EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DEŠTATISTIKY EUROPOSLANCOVPONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / BLOG / Pohľady staršej generácie na surovinovú politiku EÚ a Slovenska

Pohľady staršej generácie na surovinovú politiku EÚ a Slovenska

Pohľady staršej generácie na surovinovú politiku EÚ a Slovenska

Jozef Slavkovský – Košický banícky a hutnícky cech

 Úvod

V príspevku, ktorý predkladám, ako adept staršej generácie, mám záujem objasniť niektoré problémy, ktoré vyplývajú z historických poznatkov, ale aj z terajších trendov rozvoja a výsledkov geológie a baníctva, a to s aplikáciou na surovinovú politiku EÚ a Slovenska. Na začiatku je potrebné zdôrazniť, že aj v súčasnej zložitej dobe, zvlášť pre geológiu a baníctvo, je potrebné zachovať určitú kontinuitu v rozvoji vedeckého bádania, technických i technologických poznatkov, ktoré tu boli získané a overované generáciami pred nami i za nášho pôsobenia a budú naďalej prehlbované a odovzdávané ďalším generáciám.

Pohľad na súčasný stav nášho baníctva

Držme krok poznania a teoretického bádania so svetom, ale dbajme aj na svoje dedičstvo, pretože baníctvo zohrávalo vždy významnú úlohu pri rozvoji našej krajiny (Zámora a kol.,2003). Geológia a baníctvo majú aj svoju históriu na poli medzinárodnej spolupráce, ktorá v súčasnej zložitej dobe môže pomôcť riešiť problémy celosvetové dotýkajúce sa nerastných surovín, ale predovšetkým tu musí existovať ochota a porozumenie medzi krajinami, ktorých sa to dotýka.

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa táto možnosť výrazne rozširuje aj pre naše geologické a banícke pracoviská, ako po teoretickej tak aj praktickej stránke. Dúfame, že naše geologické a banícke inštitúcie a riadiace organizácie tieto nové trendy v bádaní a aplikovaní pri realizácii domácich a medzinárodných projektov zvládnu na požadovanej úrovní a to v prospech priaznivého rozvoja nášho hospodárstva a jeho ekonomiky.

Na Slovensku, začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia útlmom rudného a uhoľného baníctva, prešla priorita využívania domácej surovinovej základne na nerudné suroviny. Súčasný prehľad o ťažbe nerastných surovín Slovenská je prezentovaný v dostupnej literatúre (C. Reichl, M. Schatz, G. Zsak,  2015).

Súčasná surovinová politika Slovenskej republiky je strategický dokument, ktorý definuje hlavné ciele a priority využívania nerastného  bohatstva. Je súčasťou národohospodárskej  stratégie Slovenskej republiky, pri ktorej sa zohľadňujú možné environmentálne dopady pri využívaní prírodných zdrojov. Ministerstvo hospodárstva SR zodpovedá za vypracovanie surovinovej  politiky .Cieľom surovinovej politiky je zabezpečenie  efektívneho využívania domácej surovinovej základne, pri zohľadnení priemyselnej a environmentálnej politiky, ako aj územného plánovania. Využívanie domácich surovinových zdrojov by malo mať  prioritné postavenie.

Realizáciou surovinovej politiky sa sleduje aj stabilizácia trhu so surovinovými komoditami. Surovinová politika je zameraná tak na štátnu správu, ako aj na podnikateľský   sektor. Nie vždy sú však ťažobné aktivity v súlade s inými zámermi regiónov. Rozpory v zámeroch využívania surovinového potenciálu územia je potrebné riešiť na odbornej úrovní, a to z celospoločenského hľadiska a nie regionálneho alebo lokálneho.

Pri pohľade na súčasnú surovinovú politiku vychádzame z dokumentu spracovaného v roku 2013 Ministerstvom hospodárstva SR „Návrh Surovinovej politiky Slovenskej   republiky“.    V návrhu novej surovinovej politiky sú zohľadnené dokumenty prijaté na úrovni Európskej únie, z ktorých pre tento zámer sa niektorých dotkneme, pretože majú zásadný význam.

Významným dokumentom Európskej komisie je dokument „ Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov“, ktorý bol prijatý na 428. plenárnom zasadnutí  Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, 5. 7. 2006, uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie, C 309, 16. 12. 2006. Dokument vytvára analytický rámec umožňujúci posúdiť vplyv využívania zdrojov na životné prostredie ako bežnú súčasť verejnej tvorby politiky. Nejde iba o problém environmentálneho dôsledku využívania zdrojov, ale aj o potenciálny prístup súčasných a budúcich generácií k prírodným zdrojom. Tento prístup by mal viesť k tomu, aby rast ekonomík európskych štátov bol sprevádzaný efektívnejším využívaním prírodných zdrojov. Nerastné suroviny stoja na začiatku široko rozvetveného reťazca tvorby hodnôt. V časoch narastajúcej globalizácie sú predpokladom fungovania a možností rozvoja a rastu národného hospodárstva. To platí pre zdroje energie a pre mnohé kovové a minerálne suroviny, ktoré predstavujú nevyhnutné prvotné vstupy pre priemysel.

Významným materiálom je  tiež „Iniciatíva v oblasti surovín – zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe“ prijatým dňa 4. 11. 2008. Jeho  cieľom je zabezpečiť pre Európsku úniu dostatočný prístup k surovinám, ktorý je postavený na troch pilieroch:

  1. pilier: prístup k surovinám na svetových trhoch za nenarušených podmienok,
  2. pilier: posilnenie udržateľnej dodávky surovín z európskych zdrojov,
  3. pilier: zníženie spotreby prvotných surovín v Európskej únii.

