EuropskeNoviny.sk
Pôsobnosť Európskeho parlamentu sa neobmedzuje len na prijímanie legislatívy. V niektorých prípadoch môže totiž zohrávať úlohu vyšetrovateľa. Na tieto účely vytvára dočasné vyšetrovacie alebo osobitné výbory, ktorých členovia preverujú rozličné škandály alebo poručenia európskeho práva. Nedávno tak uzreli svetlo svete výbory pre daňové dohody, Panama Papers a Dieselgate. Prečítajte si, ako fungujú a aký je medzi nimi rozdiel.
Vyšetrovacie výbory
Maastrichtská zmluva z roku 1992 prisudzuje Európskemu parlamentu právo vyšetrovať údajné porušenia európskeho práva alebo nesprávny úradný postup zo strany inštitúcií alebo členských štátov EÚ. (Čl. 226 Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Na tieto účely môže zriaďovať dočasné vyšetrovacie výbory, ktoré môžu vypočúvať svedkov alebo vyžadovať potrebné dokumenty. Dotknuté členské štáty alebo inštitúcie sa však môžu rozhodnúť, koho do Parlamentu pošlú a spoluprácu môžu odmietnuť z dôvodu tajomstva alebo bezpečnosti.
V súčasnosti v Parlamente existujú dva vyšetrovacie výbory – skúmajú škandál s automobilovými emisiami a kauzu Panama Papers. Od čias prijatia Maastrichtskej zmluvy boli zriadené tri ďalšie vyšetrovacie výbory, jedným z nich bol výbor pre chorobu šialených kráv, ktorý vznikol v roku 1996 a v roku 1997 odovzdal svoju správu. Predtým existovalo desať vyšetrovacích výborov, tie však podliehali predchádzajúcim pravidlám.
Silnejšia politická kontrola
Zmluva o fungovaní EÚ stanovuje, že Parlament môže prijať podrobné ustanovenia o fungovaní vyšetrovacích výborov, no keďže sa týkajú aj ďalších európskych inštitúcií alebo členských štátov, akákoľvek nová právna úprava si vyžaduje súhlas Rady a Komisie. Na konci minulého volebného obdobia (apríl 2014) Parlament prijal nariadenie, vďaka ktorému by mal právo predvolať zainteresované osoby a vyžadovať sankcie, ak sa bez udania dôvodu nezúčastnia pojednávania výboru. Rada a Komisia však mali tomu svoje výhrady a preto sa teraz Parlament snaží o dosiahnutie kompromisu.
Osobitné výbory
Ak chce Parlament preskúmať oblasti, ktoré sú nad rámec pôsobnosti vyšetrovacích výborov, napríklad ak ide o všeobecnejšie otázky, otázky týkajúce sa tretích krajín, alebo keď nie je v hre porušenie európskeho práva, môže zriadiť tzv. osobitné výbory. Tie nemajú žiadne formálne vyšetrovacie právomoci a pri svojej činnosti sa spoliehajú len na ochotu zainteresovaných krajín alebo jednotlivcov. Vo väčšine prípadov navrhujú nové legislatívne opatrenia.
Doteraz bolo v Parlamente zriadených 16 dočasných osobitných výborov. Zameriavali sa napríklad na americkú CIA a vydávanie podozrivých z terorizmu (2006), klimatické zmeny (2007), hospodársku a finančnú krízu (2009) alebo organizovaný zločin, korupciu a pranie špinavých peňazí. V súčasnosti v Parlamente existuje vyšetrovací výbor pre daňové rozhodnutia.
