EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DEŠTATISTIKY EUROPOSLANCOVPONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / POLITIKA / Minister Lajčák: Východné partnerstvo Únie je stále témou dňa

Minister Lajčák: Východné partnerstvo Únie je stále témou dňa

ALPBACH/BUDAPEŠŤ/BRATISLAVA / Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák mal aj v pondelok 29. augusta na výročie SNP nabitý program. Absolvoval európske fórum v rakúskom Alpbachu a poobede sa presunul do maďarskej Budapešti, kde sa zúčastnil spolu so svojimi kolegami summitu Vyšehradskej štvorky.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák sa v pondelok doobeda zúčastnil každoročného európskeho fóra v rakúskom Alpbachu. Vystúpil na paneli s názvom „Zwischen zwei Stühlen: Osteuropäische Staaten und Ihre Beziehungen zu EU und Russland“ („Medzi dvoma stoličkami: Východoeurópske štáty a ich vzťahy k EU a Rusku“).

Panel, na ktorom vystúpil aj slovenský minister zahraničných vecí, prízvukoval najmä postavenie východných štátov v Európe. Nezameriaval sa ale len na geografickú polohu, no i ekonomické či bezpečnostné aspekty. Moderátor Jan Techau, riaditeľ Carnegie Europe v Bruseli, sa tiež pýtal na to, či sa štáty ako Ukrajina či Bielorusko necítia byť zaseknuté kdesi v strede alebo eventuálne akousi „hracou loptičkou“ medzi veľkými hráčmi.

Minister Lajčák podčiarkol viacero faktov. Spomenul mimo iného postoj Európskej únie k Rusku a opačne, neflexibilnosť Únie reagovať na zmeny, no neopomenul ani situáciu na Ukrajine. Prízvukoval tiež, že krajiny sa častokrát zameriavajú na svoje vnútorné problémy a tie vonkajšie idú do úzadia.

„Politika východného partnerstva Európskej únie je zameraná na rozšírenie stability, predvídateľnosti a prosperity v našom susedstve a nie je namierená proti nikomu,“ zdôraznil.

Zavše pripomenul, že Slovensko je predsedajúcou krajinou v Rade Európskej únie, a preto téma východného partnerstva je zaradená medzi predsednícke priority. „Pre nás je východné partnerstvo dôležité. Jeho členov preto prizývame na neformálne predsednícke podujatia v Bratislave, čím im vysielame signál, že nám na nich záleží,“ dodal.

Európska únia

Na druhej strane ale minister vyzdvihol projekt Európskej únie. Označil ho za úspešný, ktorý „sa má kam posúvať“, ale potrebuje sa aj oprieť o politické pozadie a stabilitu. Priznal, že v súčasnosti nie je možné zameriavať sa na každý problém individuálne, ale treba riešiť všetky problémy súčasne, preto by aj západné európske partnerstvo malo byť nielen technické, ale aj politické.

Minister tiež apeloval na lídrov a predstaviteľov jednotlivých štátov, od ktorých majú prísť jednotlivé rozhodnutia, na základe ktorých bude aj Európska únia napredovať.

Európe chýba guráž. Všetky problémy treba riešiť paralelne a hoci kapacity na to sú, podľa ministra chýba odvaha. V 27 štátoch Európskej únie nie je jednota, aby zaujali rovnaký postoj k Rusku. Mnoho krajín všetko podmieňuje ako „buď, alebo“, čo podľa ministra nie je najšťastnejšie riešenie. Podstatné podľa šéfa rezortu diplomacie je hľadanie cesty, ako komunikovať s obyvateľstvom. Ako im poskytnúť chýbajúce informácie a viac ich oboznámiť s tým, na čom a ako Európska únia momentálne pracuje. Cieľom je dosiahnuť „more united Europe“ („jednotnejšiu Európu“). Rusko podľa Lajčáka „a je jedno, či sa nám to páči alebo nie, je realita, ktorú nemôžeme ignorovať“. Cestou je určite dialóg.

„Najväčšia úloha pre Európsku úniu v tejto súvislosti je zadefinovať, kam chceme východné partnerstvo nasmerovať teraz a čím ho chceme naplniť,“ konštatoval minister. Podčiarkol pritom, že v strategickom záujme Európskej únie naďalej ostáva, aby východné susedstvo bolo stabilné a aby prosperovalo, a preto musí východná politika Únie ostať na programe dňa. „Zároveň je to aj otázka dôveryhodnosti samotnej Únie,“ uviedol Lajčák.

Na paneli okrem ministra Lajčáka vystúpil aj ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin, rakúsky minister pre Európu Sebastian Kurz, bieloruská námestníčka ministra zahraničných vecí Alena Kupchyna.

Ukrajinský minister Klimkin priblížil aktuálnu situáciu na Ukrajine a tiež postoj k Rusku. Prízvukoval, že chce implemantáciu dohôd z Minska a tiež, že je dôležitá nezávislosť Ukrajiny a eliminovať ruský vplyv na ich území. „Chceme demokraciu a slobodu,“ povedal.

Alena Kupchyna priznala, že svoju zahraničnú politiku stavajú na vlastných záujmoch. „Cítime sa ako krajina v strede a nie medzi,“povedala. Bielorusko sa snaží nájsť rovnováhu medzi silami, rovnováhu medzi západom a východom, no chce sa pritom vyhnúť konfliktom. Námestníčka priznala, že krajina chce mať normálne vzťahy ako s Ruskom, tak s Európskou úniou. Stabilita, perspektíva a budúcnosť nemôožu byť postavené len na Európskej únii, no proti Rusku. Pre Bielorusko je ako Únia, tak Moskva strategický partner.

