EuropskeNoviny.sk
Úsilie o zastavenie násilia v Sýrii, zavádzanie politík v oblasti migrácie a ochrany vonkajších hraníc do praxe a zaistenie vyváženosti dohôd o voľnom obchode s cieľom ochrániť európske podniky, by mali byť pre lídrov členských štátov počas ich stretnutia v dňoch 20. – 21. októbra v Bruseli prioritou. Vyplýva to zo stredajšej rozpravy predstaviteľov politických skupín so slovenským predsedníctvom, ktoré zastupoval štátny tajomník Ivan Korčok, a predsedom Komisie Jeanom-Claudom Junckerom.
Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok načrtol ambíciu slovenského predsedníctva prekonať rozdiely medzi lídrami členských štátov v oblasti obchodnej politiky EÚ a riešenia migrácie. Predsedovia vlád a hlavy členských štátov by sa tiež podľa jeho slov mali na samite venovať širšej politickej diskusii o vzťahoch Únie s Ruskom.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyslovil očakávanie, že Európska rada sa dohodne na konkrétnych krokoch v súvislosti s budovaním digitálnej Európy a implementácii dohodnutých politík v oblasti migrácie. Bulharsko dostane 108 miliónov eur na posilnenie ochrany vonkajších hraníc s pomocou Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže a ďalší podporný personál o sile 130 ľudí, uviedol. Členské štáty zároveň vyzval, aby prispeli do trustového fondu pre Afriku, ktorý zriadila Komisia s cieľom predchádzať ekonomickej migrácii a uchrániť ľudí pred smrťou na mori.
Šéf úniovej exekutívy zároveň vyjadril želanie, aby dohoda o voľnom obchode s Kanadou (CETA) vstúpila do platnosti v priebehu niekoľkých mesiacov a prisľúbil samostatnú deklaráciu, ktorá by reagovala na obavy vo všetkých členských štátoch. Dodal tiež, že podporuje silné obranné nástroje v obchodných vzťahoch, a to najmä pokiaľ ide o ochranu európskeho oceliarskeho priemyslu.
Manfred Weber (EPP, DE) privítal oznámenie britskej premiérky Theresy May o aktivácii článku 50 Zmluvy o EÚ a začatí rokovaní o brexite v marci 2017. „Pokiaľ chce niekto odísť, nemal by blokovať ďalšie prehlbovanie EÚ,‟ vyhlásil. Štyri slobody EÚ, medzi ktoré patrí aj sloboda pohybu pre jej občanov, nemôžu byť predmetom vyjednávaní, uviedol. Líder skupiny EPP tiež obvinil ruského prezidenta Vladimíra Putina a sýrskeho prezidenta Bašára al-Asada, ktoré označil za „masového vraha,‟ zo zodpovednosti za „najväčšiu humanitárnu tragédiu od obliehania Sarajeva‟ a vyzval lídrov členských štátov, aby „zastavili toto šialenstvo.‟ V súvislosti s projektom Nord Stream II vyhlásil, že „toto nie je čas na obchodovanie s Putinom.‟
Gianni Pittella (S&D, IT) kritizoval premiérku May za vyhlásenie o zrušení právnych predpisov EÚ, nakoľko tento krok bude mať podľa neho negatívny vplyv na občanov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve. Vo svojom prejave vyzval na expanzívnu hospodársku politiku, ktorá by mala pomôcť predísť ďalšej recesii. Silná industriálna politika by nad druhej strane mala zabrániť, aby sa občania stali obeťami nadnárodných spoločností, ktoré zneužívajú pracovníkov. V súvislosti s dohodami CETA a TTIP zdôraznil, že žiadna dohoda o voľnom obchode by nikdy nemala znížiť sociálne, environmentálne a zdravotné štandardy EÚ. Líder skupiny S&D zároveň vyzval na okamžité prímerie v Sýrii, ktoré by umožnilo doručiť humanitárnu pomoc.
