„V súčasnej debate o budúcnosti únie sa nemožno zamerať len na to, ako si po odchode Veľkej Británie usporiadame náš dom vo vnútri,“ uviedol štátny tajomník I. Korčok. „Musíme myslieť aj na projekty ako rozširovanie – najúčinnejší nástroj stabilizácie nášho susedstva s potenciálom prispievať ku globálnemu postaveniu EÚ. Bez stability vo vlastnom susedstve sotva môžete byť globálnym hráčom.“
Dôveryhodná politika rozširovania figuruje aj medzi hlavnými prioritami slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Podľa I. Korčoka k tomu patrí aj zrozumiteľná komunikácia – tak voči adeptom na vstup do EÚ, ako aj voči jej súčasným členom.
„Nie sme krajina, ktorá by rozširovanie posúvala dopredu nekritickým spôsobom. Adeptom na členstvo zreteľne komunikujeme, aké reformné a transformačné úlohy musia splniť. Druhá časť komunikácie spočíva v dosiahnutí náležitej odozvy na strane EÚ,“ priblížil štátny tajomník rezortu diplomacie.
Ako uzavrel, komunikovanie rozširovania „nie je reklama či propaganda, ale angažovanosť pre vytýčené ciele“.
V oblasti rozširovania by slovenskému predsedníctvu mal onedlho pribudnúť na konto ďalší úspech. V júli sme otvorili dve kapitoly v rokovaniach so Srbskom. Na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti (GAC) v utorok 20. septembra, ktoré bude viesť práve I. Korčok, sa očakáva prijatie záverov k Bosne a Hercegovine. Rada ministrov nimi požiada Európsku komisiu o vypracovanie stanoviska k žiadosti krajiny o členstvo v EÚ.