EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DEPONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Ľubomír Galko: Do migračnej krízy treba nasadiť NATO, veď na čo ho máme?
Galko
Ľubomír Galko. PHOTO: Redakcia / archív ĽG.

Ľubomír Galko: Do migračnej krízy treba nasadiť NATO, veď na čo ho máme?

Spoločná európska armáda tu (možno) niekedy  bude. Ale migranti, migračná kríza a akútna potreba chrániť spoločné hranice EÚ sú tu dnes. Môžeme využiť len to, čo je reálne.

Opätovné úvahy o spoločnej armáde EÚ

Ochrana vonkajších hraníc EÚ a stabilizácia štátov, odkiaľ mieria do Európy migranti, sú podľa českého premiéra Bohuslava Sobotku priority českej zahraničnej politiky. , V tejto súvislosti povedal : „Dlhodobo sa nezaobídeme bez spoločnej európskej armády“, pričom vyjadril očakávanie, že príde k pokroku už na jeseň na najbližších rokovaniach Rady EÚ. Tieto slová predniesol na júlovom stretnutí s českými veľvyslancami. Český premiér sa k tejto téme vrátil minulý týždeň, keď navrhol, aby sa Európska únia na svojom neformálnom septembrovom summite v Bratislave venovala otázke spoločnej európskej armády. Sobotka k tomu vyzval na tlačovej konferencii pred piatkovým zasadnutím premiérov krajín Visegrádskej štvorky za účasti nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.

K tejto iniciatíve sa pripojil aj maďarský predseda vlády Viktor Orbán. „Prioritne by sme sa mali venovať problému bezpečnosti, mali by sme začať s budovaním spoločnej európskej armády,“ povedal Orbán na tejto tlačovej konferencii vo Varšave.

Slovenský premiér Robert Fico si, ako obyčajne, nechal zadné dvierka, keď povedal, že únia by mala pri hľadaní svojej budúcnosti zvážiť aj dôraz na svoje silové postavenie. A poľský premiér sa téme spoločnej armády EÚ vyhol.

Angela Merkelová vyhlásila, že hoci bratislavský summit nebude ten, na ktorom budú prijaté rozhodnutia (jedná sa o neformálny summit EÚ), položí toto stretnutie základy pre ďalšie rozhodovanie. „V Bratislave sa musíme zamerať na to, čo máme spoločné,“ povedala. Ako o témach rokovania sa zmienila o bezpečnosti, migrácii aj humanitárnej zodpovednosti.

Tak ako ich ochránime?

Myšlienka spoločnej armády nie je nová idea. Podobných iniciatív bolo za posledných 50-60 rokov viacero. Naposledy túto tému otvoril v marci tohto roku predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a podporila ho aj nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová. Tá však správne podotkla, že to zrejme nie je otázka blízkej budúcnosti. Viac som vtedy písal o tom v tomto komentári : https://europskenoviny.sk/2015/03/19/lubomir-galko-spolocna-armada-eu-realna-moznost-alebo-nie/

Avšak akékoľvek nádeje, že by tento projekt, okolo ktorého okrem istého základu, ktorý poskytujú sily rýchlej reakcie vo forme zatiaľ nevyužitých bojových skupín, nie sú zatiaľ ani len načrtnuté žiadne ďalšie kontúry, pomohol v súčasnosti pri riešení migračnej krízy, sú falošné. Nehovoriac o doslova zdevastovaných rozpočtoch európskych krajín. Dve percentá HDP na obranu ako základný záväzok NATO–plnia len štyri krajiny, pričom jedna z nich, Británia, z EÚ odchádza.

Viac..  Britská kráľovná podpísala zákon o brexite

Navyše z toho, ako takmer najviac devastovali a škrtali obranný rozpočet práve Česká republika, Slovensko a Maďarsko sa dá celkom dobre odhadnúť, ako by k budovaniu spoločnej armády EÚ, čo je nákladný projekt, tieto krajiny pristupovali. Preto je na mieste otázka, prečo práve premiéri krajín, ktoré dávali na obranu tak málo peňazí, vyťahujú teraz túto myšlienku. Čo je ich cieľom? Snaha napraviť si „deštruktívnu povesť“, ktorú si v minulosti (obzvlášť Orbán) vybudovali ich terajším akože konštruktívnym postojom pri riešení európskych bezpečnostných problémov? Lenže konštruktívny postoj musí byť aj reálny a realizovateľný.

Iste, spoločná európska armáda tu (možno) niekedy bude, čo je podľa mňa vážna strategická otázka pri formovaní európskej civilizácie. Ale migranti, migračná kríza a akútna potreba chrániť spoločné hranice EÚ sú tu dnes. Môžeme využiť len to, čo je reálne.

A reálne je, pokiaľ sa ukáže, že niektorá krajina naozaj nebude vedieť ochrániť svoje hranice a zároveň spoločné hranice EÚ, využiť Severoatlantickú alianciu. NATO má všetky predpoklady aktívnejšie vstúpiť do ochrany spoločných hraníc EÚ, než len patrolovaním a monitorovaním bez možnosti zasiahnuť, ako je tomu dnes. Iste, schválenie ochrany hraníc EÚ ako operácie NATO je vážne politické rozhodnutie, ktoré do problému migračnej krízy v Európe „vtiahne“ aj neeurópske krajiny NATO, predovšetkým USA, ktoré sa tomu snažia vyhnúť.

Lenže migračná kríza v EÚ, a to si treba otvorene povedať, dávno prestala byť problémom „len“ európskych krajín, resp. problémom „len“ európskych krajín nikdy nebola. Otázka možnosti požiadať o aktívnu pomoc NATO pri riešení tejto krízy a ochrane spoločných hraníc EÚ je v týchto časoch legitímnou otázkou. Veď ju možno položiť aj tak, na čo máme NATO, na čo máme zvyšovať vojenské výdavky, keď najsilnejšia armáda sveta nedokáže našu bezpečnosť ochrániť.

Preto je správne smerovať pozornosť všetkých členských krajín NATO predovšetkým na plnenie záväzkov voči Severoatlantickej aliancii.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Ľubomír Galko, exminister obrany, podpredseda SaS, tímlíder SaS pre vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť.

O Ľubomír Galko

Ľubomír Galko
Ľubomír Galko - exminister obrany, tímlíder SaS pre vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť, poslanec NR SR.

Odporúčame pozrieť

Stefanec

Ivan Štefanec: Geoblokovanie bude od budúceho roka minulosťou

Podľa slovenského europoslanca Ivana Štefanca (KDH, EĽS) je Európska únia bližšie k úplnému odstráneniu geoblokovania obsahu …