Syed Kamall (ECR, UK) vo svojom prejave uviedol, že britská vláda chce prijať stabilné zákony. Bratislavský samit je „zmarenou príležitosťou,‟ uviedol a vyzval lídrov členských štátov, aby sa zaoberali skutočnými problémami svojich občanov: zamestnanosťou, hospodárskym rastom a kontrolou migrácie, čo znamená „navracanie tých, ktorí neutekajú pred prenasledovaním.‟ Líder skupiny ECR tiež požiadal predsedov vlád a hlavy štátov, aby vyslali jasný signál podpory pre liberalizáciu obchodu s Kanadou a zachovali sankcie voči Rusku, a to až do plnej implementácie dohôd z Minsku.
Guy Verhofstadt (ALDE, BE) doplnil priority načrtnuté Manfredom Weberom o potrebu dobudovania bankovej únie a hospodárskeho riadenia EÚ. V súvislosti s brexitom zamietol možnosť akýchkoľvek rokovaní pred formálnym oznámením Spojeného kráľovstva o úmysle vystúpiť z Únie. Zdôraznil tiež, že rokovania musia byť ukončené do najbližších volieb do Európskeho parlamentu, pričom vzťahy EÚ a Spojeného kráľovstva po ich ukončení musia ostať aj naďalej úzke, okrem iného aj kvôli 48% Britov, ktorí hlasovali za zotrvanie v Únii. Líder skupiny ALDE zároveň opätovne prízvukoval, že štyri slobody, na ktorých je Únia založená, sú nedeliteľné.
Gabriele Zimmer (GUE/NGL, DE) vyhlásila, že je proti začatiu novej studenej vojny. Európa podľa nej viac ako vojenskú spoluprácu potrebuje na svoje prežitie vybudovať sociálnu úniu. V súvislosti s referendom v Maďarsku a plánmi poľskej vlády na sprísnenie interrupčného zákona od Európskej rady očakáva jasné prihlásenie sa k európskym hodnotám.
Philippe Lamberts (Zelení/EFA, BE) vyslovil zásadný nesúhlas s dohodou CETA: „Dohoda môže byť prínosom pre niektoré naše nadnárodné spoločnosti, popri tom však zničí dva milióny pracovných miest a bude na úkor našej demokracie.‟ Spolupredseda skupiny Zelení/EFA zároveň vyzval lídrov EÚ na dobudovanie vnútorného trhu a ukončenie daňovej konkurencie.
David Borrelli (EFDD, IT) vyzval na väčšiu „odvahu, rovnováhu a rýchlosť ‟ v oblasti migračnej politiky a posilnenie transparentnosti pri medzinárodných obchodných rokovaniach. „Známku ′vyrobené v Európe′ musíme ochrániť,‟ dodal.
Marine Le Pen (ENF, FR) vyhlásila, že ľudia v referendách po celej Európe vyjadrujú silný nesúhlas s politikou EÚ v oblasti migrácie. Vyjadrila tiež prianie, aby sa podobné referendum konalo čo najskôr aj vo Francúzsku.
Prvý podpredseda EK Frans Timmermans vyhlásil: „Ploty a múry nevyriešia naše problémy! Potrebujeme komplexný prístup. Neexistuje niečo ako vyberanie si len toho, čo nám vyhovuje, potrebujeme to urobiť všetko a naraz: ochrániť hranice, prerozdeliť a premiestniť utečencov a pomôcť rozvinúť ekonomiky krajín, z ktorých k nám prišli.‟
Reakcie slovenských poslancov
„Migračnú krízu môžeme zvládnuť len spoločne. Očakávam, že členské štáty plne podporia nasadenie Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže na našich hraniciach. Vo svetle nezvratných dôkazov o podiele armády RF na zostrelení letu MH17 by mala tiež EÚ vystupovať voči Rusku jednotne a trvať na potrestaní vinníkov a odškodnení obetí,‟ uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).
