EuropskeNoviny.sk
Ani nové bezpečnostné hrozby, ani komplikovaná bezpečnostná situácia vo svete a v krajinách EÚ neznepokojili kompetentných. Slovenské Ozbrojené sily budú mať pravdepodobne naďalej problémy.
Stará ľudová múdrosť hovorí, že ak krajina nebude mať dostatočne zabezpečenú svoju obranu vlastnou armádou, príde ju „chrániť“ armáda cudzia. Slovensko s takým niečím nakoniec má svoje skúsenosti. V dnešnom svete sa ako najefektívnejšia ukazuje špecializácia národných Ozbrojených síl a členstvo v medzinárodnej vojenskej aliancii. Slovenské členstvo v Severoatlantickej aliancii je v súčasnosti jedinečné a žiadúce a každý, kto tvrdí niečo iné, tomu jednoducho nerozumie, alebo obhajuje záujmy našich nepriateľov. Čo však s tým, ak si členovia zoskupenia neplnia svoje povinnosti a záväzky, a to dlhodobo? Sú dôveryhodnými partnermi pre ostatných?
Slovensko krajiny EÚ a NATO
Slovenská republika od čias, keď vstúpila do NATO, ani jedenkrát nevyčlenila pre rezort obrany financie vo výške, ku ktorej sa zaviazala pri vstupe – a to sú 2% HDP. Nebola síce jediná, ale postupným kresaním výdavkov sa dostala až na kritickú hranicu 1% HDP, čo je rozpočet, pri ktorom Ozbrojené sily krajiny, ak rovno neodumierajú, tak maximálne živoria. Preto tých, ktorí sa problematike venujú, potešil záväzok zo summitu NATO z Walesu, ktorým prezident Andrej Kiska prisľúbil postupné navyšovanie rozpočtu pre rezort obrany až do výšky 1,6% HDP v roku 2020. Obzvlášť, keď tento záväzok potvrdila a prihlásila sa k nemu ústami svojich hlavných predstaviteľov na stretnutí s prezidentom ešte pred týmto summitom aj jednofarebná „smerácka“ vláda. O to viac, že vzťah Roberta Fica k vojakom už bol ním samotným viackrát prezentovaný negatívne: „…veď ani nevedia pochodovať“… „radšej dám na mlieko ako na zbrane“ … a podobné skvostné vyjadrenia.
Minulý týždeň však prišlo vytriezvenie. Nárast z 1,16% HDP v roku 2016 na 1,19% HDP v roku 2017%, teda o 3(!) stotiny je prakticky nič. Nehovoriac o tom, že na rok 2018 je plánovaných 1,21% a na rok 2019 len 1,22% HDP. Napriek tomu, že posledné dve čísla sa plánujú len orientačne a môžu sa zmeniť, niet žiadneho dôvodu domnievať sa, že by došlo k nejakej dramatickej zmene. Už dnes je teda veľmi pravdepodobné, že záväzok z Walesu Slovensko nedodrží.
Celkové obranné výdavky
A to ešte treba spomenúť, že si v štatistike takpovediac trocha „pomáhame“ tak, že do rozpočtu obrany počítame aj výdavky ostatných rozpočtových kapitol v rámci medzirezortných programov Podpora obrany, Hospodárska mobilizácia a Vysielanie civilných expertov do aktivít krízového manažmentu mimo územia SR. To nie je úplne korektné. Ak by sme rátali len čisté peniaze pre ministerstvo obrany, percento k HDP by bolo nižšie.
Slovensko v porovnaní s inými krajinami NATO
Sme „lídrami“ poslednej tretiny krajín NATO. Toto umiestnenie nás rozhodne nectí a nič na tom nemení ani skutočnosť, že za nami je „až“ osem krajín. Skôr je na pováženie, že pred Slovenskom sú aj také krajiny, ako je Albánsko, Bulharsko, Rumunsko a podobne. Taktiež sa nemôžeme uspokojovať s tým, že za posledné tri roky rozpočet rastie, lebo je to nárast len mikroskopický, skôr by sa žiadal nárast ako v prípade, Litvy, Lotyšska alebo Portugalska.
Nevyužitá šanca
Nemali by sme sa utešovať tým, že rozpočet neklesá. V novej, horšej bezpečnostnej situácii vo svete aj v krajinách EÚ a popri nových moderných bezpečnostných hrozbách – terorizmus, kybernetické hrozby, energetické hrozby a migračná kríza, je to už vyslovený hazard. Pritom prakticky žiaden nárast prostriedkov pre rezort obrany je nepochopiteľný, lebo snáď ešte nikdy nemal minister obrany tak žičlivé prostredie z hľadiska vlády a zároveň takú konštruktívnu opozíciu, z hľadiska investícii do obrany, ako je tomu v tomto volebnom období – aspoň posledné tri – štyri obdobia určite nie. A už dnes je jasné, že mnohé z plánov vo vynovenej Bielej knihe obrany, ktoré si rezort “nakreslil“, či už sa týkajú modernizačných projektov, výcviku atď. zostanú opäť len na papieri. Z tohto pohľadu hodnotím návrh rozpočtu pre rezort obrany ako nevyužitú šancu dokázať, že to s obranou Slovenska ako aj s tým, že už nechceme byť konečne len čiernym pasažierom. Slová zodpovedných slovenských politických predstaviteľov opätovne predbehli ich skutky. Naďalej zostávame Popoluškou, tou malou krajinou, ktorá si nevidí ďalej ako za svoje humno.
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Ľubomír Galko, exminister obrany a podpredseda SaS.
