EuropskeNoviny.sk
ECB je pripravená poskytnúť ekonomike eurozóny ďalšie stimuly
EUROZÓNA: Zasadnutie európskych centrálnych bankárov vo štvrtok 20. októbra žiadne prekvapenie podľa očakávaní neprinieslo. Prejav šéfa ECB Draghiho však trhy samozrejme pozorne sledovali. Ten na tlačovej konferencii po zasadnutí potvrdil, že ECB bude aj naďalej pokračovať v nákupoch aktív za 80 mld. EUR mesačne, a to minimálne do konca marca 2017, pričom nevylučuje ani možnosť predlženia týchto stimulačných opatrení. „Najväčší vplyv bude mať na to vývoj inflácie, ktorá sa stále nachádza hlboko pod inflačným cieľom ECB. Šéf ECB ale týmito slovami len zopakoval to, čo spomenul už viackrát predtým. Snáď najzaujímavejším vyhlásením z jeho prejavu bolo to, keď povedal, že ECB je pripravená v prípade potreby poskytnúť ekonomike eurozóny ďalšie stimuly, a to už v najbližších mesiacoch. Najpravdepodobnejším stimulačným opatrením je podľa trhových očakávaní predlženie súčasného programu nákupu aktív aj po marci 2017,“ uviedol analytický tím Poštovej banky.
Uplynulý týždeň bol zverejnený septembrový vývoj inflácie v eurozóne, ktorý priniesol pozitívne výsledky. Inflácia v menovom bloku totiž v septembri medziročne vzrástla o 0,4 %, pričom v auguste jej rast dosahoval miernejšiu hodnotu 0,2 %. Napriek tomuto vývoju je ale rast cien v eurozóne stále veľmi pomalý a hlboko pod inflačným cieľom ECB [2%]. Celkový rast cien v menovom bloku bol v septembri podporený hlavne vyššími cenami v reštauráciách a kaviarňach a vyššími cenami bývania a tabaku. Naopak, brzdiaco na cenový rast pôsobili predovšetkým ceny pohonných látok a plynu. Najvýraznejšie klesli v septembri spotrebiteľské ceny v Bulharsku [o – 1,1 %] a v Chorvátsku [o – 0,7 %]. Tretí najsilnejší pokles cien o – 0,5 % zaznamenalo Slovensko. Najvyššiu infláciu evidovalo Belgicko, ani tam však nedosiahla 2 %-nú úroveň inflačného cieľa ECB.
VEĽKÁ BRITÁNIA: Zrýchlil sa aj rast cien tovarov a služieb vo Veľkej Británii. Medziročná miera inflácie v septembri dosiahla hodnotu 1,0 %, zatiaľ čo v auguste predstavovala 0,6 %. Táto septembrová jednopercentná úroveň predstavuje takmer dvojročné maximum v Británii. Pod rast spotrebiteľských cien sa podpísali hlavne vyššie ceny odevov, hotelových služieb a pohonných látok. Na druhej strane ceny potravín klesli a tlačili infláciu smerom nadol. Podľa britského štatistického úradu zatiaľ nebadať výrazné signály toho, že by slabšia libra prispievala k zdražovaniu dovážaných spotrebných tovarov.
USA: Inflačné čísla prišli minulý týždeň aj spoza Atlantiku. Spotrebiteľské ceny v USA v septembri vzrástli medzimesačne o 0,3 %, zatiaľ čo v auguste rástli pomalším tempom o 0,2 %. Medziročná inflácia dosiahla v septembri úroveň 1,5 %, v auguste bola výrazne pomalšia na úrovni 1,1 %. Cenovú hladinu v USA tlačili smerom nahor hlavne vyššie ceny energií. Tento aktuálny rast inflácie v krajine podporuje očakávania, že americký Fed by mohol na svojom decembrovom zasadnutí pristúpiť k zvýšeniu úrokových sadzieb v krajine. Aktuálna inflácia sa však stále nachádza pod inflačným 2 %- ným cieľom Fed-u, takže zároveň netlačí predstaviteľov Fed-u k tomu, aby sa so zvyšovaním sadzieb veľmi ponáhľali alebo aby sadzby zvyšovali výrazne.
Čína: Čínska ekonomika v 3. kvartáli tohto roka medziročne vzrástla o 6,7 %. Vykázala tak rovnaký rast ako v predchádzajúcich dvoch kvartáloch. Čínska vláda uviedla, že výkonnosť ekonomiky krajiny bola v treťom štvrťroku lepšia, ako sa pôvodne očakávalo. Export síce už od začiatku roka oslabuje, maloobchodné tržby však vykazujú rast. To poukazuje na to, že domáca spotreba v krajine je pomerne silná. Za celý minulý rok 2015 HDP v čínskom hospodárstve vzrástol o 6,9 %. Pre nás to predstavuje „obrovské číslo“, ale pre Čínu to predstavovalo najpomalší rast za ostatných 25 rokov.
