EuropskeNoviny.sk
Návrh vychádza z nedávno prijatého viacročného plánu riadenia rybárstva v Baltskom mori a zohľadnili sa v ňom vedecké odporúčania z mája 2016. Komisia navrhuje zvýšiť obmedzenie výlovu šiestich z desiatich populácií (západná a centrálna populácia sleďa atlantického, ako aj populácia v Botnickom mori, šprota severná, platesa veľká a losos v hlavnej oblasti) a znížiť obmedzenie výlovu dvoch populácií (sleď atlantický v Rižskom zálive a losos vo Fínskom zálive).
Komisia ešte zhromažďuje informácie, na základe ktorých navrhne obmedzenia výlovu zostávajúcich dvoch populácií (treska škvrnitá v západnej a vo východnej časti).
Komisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo Karmenu Vella vyhlásil: „Dosiahnuť udržateľnosť európskeho rybárstva je jedným z kľúčových cieľov spoločnej rybárskej politiky EÚ. Rybolovné možnosti, ktoré dnes navrhujeme, sú jednoznačne orientované na tento cieľ. Je to dobrá správa pre všetkých, ktorí majú záujem o udržanie dobrého stavu lovísk, a teda v prvom rade pre samotných rybárov.“
Zo sociálno-ekonomického hľadiska by sa návrhom Komisie dosiahlo zlepšenie celkovej ekonomickej výkonnosti oblasti Baltského mora ako celku, a to napriek výrazným rozdielom medzi segmentmi flotíl a druhmi rybolovu. Vďaka návrhu by sa v morskej oblasti mohol zvýšiť počet pracovných miest a zisky by mohli narásť o 13 miliónov EUR.
Najvýraznejšie navrhované zvýšenie sa týka platesy veľkej, konkrétne by obmedzenie výlovu v jej prípade narástlo o 95 %. Táto skutočnosť odráža dobrý stav populácie, pri ktorej sa od roku 2008 zaznamenáva rast. Zároveň ide o dôsledok skutočnosti, že od roku 2017 budú rybári musieť vyloďovať všetky ulovené platesy veľké v rámci úsilia skoncovať s plytvaním v podobe odhadzovania úlovkov.
Zároveň sa podľa Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) zdá, že stav tresky škvrnitej v západnej časti Baltského mora sa že tento rok nezlepšil. Rybolovný tlak, ktorý na túto populáciu vyvíja komerčný a rekreačný rybolov, zostáva vysoký a opatrenia v minulosti neviedli k žiadanému účinku pomôcť populácii pri obnove.
Komisia spolu s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami (vrátane komerčných a rekreačných rybárov) skúma otázku, aké kroky treba podniknúť, aby populácia mala šancu sa obnoviť a aby sa zároveň zabezpečila ekonomická životaschopnosť odvetvia rybolovu.
Členské štáty môžu využiť finančné prostriedky z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF) a poskytnúť ich ako podporu rybárom počas obdobia potrebného zníženia kvót. Komisia už orgány členských štátov ubezpečila o svojej podpore a rýchlom a efektívnom sprístupnení tejto formy financovania.
Navyše požiadala svoj vedecký poradný orgán STECF, aby vypracoval analýzu vplyvu rekreačného rybárstva na populácie tresky škvrnitej v Baltskom mori a posúdil rozličné možné opatrenia na riadenie populácie. Keď budú poznatky STECF k dispozícii, Komisia navrhne na ich základe obmedzenia výlovu pri populácii tresky škvrnitej v Baltskom mori (v západnej aj východnej časti).
Návrh bude predmetom diskusií ministrov rybárstva členských štátov na ich októbrovom zasadnutí v Luxemburgu.
Súvislosti
Návrh Komisie je v súlade s oznámením Komisie o rybolovných možnostiach na rok 2017.
Takisto prebehli konzultácie s Poradnou radou pre Baltské more.
Tabuľka: Prehľad zmien TAC v období 2016 – 2017 (údaje v tonách, s výnimkou lososa, pri ktorom sa údaje uvádzajú v kusoch)
| Populácia a rybolovná zóna ICES, poddivízia |
2016 | 2017 | |||
| Návrh Komisie (v tonách a v % zmene v porovnaní s TAC v roku 2015) |
Podklad pre návrh | Dohoda s Radou (TAC) (v tonách a v % zmene v porovnaní s TAC v roku 2015) |
Návrh Komisie (v tonách a v % zmene v porovnaní s TAC v roku 2016) |
Podklad pre návrh | |
| Treska škvrnitá vo východnej časti
25 – 32 |
41 143
-20 % |
V súlade s koncepciou obmedzených údajov. | 41 143
-20 % |
– | – |
| Treska škvrnitá v západnej časti
22 – 24 |
10 363
-35 % |
Maximálny udržateľný výnos | 12 720 -20 % |
– | – |
| Sleď atlantický v západnej časti
22 – 24 |
24 797
12 % |
Maximálny udržateľný výnos | 26 274
18 % |
28 401
8 % |
Viacročný plán riadenia, cieľová hodnota rybolovnej úmrtnosti, ako sa uvádza v článku 4 ods. 2, 3 a 4. |
| Populácia sleďa atlantického v Botnickom mori
30 – 31 |
103 254
-35 % |
Maximálny udržateľný výnos | 120 872
-24 % |
140 998
17 % |
|
| Populácia sleďa atlantického v Rižskom zálive
28.1 |
30 623
-21 % |
Maximálny udržateľný výnos | 34 915
-10 % |
27 429
-21 % |
|
| Centrálna populácia sleďa atlantického
25 – 27, 28.2, 29, 32 |
177 505
9 % |
Maximálny udržateľný výnos | 177 505
9 % |
191 129
8 % |
|
| Šprota severná
22 – 32 |
184 336
-14 % |
Maximálny udržateľný výnos | 202 320
-5 % |
282 349
40 % |
|
| Platesa veľká
22 – 32 |
4 034
18 % |
Maximálny udržateľný výnos | 4 034
18 % |
7 862
95 % |
Maximálny udržateľný výnos |
| Losos v hlavnej oblasti
22 – 31 |
105 850
10 % |
Maximálny udržateľný výnos | 95 928
0 % |
105 696
10 % |
Maximálny udržateľný výnos |
| Losos vo Fínskom zálive
32 |
10 024
-24 % |
Zásada predbežnej opatrnosti | 13 106
0 % |
9 403
-28 % |
Zásada predbežnej opatrnosti |
