EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Vladimír Maňka: Chceme v Európe zlacniť cenu tovarov a vytvoriť stovky tisíc nových pracovných miest?
vladimír maňka 2
Vladimír Maňka. PHOTO: © European Union- EP.

Vladimír Maňka: Chceme v Európe zlacniť cenu tovarov a vytvoriť stovky tisíc nových pracovných miest?

Internet denne používa približne 315 miliónov Európanov. Čítajú správy, pozerajú filmy, nakupujú, sú na sociálnych sieťach,…

V EÚ máme 28 rôznych digitálnych trhov s 28 rozdielnymi pravidlami. To odrádza podniky od cezhraničného obchodovania a bráni spotrebiteľom využiť najvýhodnejšie ponuky v rámci EÚ.

Dnes preto iba 7 % malých a stredných podnikov v EÚ predáva cezhranične.

Len 18 % spotrebiteľov, ktorí v roku 2014 používali internet na súkromné účely, nakupovalo online z inej krajiny EÚ, kým na domácom trhu ich nakupovalo 55 %. Spotrebitelia nemajú istotu pri cezhraničných nákupoch online. Veria, že sú lepšie chránení pri nakupovaní online vo svojej vlastnej krajine, ktoré sa realizuje podľa im známeho vnútroštátneho práva. Viac ako 122 tisíc podnikov by v tejto oblasti začalo podnikať, ak odstránime túto prekážku.

Problémom sú dnes aj príliš vysoké náklady na doručenie objednaných tovarov. Cezhraničné doručovanie zásielok, účtované vnútroštátnymi prevádzkovateľmi poštových služieb, je dvakrát až päťkrát vyššie než domáce.

Spotrebitelia môžu celkovo každý rok ušetriť 11,7 mld. EUR, ak si pri nákupe prostredníctvom internetu budú môcť vybrať z kompletnej ponuky online tovarov a služieb v rámci EÚ.

Až 57 % spoločností uviedlo, že ak by sa vo všetkých členských štátoch EÚ používali rovnaké pravidlá elektronického obchodu, začali by online predaj do iných členských štátov EÚ alebo by svoj online predaj zvýšili. Ak odstránime prekážky v rozdrobenom trhu v rámci Európy, automaticky rozšírime trhy, podporíme lepšie služby za nižšie ceny, vytvoríme nové zdroje zamestnanosti a prispejeme k európskemu HDP ďalšími 415 mld. EUR.

Bez spolupráce v EÚ to nepôjde.

Čo sa nám už podarilo?

V EÚ dnes máme:

  • jednotné európske číslo tiesňového volania 112,
  • linku na oznamovanie nezvestných detí 116000,
  • linku pomoci deťom 116111,
  • linku dôvery (emocionálnej podpory) 116123,
  • právo na zmenu prevádzkovateľa služieb pevnej alebo mobilnej siete v priebehu jedného pracovného dňa, pričom je možné ponechať si svoje pôvodné telefónne číslo, t. j. prenosnosť čísla,
  • nižšie ceny v oblasti elektronických komunikácií poplatkov za roaming, ktoré od roku 2007 neustále znižujeme a v júni 2017 by sa mali úplne zrušiť,
  • máme doménu najvyššej úrovne EÚ,
  • ochranu súkromia a ochranu údajov,
  • platformu na riešenie sporov online medzi spotrebiteľmi a internetovými obchodníkmi,
  • Európsky parlament prijal nariadenie, ktorým sa technológia eCall stane povinnou výbavou vo všetkých automobiloch vyrobených od apríla 2018 (automatické privolanie záchrannej služby pri automobilových haváriách),
  • Európsky parlament tento rok prijal správu s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu. V nej kladieme dôraz na zamedzenie neopodstatneného geografického blokovania, potrebu trvalej ochrany spotrebiteľa pri nakupovaní online a offline, zlepšenie cezhraničných služieb doručovania zásielok, odstránenie prekážok digitálnych inovácií a súdržnosť režimov ochrany súkromia a údajov.

