EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DEŠTATISTIKY EUROPOSLANCOVPONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / POLITIKA / Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Litve, Bulharsku a na Slovensku bude stáť 11,4 mld. EUR

Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Litve, Bulharsku a na Slovensku bude stáť 11,4 mld. EUR

Podľa novej správy Európskeho dvora audítorov odhadované náklady na vyraďovanie z prevádzky sovietskych jadrových reaktorov prvej generácie v Litve, Bulharsku a na Slovensku budú aspoň 5,7 mld. EUR a zdvojnásobili by sa, ak by sa započítali náklady na konečné uloženie vysokoaktívneho odpadu.

Spolufinancovanie programov EÚ členskými štátmi zostáva veľmi obmedzené, hovoria audítori. Rozdiel medzi nákladmi na vyraďovanie z prevádzky a financovaním v Litve vzrástol od ich posledného auditu v roku 2011 na 1,56 mld. EUR. Rozdiely vo financovaní sa v súčasnosti odhadujú na 28 mil. EUR v Bulharsku a 92 mil. EUR na Slovensku. Cielené programy EÚ na financovanie vyraďovania jadrových elektrární z prevádzky nevytvorili správne podnety na včasné a nákladovo efektívne vyraďovanie z prevádzky, pričom takmer všetky kľúčové projekty infraštruktúry zaznamenali oneskorenia.

Mám obavy z oneskorení kľúčových projektov vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky, pretrvávania rozdielov vo financovaní a nedostatočného napredovania smerom ku konečnému uloženiu vysokoaktívneho jadrového odpadu, povedal Phil Wynn Owen, člen Európskeho dvora audítorov zodpovedný za túto správu.

Audítori preskúmali pokrok pri vykonávaní programov pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky od roku 2011. Orgány členských štátov tvrdia, že elektrárne boli nezvratne uzavreté, avšak nie všetky očakávané výstupy, ktoré Komisia používa na posúdenie pokroku smerom k nezvratnému uzatvoreniu, boli plne dosiahnuté. Demontáž kľúčových komponentov v oblastiach s nižšou radiáciou, napr. turbínové haly, dobre pokročila v elektrárni Ignalina (Litva), Kozloduj (Bulharsko) a Bohunice (Slovensko), ale prichádzajú závažné výzvy týkajúce sa prác v oblastiach s vysokou radiáciou, napr. budovách reaktorov. Všetky tri členské štáty zriadili kľúčové infraštruktúry na dočasné uskladnenie odpadu na mieste, ale takmer všetky kľúčové projekty infraštruktúry zaznamenali oneskorenia. Najväčšie oneskorenia boli v Litve, kde bol konečný dátum vyradenia z prevádzky od roku 2011 odložený o ďalších deväť rokov na rok 2038.

Budúce náklady na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a konečné uloženie vyhoreného jadrového paliva sa neuznávajú vždy ako rezervy a/alebo nie sú uvedené v poznámkach k účtovnej závierke. To znižuje transparentnosť a obmedzuje schopnosť orgánov náležite plánovať, ako pokryť budúce náklady na vyraďovanie z prevádzky a likvidáciu odpadu.

Audítori vyjadrili niekoľko odporúčaní pre Komisiu a členské štáty. Hlavné odporúčania pre Komisiu:

• snažiť sa o zvýšenie vnútroštátneho spolufinancovania vo finančnom období 2014 – 2020;

• špecializované programy financovania vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky v Litve, Bulharsku a na Slovensku by mali byť pozastavené po roku 2020. Ak bude určená jasná potreba finančných prostriedkov EÚ po roku 2020 v jednom alebo viacerých z týchto členských štátov, akékoľvek budúce financovanie EÚ, ktoré Komisia navrhne a zákonodarný orgán odsúhlasí, by malo zahŕňať správne podnety na pokračovanie vo vyraďovaní z prevádzky vrátane ich časového obmedzenia a založenia na primeraných mierach spolufinancovania členskými štátmi. Jedným spôsobom, ako to dosiahnuť, by bolo zvážiť rozšírenie prístupu k európskym štrukturálnym a investičným fondom s cieľom umožniť pokrytie činností vyraďovania z prevádzky po splnení týchto podmienok;

• umožniť, aby financovanie EÚ v rámci programov pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky bolo použité len na financovanie nákladov na zamestnancov pracujúcich plne na činnostiach vyraďovania z prevádzky;

• spolu s členskými štátmi pracovať na tom, aby sa všetky budúce náklady spojené s vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky a konečným uložením vyhoreného jadrového paliva účtovali správne a transparentne;

• spolu so všetkými členskými štátmi preskúmať možnosti konečného uloženia vyhoreného paliva a vysokoaktívneho odpadu, vrátane regionálnych riešení a riešení v rámci EÚ.

Hlavné odporúčania pre príslušné členské štáty:

• ďalej zlepšovať riadenie projektov s cieľom mať zavedenú potrebnú infraštruktúru nakladania s odpadom a vyhoreným palivom podľa plánu; a vybudovať vlastné technické kapacity s cieľom dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi internými a externými odbornými znalosťami;

• zlepšiť výmenu osvedčených postupov a technických znalostí medzi sebou navzájom aj so širšou komunitou vyraďovania jadrových zariadení v EÚ a vo svete;

• stanoviť úplnejšie odhady nákladov a finančné plány pre uloženie vyhoreného paliva a rádioaktívneho odpadu;

• uvedomiť si svoju úlohu, ktorú zohrávajú v zabezpečovaní dodržiavania zásady znečisťovateľ platí, a byť pripravené použiť vnútroštátne finančné prostriedky na pokrytie nákladov na vyraďovanie z prevádzky, ako aj nákladov na konečné uloženie v súčasnom finančnom období aj po ňom.

O dac

Odporúčame pozrieť

europsky parlament

Europoslanci začali voliť štrnástich podpredsedov

Po zvolení nového predsedu Európskeho parlamentu začali poslanci v stredu krátko po deviatej hodine voliť …