysielaných pracovníkov, ktorí budú musieť byť podľa návrhu komisie platení v západných krajinách rovnako, ako žiadajú kolektívne zmluvy pre západných robotníkov. V prípade mzdovej politiky západných firiem, ktoré vyplácajú v strednej a východnej Európe vo svojich fabrikách troj- až štvornásobne nižšie mzdy našim zamestnancom, už princíp rovnaká mzda za rovnakú prácu už samozrejme neplatí. Na toto pokrytectvo rozhodne treba upozorňovať.

Polovičatosť návrhu komisie totiž vedie k tomu, že Východoeurópania sa cítia poškodení a návrh komisie vnímajú iba ako ochranársku bariéru proti konkurencii z chudobnejších krajín, ktoré v konečnom dôsledku poškodí zasa len tých najchudobnejších. Aj preto sa o návrhu komisie strhla kritická polemika a v Bratislave zástupcovia strednej a východnej Európy opakovali svoje výhrady.

Ako vrátiť Európe dubčekovskú ľudskú tvár?

Komisia bude musieť hľadať podporu pre svoj návrhu aj na ministerských radách, čo určite nebude jednoduché. Návrh komisie totiž môže ohroziť pracovné miesta pre stovky tisíc ľudí v strednej a východnej Európe. Komisia je však medzi dvoma mlynskými kameňmi. Ak by spomínaný problém „dumpingu“ neriešila, naopak môže narastať nespokojnosť medzi zamestnancami v západnej Európe, ktorým lacnejší Východoeurópania „dumpingovými“ mzdami berú prácu. To takisto ohrozuje projekt spoločnej Európy. Komisia teda drží v rukách horúci zemiak a kým sa tento problém nevyrieši, akékoľvek vzletnejšie úvahy o sociálnej Európe zatiaľ zrejme ostanú v podobe verbálnych cvičení. To je však voda na mlyn euroskeptikom a populistom.

Viac..  Robert Hajšel: Do roku 2040 budú musieť domy vykurovať kotlami, ktoré nie sú poháňané fosílnymi palivami

Práve spojitosť medzi neoliberálnym charakterom EÚ a nárastom euroskepsy, ktorej vyvrcholením bolo britské referendum o vystúpení z únie, bola kľúčovou súvislosťou, ku ktorej sa bratislavský COSAC neustále vracal. V celej Európe sa zdvíha vlna euroskepsy a sú to najmä chudobní a zraniteľní ľudia, ktorí prestávajú dôverovať únii, ktorá sa im čoraz viac javí ako projekt vyhovujúci iba úspešným, mobilným, vzdelaným a bohatým ľuďom a podnikateľom. Európa stratila ľudskú tvár, rezignovala na silnejší sociálny rozmer a uzavrela sa do technokratickej bubliny, ktorá na bežných ľudí pôsobí asi tak atraktívne ako repelent na komáre. Vo svojom príhovore som preto zdôraznil odkaz Alexandra Dubčeka, ktorý kedysi hovoril o socializme s ľudskou tvárou. Dnes je to Európa, ktorá potrebuje získať ľudskú tvár, inak nemôže prežiť.

Bratislavský COSAC – vykročili sme správnou nohou

Na bratislavskom COSACu priority slovenského predsedníctva tradične predstavil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a do diskusie sa obšírnejšie zapojili aj britskí poslanci, ktorým som ako predsedajúci umožnil dlhšie príspevky k brexitu. Celková atmosféra po britskom referende medzi národnými poslancami je skôr zmierlivá a prevažovali hlasy, ktoré odmietali akýkoľvek trestajúci prístup voči Británii. Naopak, zazneli hlasy, podľa ktorých Európa konečne môže rozvinúť svoj sociálny rozmer, ktorý dlhé roky blokovala práve liberálna Británia so svojou anglosaskou tradíciou voľného trhu a finančných záujmov City of London. Hlavný motív COSACu sa potvrdil aj v debate o brexite: Európa musí byť sociálnejšia, inak – nebude.

Bratislavský predsednícky COSAC bol účastníkmi veľmi dobre hodnotený a jednoznačne možno potvrdiť, že prvá parlamentná konferencia v rámci slovenského predsedníctva skončila úspechom. Nasledovať budú konferencie o bezpečnosti v septembri, ktorú organizuje zahraničný a brannobezpečnostný výbor NR SR, potom v októbri konferencia o fiškálnej politike, ktorú organizuje finančný výbor NR SR a vyvrcholením bude plenárny COSAC v novembri, ktorý patrí k najväčším podujatiam celého nášho predsedníctva, a ktorý bude opätovne organizovať európsky výbor NR SR. Ako hlavné témy novembrového COSACu som určil transatlantické obchodné a investičné dohody TTIP a CETA, kde sa očakáva vlna kritiky, ale aj migráciu či energetická úniu. Po júlovom úspešnom COSACU o sociálnej Európe možno povedať len toľko, že sme vykročili tou správnou nohou. Ľavou…

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Ľuboš Blaha, predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti.

O Ľuboš Blaha

Poslanec NR SR /SMER-SD/. Predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti.

Odporúčame pozrieť

Európska komisia hodnotila aj Slovensko. Je to pomerne smutné čítanie, reaguje Jozef Mihál. VIDEO

Na bezplatný odber spravodajstva z EÚ do vášho emailu sa môžete prihlásiť tu: PRIHLÁSENIE. Zdieľaj …

Consent choices