Európske fórum v Alpbachu je interdisciplinárnou platformou pre vedu, politiku, obchod a kultúru. Založené bolo v roku 1945 a odvtedy sa koná každý rok. Fóra sa venujú aktuálnym sociálno-politickým otázkam súčasnosti.

Fórum sa snaží o prepojenie všetkých sektorov spoločnosti s publikom, ktoré tvoria aj mladí ľudia. Cieľom je vytvoriť dialóg naprieč generačným či ideologickým rozdielom.

Summit V4

Summit Vyšehradskej štvorky v Maďarsku otvoril tamojší minister zahraničných vecí a obchodu Péter Szijjártó. Hovoril najmä o Vyšehradskej spolupráci a vyzdvihol jej úspechy. Priznal, že doteraz nikdy sa štáty V4 tak nestarali o vzájomnú spoluprácu a napredovanie, ako je tomu teraz. „Hovoríme o skutočne úspešnom príbehu,“povedal.

Prízvukoval tiež, že spolupráca krajín V4 je veľmi dôležitá, pretože Európa od druhej svetovej vojny nebola v tak turbulentných časoch ako je momentálne. Dôležitým faktorom sú teda rozhovory, ktoré môžu pomôcť pri napredovaní.

Minister Szijjártó tiež spomenul momentálny európsky problém – migráciu a bezpečnosť jednotlivých štátov. Podľa neho sú krajiny zatiaľ bezpečné. Ale môže sa to zmeniť. Preto by podľa neho mala Európska únia počúvať maďarské sťažnosti. Sú totiž opodstatnené, myslí si.

Následne na paneli vystúpil poľský minister zahraničných vecí Witold Waszczykowski. Prízvukoval najmä to, že V4 by mala mať silný hlas, ktorý by bolo počuť aj v Európskej únii. „Rozdelená Európa znamená slabá Európa,“ povedal.

Okrem toho treba obnoviť európsku dôveru, a to dôveru ľudí, dôveru v inštitúcie. Európska únia by sa podľa neho mala viac zamerať aj na dohody a ich plnenie a „nie byť hercom“. Načrtol, že možnou cestou by bola nová európska stratégia, ktorá by mohla vyriešiť vonkajšie i vnútorné problémy, ale jej úspech by závisel od implementácie.

Ani Waszczykowski nezabudol vyzdvihnúť úspech V4 a ako sám povedal „môžeme byť hrdí na to, čo sme dosiahli“.

Samozrejme, vo svojom príhovore nezabudol spomenúť summit NATO a to, že by Severoatlantická aliancia mala podľa neho mať väčšiu silu i viac jednotiek.

Zmena

Český minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek sa hneď v úvode nezhodol s názorom maďarského kolegu. Svoj príhovor otvoril tým, že hoci sú krajiny možno bezpečné, ľudia v Českej republike sa boja. Podľa neho za posledných 10 až 15 rokov došlo k výraznej zmene. Ako príklad spomenul summit NATO v roku 1997 v Madride, kedy panovala odlišná nálada, stabilita a viac-menej pohoda. Teraz je ale všetko iné a bojujeme proti ohňu.

„Prijať novú realitu ale nie je jednoduché,“ priznal. „Výsledok môže byť nebezpečný,“ dodal.

Hovoril tiež o migrácii a jej kríze. Prízvukoval, že Európa musí napredovať jednotne, nie rozdelená. Iba tak sa podľa neho môže posunúť za súčasné hranice. Podľa Zaorálka tiež treba odpovedať na krízy a nielen proti nim bojovať.

Na záver sa k slovu dostal slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Svoj príhovor začal tým, že sa treba poučiť z minulosti, to poučné si z nej vziať a posunúť sa. Podľa neho treba hľadať pragmatické odpovede na súčasnú situáciu. Problémy európskych občanov sú aj problémy jednotlivých predstaviteľov. Netreba pred nimi zatvárať oči, ale hlas ľudu treba počúvať.

Dôležité pre Európu je mať silnejšiu ekonomiku, preto je dôležité hľadať vhodných investorov. Navyše je súčasným problémom migrácia, čo je aj jedným z hlavných bodov slovenského predsedníctva. Podľa Lajčáka je dôležité mať hranice a udržiavať schengenský priestor. Situácia sa totiž môže kedykoľvek zmeniť a utečenci môžu byť mimo kontroly. A v neposlednom rade, treba dosiahnuť globálne zjednotenie Európy.

V rámci Vyšehradskej štvorky je treba vybudovať silnú značku. „Náš hlas musí byť počuť,“ povedal Miroslav Lajčák.

Európska únia potrebuje novú európsku víziu, viac funkcionality, viac konkrétnych nápadov. Aj o tom bude najbližší neformálny summit v Bratislave. Lídri budú rozoberať najmä strategické priority.

„Musíme byť ambicióznejší, konštruktívnejší, ale aj realistickejší,“dodal.

Dvadsaťsedem krajín Európskej únie je podľa ministra Lajčáka silných a pripravených oboznamovať ľudí s tým, o čom by mali byť informovaní, o tom, čo robia európski úradníci i lídri. Podľa ministra došlo k zlyhaniu komunikácie a to treba bezodkladne napraviť.

Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk

unnamed

O dac

Odporúčame pozrieť

ZABORSKA

Anna Záborská: Trh práce musí rešpektovať dôstojnosť človeka

„Európa potrebuje sociálny pilier, ktorý bude garantovať každému občanovi Únie také podmienky na trhu práce, …