Čo ešte potrebujeme vyriešiť?

1, Investovanie do jednotného digitálneho trhu

Dnes 45 % domácností v EÚ nemá prístup k rýchlemu internetu. Je preto potrebné prijať ďalšie opatrenia na zabezpečenie vysokorýchlostného prístupu k širokopásmovému pripojeniu. Nemáme primeranú digitálnu infraštruktúru najmä vo vidieckych oblastiach. Kľúčovým cieľom stratégie jednotného digitálneho trhu je vytvoriť priaznivé investičné prostredie pre digitálne siete, výskum a inovačné podniky. Treba zmobilizovať súkromné investície a vytvárať dôveru investorov.

Očakávame, že európske štrukturálne a investičné fondy v tejto oblasti podporia programy za približne 21,4 mld. EUR.

Pomocou eurofondov, aj Európskeho fondu pre strategické investície pokryjeme najviac nedostupné oblasti a dosiahneme ciele verejného záujmu (ako vysokokapacitné pripojenia pre školy a univerzity/výskumné centrá).

Digitálna agenda pre Európu stanovuje v oblasti širokopásmového pripojenia do roku 2020 tieto ciele:

  • 100 % prístup občanov EÚ k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou min. 30 Mbps,
  • 50 % európskych domácností by malo mať pripojenie s rýchlosťou vyššou ako 100 Mbps.

Cieľom Digitálnej agendy pre Európu je oživiť európske hospodárstvo a pomôcť občanom aj podnikom EÚ, aby mali z digitálnych technológií čo najväčší prospech.

Nevyhnutnou súčasťou budovania dôvery spotrebiteľov v cezhraničný online predaj sú cenovo dostupné a vysokokvalitné služby cezhraničného doručovania zásielok, ktoré v súčasnosti neexistujú.

Komisia preto zavedie doplnkové opatrenia na zlepšenie transparentnosti cien pre európske zásielkové služby, vrátanie cien malých zásielok a zlepší regulačný dohľad na trhoch s cezhraničným doručovaním zásielok.

Musíme zabezpečiť digitálnu gramotnosť a zručnosti pre všetkých občanov a spotrebiteľov, kybernetickú bezpečnosť s cieľom zaistiť spoľahlivú ochranu súkromia a ďalších občianskych slobôd v digitálnom prostredí. Európsky parlament podporuje „neutralitu siete“ a „slobody siete“ pre európskych občanov, ako aj opatrenia týkajúce sa prístupu alebo používania služieb a aplikácií prostredníctvom telekomunikačných sietí na základe rešpektovania základných práv a slobôd občanov.  Tieto opatrenia musia tiež zabezpečiť, aby poskytovatelia internetových služieb neznemožňovali používateľom prístup k obsahu a aplikáciám a aby mohli využívať služby podľa vlastného výberu.

Jednotný digitálny trh pomôže vytvoriť príležitosti pre nové začínajúce firmy a umožní existujúcim podnikom rásť a využívať rozsah trhu s viac ako 500 miliónmi ľudí.

2, Zabránenie neopodstatnenému geografickému blokovaniu (geo-blocking)

Online predajcovia používajú geografické blokovanie z komerčných dôvodov.  Znemožňujú prístup na webové sídla zriadené v iných členských štátoch. Niekedy síce majú spotrebitelia prístup na webové sídlo, ale nemôžu si na ňom kúpiť výrobky alebo služby. Spotrebiteľ môže byť takisto presmerovaný na miestne webové sídlo tej istej spoločnosti s odlišnými cenami alebo inými výrobkami či službami. Nemôže tak využívať výhody jednotného trhu – lepší výber a nižšie ceny.

Viac..  Francesco Fresi: Európa sa musí zlepšiť a rozhodnúť o vlastnom osude

3, Lepší prístup k digitálnemu obsahu – moderný, európskejší rámec autorských práv

Až 45 % spoločností, ktoré zvažujú online predaj digitálnych služieb jednotlivcom, uviedlo, že

obmedzenia z dôvodu autorských práv im bránia pri predaji do zahraničia.

