Slovenské výdavky na zdravotníctvo sú pod priemerom EÚ, ale vyššie ako v ostatných krajinách V4

Európska komisia predstavila Správu o systémoch zdravotnej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti a fiškálnej udržateľnosti, ktorá pomenúva hlavné výzvy v oblasti zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti v EÚ a zároveň uvádza možnosti zlepšenia fiškálnej udržateľnosti výdavkov na verejné zdravotníctvo. Správa bola pripravená Generálnym riaditeľstvom pre Hospodárske a Finančné Záležitosti spolu s Výborom pre Hospodársku Politiku.

Nákladová efektívnosť je mimoriadne dôležitá na dosiahnutie dvojitého cieľa fiškálnej udržateľnosti a prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých.  Správa sa tiež zaoberá otázkou jednotlivých spôsobov zlepšenia nákladovej efektívnosti systémov zdravotnej starostlivosti v každom členskom štáte EÚ a  bude prerokovaná v rámci Euroskupiny a Rady ECOFIN na budúci týždeň.

Podľa správy vzrástli výdavky na zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť v poslednom desaťročí vo všetkých členských štátoch EÚ. Zatiaľ čo v roku 1990 predstavovali výdavky štátov spojené na zdravie približne 5,8 percent hrubého domáceho produktu, v roku 2015 to už bolo 8,7 percent a predpokladá sa, že do roku 2060 tento podiel ešte stúpne na 12,6 percenta z HDP.

Toto číslo úzko súvisí s predpokladanou dĺžkou života, ktoré by malo vplyvom demografických zmien a vyspelejších technológií vzrásť zo súčasných 83,1 rokov u  žien (na Slovensku 80,1 rokov) a 77,6 rokov u mužov (na Slovensku 72,9 rokov) v roku 2013 na 89,1 rokov u žien a 84 rokov u muža  v roku 2060, čo bude mať za následok výrazný nárast podielu seniorov na celkovej populácii.

Výsledky za Slovensko

Podľa výsledkov analýz publikovaných v Správe sú slovenské výdavky (8,2 % HDP) na zdravotníctvo pod priemerom EÚ (10,1 % HDP),  ale vyššie ako v ostatných krajinách V4 ( 7,2% HDP v Českej republike, 8,1% HDP v Maďarsku, a 6,7% v Poľsku).

V porovnaní s ostatnými členskými štátmi Slovensko mierne zaostáva ohľadom zdravotného stavu svojho obyvateľstva – a to najmä vplyvom nižšej očakávanej dĺžke života v priemere k EÚ, ako aj vplyvom mierne vyššieho počtu úmrtí, ktorým sa dalo predísť v EÚ a vyššej úmrtnosti detí v porovnaní s ostatnými členskými štátmi.

Správa tiež uvádza, že Slovensko má zároveň výrazne nižší počet všeobecných lekárov na 100000 obyvateľov ako je priemer EÚ. Kým na Slovensku pripadalo v roku 2007 na 100-tisíc obyvateľov 42 všeobecných lekárov, v EÚ je to v priemere až 78,3.