EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DEŠTATISTIKY EUROPOSLANCOVPONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Martin Klus: Tri zlé a dve dobré správy z bratislavského samitu
Martin Klus
Martin Klus. PHOTO: MK/redakcia.

Martin Klus: Tri zlé a dve dobré správy z bratislavského samitu

Ostro sledovaná diplomatická udalosť roka na Slovensku, neformálny bratislavský samit je za nami.  Ako to už pri podobných príležitostiach býva, priniesol nám pár zlých, ale aj dobrých správ.

Medzi tie najhoršie akiste patrí fakt, že jednota, ktorá mala byť jeho hlavným signálom je do veľkej miery predstieraná. Iste, priamo na samite sa viacerí držali až nevídane dobre. Záverečné komentáre však už až také priaznivé nie sú. Obzvlášť dvojica Matteo Renzi a Viktor Orbán jasne ukázali, že domáce obecenstvo je pre nich dôležitejšie ako spoločný záujem. Jeden sa preto nenechajúc nič na náhodu musel pohoršiť nad nedostatkom ochoty pomôcť s kritickou migračnou situáciou a druhý zase nad snahou žiadať niečo, čo je v úplnom rozpore s oficiálnym stanoviskom vlády.

Hlbší rozpor a zdá sa, že podstatne ťažšie riešiteľný, sa však prejavil u dvoch najsilnejších mužov únie, Jean-Claude Junckerom a Donaldom Tuskom. Predseda komisie totiž pomerne jasne ukázal, že idea „viac Európy“ a ešte lepšie „viac Komisie“ ako nástroj riešenia problémov Európy a sveta mu vôbec nie je vzdialená. Naopak, predseda Rady EÚ vidí budúcnosť skôr v autenticite a akcieschopnosti národných štátov a teda Rady EÚ, čo odzrkadľuje aj očakávania viacerých štátov či politických skupín vrátane AECR, ktorej súčasťou je aj SaS.

Dobrou správou z Bratislavy však zostal fakt, že napriek dlhodobo známym rozkolom preukázali viacerí lídri ochotu reflexie či dokonca sebareflexie, ale aj načúvať argumentom názorových oponentov. Toto je pozitívna novinka. Keď sa navyše spojí s adekvátnou úpravou komunikácie, tak prinajmenšom navonok prestane únia pôsobiť dnešným rozpačitým dojmom.

Ten však zostal vo vzťahu k odchádzajúcej Veľkej Británii, čo je ďalšou zlou správou z Bratislavy. Rozhodli sme sa totiž napnúť „rozvodové“ svaly skôr, ako by sme si vôbec vypočuli čo sa od nás očakáva. Spolu s nepozvaním premiérky stále ešte členskej krajiny EÚ, o ktorej všetci tvrdia aká je pre nich dôležitá, to rozhodne nie je nič, na čo by sme mali byť hrdí. O to viac, že sme tak dodali novú legitimitu tým diablovým advokátom, ktorí sa o problém menom Brexit zaslúžili.

Dobrou správou pre nás, ako organizátorskú krajinu je, že sme toto náročné podujatie zvládli. Iste, stále ešte zostáva otvorená otázka, či všetky predstavené opatrenia boli nevyhnutné, ale výsledkom je, že organizačne bolo a je len máločo vytknúť. Uspokojenie pri odchode posledného hosťa, to akiste vyvolalo aj na tvári perspektívneho generálneho tajomníka OSN Miroslava Lajčáka. Práve toto podujatie bolo totiž preňho len pár týždňov pred kľúčovým hlasovaním doslova skúška ohňom.

To najdôležitejšie, čo sa ale od európskych elít očakávalo a bohužiaľ márne, bolo jasné pomenovanie zlyhaní. Lisabonská agenda, Ústavná zmluva, Agenda 2020 či iné nezmysly, ktoré spoločne s nedodržiavaním vlastných pravidiel priniesli dlhové, migračné, či brexitové krízy, sú totiž hlavným motorom straty dôvery občanov v Európsku úniu. A bez nej nás žiadna svetlá budúcnosť na kontinente nečaká.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Martin Klus, poslanec NR SR za SaS.

O Martin Klus

Martin Klus
Doc. PhDr. Martin Klus, PhD., MBA je slovenský politológ. V rokoch 2009 – 2014 bol jedným z mediálne najcitovanejších slovenských politológov. Počas tohto obdobia poskytol stovky politických analýz domácim (RTVS, TA3, JOJ, Markíza, Rádio Lumen, Hospodárske noviny, Pravda, Nový Čas, Aktuálne.sk, Aktuality.sk a pod.), ale aj zahraničným médiám (Česká televize, Lidové noviny, Magyar Rádió, Wiener Zeitung, TRT, BBC a pod.). Aktívne sa od roku 1999 realizuje aj v rámci tretieho sektora s cieľom zvýšiť občiansku či študentskú participáciu na veciach verejných, resp. v rámci okrášľovacích a vzdelávacích aktivít. Viackrát sa angažoval v politických, odborných i občianskych iniciatívach na zmenu volebných a referendových zákonov. Od roku 2003 pôsobí ako vysokoškolský pedagóg v oblasti politológie, verejnej politiky, verejnej správy, európskych štúdií, lobingu a politického marketingu. V období rokov 2010 – 2014 pôsobil ako prorektor pre zahraničné styky, vzťahy s verejnosťou a edičnú činnosť na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a v tej istej funkcii aj na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici v mesiacoch november – december 2014, kedy sa kvôli politickým aktivitám rozhodol na funkciu abdikovať. 15. novembra 2014 zvíťazil vo voľbách do Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici v obvode Rudlová-Sásová a v aktuálnom funkčnom období pôsobí ako jeden z najaktívnejších poslancov. Od decembra 2014 ohlásil spoluprácu s politickou stranou Sloboda a Solidarita, kde pôsobí ako expert a tímlíder pre zahraničnú politiku a politický systém. V roku 2016 kandidoval v parlamentných voľbách na kandidátnej listine SaS. Politická strana získala 315 558 hlasov, čo činí 12,10 % a Martin Klus získal 21 513 preferenčných krúžkov, čím sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.

Odporúčame pozrieť

Sulik

Richard Sulík: Svet potrebuje zodpovedné USA

Strana Sloboda a Solidarita gratuluje americkému ľudu k zvoleniu svojho 45. prezidenta. Veríme, že nový …