Menej ako 4 % všetkých videí na požiadanie v EÚ sú dostupné cezhranične.

Komisia posúdi potrebu väčšej právnej istoty s cieľom umožniť výskumným pracovníkom a vzdelávacím inštitúciám vo väčšej miere využívať materiál chránený autorským právom vrátane cezhraničného použitia, aby mohli využívať potenciál týchto technológií.

4, Zníženie záťaže a odstránenie prekážok týkajúcich sa DPH pri predaji cez hranice

Od 1.1.2015 sa DPH zo všetkých telekomunikačných, vysielacích a elektronických službách vyrubuje tam, kde je usadený zákazník a nie na mieste, kde je usadený poskytovateľ.

Potrebujeme znížiť náklady a administratívnu záťaž. Systém sa rozšíri na hmotné tovary objednané online v rámci EÚ, ako aj mimo nej. Namiesto toho, aby podniky museli podávať priznanie k dani a platiť DPH každému jednotlivému členskému štátu, v ktorom majú pobyt ich zákazníci, tieto podniky budú môcť podať jediné priznanie. Platbu uskutočnia v ich vlastnom členskom štáte.

Podniky EÚ čelia závažným narušeniam kvôli tovaru oslobodenému od DPH dodaného podnikmi

z krajín mimo EÚ. V dôsledku týchto deformácií strácajú podniky EÚ obchod až do výšky 4,5 mld. EUR ročne.

5, Priame dane

Zisky aj v rámci digitálneho hospodárstva budú zdanené tam, kde sa tvorí hodnota.

6, Boj proti nezákonnému obsahu na internete

7, Posilňovanie dôvery a bezpečnosti spracovávaní osobných údajov v oblasti digitálnych služieb a pri spracovávaní osobných údajov

Rastie počet trestných činov (napríklad zachytávanie údajov, online platobné podvody, krádež totožnosti, krádeže obchodných tajomstiev).  Vedie to k významným hospodárskym stratám. Trestné činy podkopávajú dôveru občanov v online činnosti.

– Len 22 % Európanov plne dôveruje spoločnostiam, ako sú vyhľadávače, sociálne siete a            e-mailové služby.

– 72 % používateľov internetu znepokojuje skutočnosť, že sa od nich vyžaduje poskytnutie príliš

veľkého množstva osobných údajov online.

8, Maximalizácia rastového potenciálu digitálneho hospodárstva

Ak si chce EÚ udržať svoju konkurencieschopnosť, zachovať silnú priemyselnú základňu a riadiť prechod na inteligentné hospodárstvo priemyslu a služieb, bude potrebná digitalizácia vo všetkých odvetviach.

Až 75 % pridanej hodnoty vytvorenej digitálnym hospodárstvom pochádza skôr z tradičných priemyselných odvetví.  Najslabším prvkom je však integrácia digitálnych technológií podnikmi. Len 1,7 % podnikov EÚ v plnej miere využíva vyspelé digitálne technológie a 41 % ich nepoužíva vôbec.

9, Budovanie dátového hospodárstva

Sektor Big Data rastie ročne o 40 %. To je sedemnásobne rýchlejšie ako trh informačných technológií.

Rozdrobený trh neposkytuje dostatočný rozsah pre cloud computing, Big Data, vedu založenú na údajoch a internet vecí (Internet of Things), aby dosiahli svoj plný potenciál v Európe.

Obmedzenia, napríklad tie, ktoré sa týkajú umiestnenia údajov (t. j. požiadavky členských štátov na uchovávanie údajov v rámci ich územia), nútia poskytovateľov služieb budovať drahé miestne infraštruktúry (dátové strediská) v každom regióne alebo krajine.

Podniky a spotrebitelia stále nepociťujú dostatočnú istotu, aby akceptovali cezhraničné služby cloudu na uchovávanie alebo spracovávanie údajov, kvôli obavám týkajúcim sa bezpečnosti, dodržiavania základných práv a ochrany osobných údajov vo všeobecnosti.