Surovinová politika sa stala neoddeliteľnou súčasť priemyselnej politiky Európskej únie a na úrovni členských štátov vyžaduje spojitosť s priemyselnou politikou, inovačnou  politikou, efektívnosťou zdrojov, životným prostredím a hospodárskou súťažou. Táto integrovaná perspektíva umožní priemyslu Európskej únie využívať potrebné suroviny inteligentným a trvalo udržateľným spôsobom, čo prispieva k stratégii „Európska únia 2020“.

Záver

Záverom je potrebné zdôrazniť, že cieľom surovinovej politiky má byť zabezpečenie  efektívneho využívania domácej surovinovej základne, pri zohľadnení priemyselnej a environmentálnej politiky, ako aj územného plánovania. Pre geológiu z toho vyplýva, že  geologickým výskumom a prieskumom sa majú zabezpečovať poznatky o známych a novoobjavených ložiskách, ako aj geologických faktoroch, ktoré s tým súvisia. Pre baníctvo z toho vyplýva, že hlavnou úlohou v oblasti využívania nerastných surovín je minimalizovanie negatívnych vplyvov ťažby, úpravy a ich spracovania na životné prostredie. Ďalším cieľom pre zlepšenie životného prostredia v regiónoch  s pozostatkami po baníckej činnosti je postupná sanácia alebo revitalizácia takejto krajiny.

Poznanie geologických faktorov a zložiek geologického prostredia je kľúčom k riešeniu týchto problémov, ale bez tímovej interdisciplinárnej  spolupráce výsledky nedosahujú požadovaný aplikačný efekt. Takýmto spôsobom, ktorý je však ekonomicky náročnejší, dokážeme to, že nerastné suroviny vieme vyhľadávať, ťažiť, spracovávať a využívať  tak, aby prinášali úžitok spoločnosti, ale bez väčšej záťaže na životné prostredie a tým aj  zachovania krajiny na požadovanej úrovní.

 Literatúra

Ďurove J., Slavkovský, J., 2012: Nové nádeje pre geológiu a baníctvo v oblasti Spišsko-gemerského Rudohoria. Manuskript 5 s.

Ministerstvo hospodárstva SR 2013: Návrh Surovinovej politiky Slovenskej republiky

C. Reichl, M. Schatz, G. Zsak, 2015: World Mining Data. Viedeň 2015

Zámora, P. a kol., 2003: Dejiny baníctva na Slovensku. I. diel. Vydavateľstvo Banská agentúra, Košice.

http://www.parlamentnykurier.sk/kur201a202-11/47.pdf

Abstrakt

Príspevok zhodnocuje vývoj baníctva a geológie na Slovensku v minulosti a súčasnosti s aspektom na surovinovú politiku. Nakoľko geologické faktory a zložky  životného prostredia ovplyvňujú vyhľadávanie, ťažbu, spracovanie a využívania nerastných surovín, takže z toho dôvodu tieto aspekty v súčasnosti výrazne usmerňujú surovinovú politiku SR a EÚ. Vychádzajúc z týchto skutočnosti sú tu prezentované základné tézy hlavných zámerov, ku    ktorým dospela Európska Únia a ako sa to prejavuje v rámci našej surovinovej politiky.

O Jozef Slavkovský

Ing. Jozef Slavkovský, CSc. Narodil sa 15. 9. 1936 v Spišskom Hrhove, okres Levoča. Je absolventom Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach, ktorú ukončil v roku 1960. Po ukončení vysokoškolského štúdia nastúpil na Katedru geológie a mineralógie Baníckej fakulty VŠT v Košiciach, kde pracoval ako asistent a odborný asistent a od roku 1967 pôsobil na tejto katedre ako výskumný a vedecký pracovník. Počas celého pôsobenia na katedre bol riešiteľom a zodpovedným riešiteľom výskumných úloh základného, ale aj aplikovaného geologicko-ložiskového výskumu. Zároveň bol organizátorom a odborným garantom mnohých seminárov a konferencií. Vedľa vedecko-výskumnej činnosti počas celého pôsobenia na katedre sa menovaný zapájal rôznou mierou aj do pedagogického procesu, kde sa prejavil ako citlivý pedagóg so zmyslom pre skvalitnenie výučby. Jeho dobrý prístup k študentom sa zvlášť uplatnil pri odbornom vedení diplomantov, z ktorých mnohí dosiahli výrazné odborné uplatnenie aj v zložitých pomeroch pre baníctvo a geológiu. Práve na základe hľadania nových ciest usmernenia seba a spoluobčanov, po odchode do dôchodku sa venuje naďalej geológii a baníctvu, ale skôr z aspektu historického. Okrem toho sú to koníčky, na ktoré počas aktívnej práce nebolo dostatok času, čiže filozofia, religionistika, história a zvlášť sa zapodieva spracovaním medailérskej tvorby so zameraním na baníctvo, geológiu, školstvo a významné osobnosti Slovenska. Košice, 25. 10. 2016

Odporúčame pozrieť

orban

Ako ďaleko ešte chceš zájsť? Budeš páliť knihy? Orbán si vypočul v europarlamente tvrdú kritiku

Šéf frakcie liberálov a demokratov v Európskom parlmente Guy Verhofstadt sa pustil Viktora Orbána. Maďarský …