10, Inkluzívna elektronická spoločnosť

Dopyt po pracovníkoch s digitálnymi zručnosťami stúpa približne tempom 4 % za rok. Ak nepodnikneme rozhodné kroky, nedostatok odborníkov v oblasti informačných a komunikačných technológií v EÚ dosiahne počet 825 000 neobsadených voľných pracovných miest do roku 2020.

Potrebujeme zvýšiť úrovne digitálnych zručností v radoch zamestnancov vo všetkých odvetviach hospodárstva a v radoch uchádzačov o zamestnanie s cieľom zlepšiť ich zamestnateľnosť.

Komisia bude riešiť digitálne zručnosti a znalosti ako kľúčový prvok svojich budúcich iniciatív zameraných na zručnosti a odbornú prípravu.

11, Elektronická verejná správa (e-government)

Dnes orgány verejnej správy opakovane použijú informácie o občanovi alebo spoločnosti, ktoré už majú k dispozícii len v 48 % prípadov. Cieľom je, aby tieto údaje stačilo poskytnúť len raz a aby neustále úrady nepýtali tieto údaje od občanov. Prinesie to ročné čisté úspory na úrovni EÚ vo výške približne 5 mld. eur.

Verejné obstarávanie predstavuje približne 19 % HDP EÚ. Celoeurópske elektronické verejné obstarávanie prinesie úspory vo výške 50 mld. EUR ročne. Prechod na plne elektronické verejné obstarávanie očakávame do októbra 2018.

12, Medzinárodný rozmer

Rozsah, ktorý poskytne dokončený jednotný digitálny trh, pomôže spoločnostiam rásť nad rámec vnútorného trhu EÚ a z EÚ spraví ešte atraktívnejšie miesto pre svetové spoločnosti.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil europoslanec Vladimír Maňka.

O dac

Odporúčame pozrieť

Manka

Vladimír Maňka: Dali by ste Marianovi Kotlebovi do spravovania váš osobný majetok?

V banskobystrickom kraji Marian Kotleba pred štyrmi rokmi sľuboval, že vyrieši všetky problémy, ktoré ľudia …

  • Dušan Janiga

    Pán EPoslanec Maňka – a čo tak ZAČAŤ s osobným príkladom tam, kde je to politicky akútne aj aktuálne a spoločne s Kotlebom ukážte sebe svetu, že sta OBAJA SLOVÁCI a na Slovensku na JEDNEJ BBSKLODI a nie ako na ponorke – jeden hore a druhý dolu ” a kyslík” sa vám pomaly ale isto OBOM míňa ??? ČO VY NATO a čo s ním ??? práci česť 24816904

  • Miroslav Jurčo

    Dobrý deň prajem,
    jednotný digitálny trh – to znamená obchodovanie v rámci EÚ. Bolo vymenované čo všetko by to prinieslo podnikateľským subjektom a spotrebiteľom. Jeden spoločný priestor už máme – Colnú úniu. Ak nevieme zabrániť, alebo nechceme zabrániť, prieniku tovaru importovaného z tretích krajín, tak digitálny trh nemá konkurenčnú silu v tvorbe nižšej ceny predávaného tovaru. Podľa analýzy ktorú som vyhotovil na základe osobitných správ Európskeho dvora audítorov – ročne prichádzajú rozpočty EÚ o viac ako 499 miliárd euro. V šedej ekonomike sa vytvárajú ceny ktoré ani digitálny trh nemôže poraziť.
    Už od roku 2014 upozorňujem na túto situácie všetky kompetentné orgány. Orgány ktoré sú zodpovedné za súčasný stav sa bránia čo len kontaktu s niečim čo mali dávno doriešiť. Dnes už sa nejedná o zlyhanie jednotlivca, ide o zámerne vybudovanú systémovú chybu na ktorú sa daňoví poplatníci poskladáme.
    Podrobnosti: https://miroslavjurco.blogspot.sk/